Úvod
Dnes by som sa chcel s vami trochu zamyslieť nad témou hnevu a zlosti. Mám pocit, že priemerná teplota v našej spoločnosti v posledných rokoch stúpla.
Ľudia sú rozhorčení, oveľa rýchlejšie sa naštvú a dávajú to najavo. Tak to cítim a v určitom okamihu sa takýto vývoj skončí v spoločnosti a my sa s ním musíme vyrovnať.
Pravdepodobne ste už počuli pojem "nahnevaný občan", ktorý pred dvadsiatimi rokmi neexistoval. Prvýkrát sa objavil v roku 2010, čiastočne v súvislosti so Stuttgartom 21 a čiastočne s rozhorčenými reakciami na Sarrazinových kritikov - nie na samotného Sarrazina, ale na jeho kritikov. "Nahnevaný občan" sa v roku 2010 dokonca stal zlým slovom roka.
Vtedy som si to o Sarrazinovi ani neuvedomil, ale výraz "nahnevaný občan" som počul v súvislosti s vlakovou stanicou v Stuttgarte. A pre mňa bol tento termín spočiatku pozitívny, pretože raz normálni občania proti niečomu demonštrovali. Pre mňa bol "nahnevaný občan" podobnou urážkou ako "dlhovlasý povaľač" pre eko-demonštrantov.
O Stuttgarte 21 si môžete myslieť, čo chcete, ale v roku 2008 sa celkové náklady odhadovali na 2,8 miliardy a v roku 2019 Spolkový kontrolný úrad varoval, že 8,2 miliardy pravdepodobne nebude stačiť.
Ale zostaňme pri nahnevaných občanoch. Môj pozitívny obraz tohto slova sa časom vytratil, pretože pribúdalo demonštrácií, kde sa hnev a agresia jednoducho prejavili. A akosi sa stratil aj základ pre dialóg, napr. pri Pegide alebo pri súčasných demonštráciách proti koronavírusu.
Keď som bol mladý v 80. rokoch, bolo to obdobie mierových demonštrácií a vždy som mal pocit, že tieto demonštrácie sú dosť jednostranné, ale s týmito ľuďmi sa dalo vždy rozprávať. Diskutovalo sa, aj keď ste si mysleli, že názor druhého človeka je nesprávny. Vtedy bola aj tlač akceptovaná ako nevyhnutná súčasť tohto dialógu.
Dnes sa už v mnohých prípadoch ľudia nerozprávajú, nechcú uvažovať a často je tu len hnev. Tak sa mi to zdá.
A často je to tak aj na sociálnych sieťach a na zvyšku internetu. Pobúrenie a vzrušenie prináša kliknutia. Lezie mi to na nervy. Ak niekde vidím titulky s viac ako jedným výkričníkom, článok zásadne nečítam.
Zdá sa však, že ľudia sú dnes rozčúlení viac ako kedysi. Možno vám to dáva pocit, že žijete, nejaké psychologické bodovanie alebo niečo podobné, neviem.
Ale dosť úvodu, pozrime sa na Bibliu. Zhruba som prešiel celú Bibliu, aby som našiel texty na tému "hnev" a trochu ich usporiadal.
Boží hnev
V Biblii sa najčastejšie hovorí o Božom hneve, ale o to dnes nejde, len naznačím, že trvá dlho, kým sa Boh nahnevá: (Nehemiáš 9, 17b; NL)
Možno by sme to mali mať na pamäti, keď premýšľame o ľudskom hneve.
Ľudský hnev
Hnev môže mať aj pozitívny účinok.
Hnev ako pohon
V 1. Samuelovej 11 je zaujímavý príbeh z prvých dní kráľa Saula, ktorý sa začína takto (vv. 1-3):
Nálada v Jabeši teraz rozhodne nebola dobrá (vv. 4 - 7)
O podrobnostiach toho, čo sa stalo, môžeme určite polemizovať, ale Boží Duch na neho zostúpil, veľmi sa rozhneval a konal. Text ďalej hovorí, že Amončania sú porazení, pretože Saul svojím hnevom koná cieľavedome a premyslene.
Je tu zaujímavý citát pápeža Gregora Veľkého zo 6. storočia (mám ho od kabaretiéra Georga Schramma):
Rozum sa môže postaviť proti zlu s väčšou silou, keď mu slúži hnev.
Nejde o slepý hnev, "lebo hnev je nespútaná sestra hnevu". Tiež citát, ale neviem od koho.
Ďalším príkladom produktívneho hnevu je Elihu (Jób 32, 2), mladý muž, ktorého hnev vedie k tomu, že objektívne protirečí Jóbovi a háda sa s ním. A hovorí dobré veci a na rozdiel od ostatných troch Jóbových priateľov jeho reči nie sú následne Bohom odsúdené.
Ježišov hnev
Hnev nachádzame aj u Ježiša Krista. Väčšina ľudí si možno spomenie na očistenie chrámu, ale tam sa nespomína hnev, iba horlivosť, ale bez hnevu.
Našiel som dve miesta, kde sa Ježiš hneval a ... bol. Bol nahnevaný a rozrušený na tvrdosť kňazov, ktorí nechceli, aby v sobotu uzdravoval v chráme (Mk 3,5).
A bol plný hnevu a tiež plný bolesti pred Lazárovým hrobom, pretože mu ľudia neverili, že Lazár ožije. On to oznámil a oni mu neverili.
A v oboch prípadoch sa podľa toho zachoval a Lazára uzdravil, ba dokonca vzkriesil z mŕtvych.
Ľudský hnev však, žiaľ, často nie je taký produktívny a často má negatívne dôsledky.
Hlúpy hnev
Pod hlúpy hnev by som zaradil napríklad hnev, ktorý vzniká zo zranenej pýchy.
Zranená hrdosť
Dva príklady z Biblie.
Kedysi bol jeden mocný vojenský veliteľ menom Naamán z Aramského kráľovstva, ktorý mal malomocenstvo (niečo podobné malomocenstvu). Povedali mu, že pomoc môže nájsť v Izraeli, a okľukou sa dostal k prorokovi Elizeovi (2 Kr 5, 9 - 12; NL):
Či nevie, kto som? Som dôležitý a nechcem, aby sa so mnou takto zaobchádzalo.
On sa dal presvedčiť, premohol svoj hnev, vykúpal sa v Jordáne a bol uzdravený. Jeho hnev takmer zabránil jeho uzdraveniu. Tu však došlo k šťastnému koncu.
Ďalší príklad bez šťastného konca nájdeme v 1. knihe kráľov 21, ktorý je o kráľovi Achabovi (1 Kr 21,1-4; NL).
Povedal to svojej manželke Jezabel a tá dala Nábota zavraždiť, aby Achab mohol mať túto vinicu.
Hnev zo zranenej pýchy môže viesť k naozaj zlým skutkom, preto by sme sa mali mať na pozore.
Horkosť
Súvisiacou negatívnou emóciou je zatrpknutosť, nie je rovnaká ako zranená pýcha, ale je nejako podobná.
V Žalme 73 sa žalmista zaoberá tým, prečo sa zlým ľuďom tak dobre darí (Ž 73, 12.13; NL):
Prečo sa im darí tak dobre a ja mám toľko problémov? To nie je spravodlivé.
Keď však zmení svoj pohľad na vec, vymaní sa z tohto konania (Ž 73, 21 - 25; NL):
Verím, že podobne ako žalmista aj vy musíte sami dospieť k takémuto osobnému poznaniu, k tejto zmene perspektívy, k tomuto novému pohľadu na Boha.
Keď som tu bol na tomto mieste prípravy, pýtal som sa sám seba, akú úlohu hrá zatrpknutosť v mnohých demonštráciách. Zatrpknutosť z bezmocnosti tvárou v tvár mocným: "Teraz im ukážeme!" A čo sa stalo?
Samozrejme, existuje tendencia predpokladať objektívne dôvody demonštrácií, o ktorých si myslíte, že sú správne z hľadiska témy a motívov, ako je nenávisť, zatrpknutosť atď. voči iným. Neviem, môžete sa ľuďom pozrieť len do hlavy.
Nekontrolovaný hnev
Ale máte dojem, aspoň z médií, že hnev na ulici sa zvýšil a je čoraz viac nekontrolovateľný.
Niekedy ľudia v hneve robia veci, ktoré by neskôr mohli ľutovať.
Príklad z 1. Samuelovej 20: Jonatán sa háda so svojím otcom Saulom o Dávida a toto sa stane na vrchole hádky (1 Samuelova 20, 32-33; NL):
Myslím si, že Saul by to oľutoval, keby svojho syna zasiahol.
V Prísloviach je o tom aj niekoľko múdrostí:
Príslovia 12,16
Príslovia 14,29; NL
Príslovia 29,11; NL
Svojprávny hnev
Niekedy je náš hnev aj trochu samospravodlivý. Ak mám byť úprimný, zvyčajne máme viac trpezlivosti sami so sebou ako s inými.
V 2 Samuelovej 12 je na to dobrý príklad: Dávid mal predtým pomer so ženou menom Batšeba, ale táto žena bola vydatá za jedného z jeho vojakov menom Uriáš, a keď s ním otehotnela, dal Dávid Uriáša zavraždiť a rýchlo sa oženil s Batšebou, aby sa tento pomer nedostal na svetlo sveta.
Prorok Nátan tento príbeh prerozpráva ako podobenstvo a Dávid si to neuvedomil a veľmi sa na tohto muža z podobenstva nahneval (2 Sam 12,5; NL):
Ty si ten človek, musel mu potom povedať Nátan. Nemyslím si, že je to také vzácne, že si zaslúžime vlastný hnev.
Viac súcitu so slabosťami druhých nám už môže pomôcť menej sa obviňovať.
Vyrovnávanie sa s hnevom
Ako sa teda vysporiadať s hnevom? Tento pocit musíte brať vážne, pretože Príslovia 30, 33; NL:
Žiaľ, často sa to stáva.
V Biblii však nájdeme niekoľko múdrostí, ktoré nám pomáhajú lepšie sa vyrovnať s hnevom.
Kazateľ 7, 9; NL
Už sme to prebrali; musíš sa ovládať, inak povieš alebo urobíš hlúposť.
Príslovia 19, 11; NL
Pomáha, ak nielen trváte na svojich právach, ale dokážete aj odpúšťať chyby.
A Príslovia 15, 1; NL
Nedávajte diablovi príležitosť získať nad vami moc prostredníctvom hnevu!
A o niekoľko veršov ďalej (Ef 4, 31. 32; NL): "Hnev je pre nás veľmi dôležitý:
Lebo, a na to nesmieme nikdy zabudnúť, keď myslíme na hnev (Jak 1,20, NL):
Tému "Ako sa vyrovnať s hnevom" by som rád uzavrel jedným z mojich obľúbených úryvkov (Rim 12, 18-21; NL):
Zhrnutie
Dovoľte mi zhrnúť.
- O Božom hneve platí: Boh odpúšťa, je milosrdný a súcitný, pomalý v hneve a plný vytrvalej lásky.
- Hnev môže mať aj pozitívny účinok a podnietiť nás k činom. Ježiš sa niekedy hneval, ale zároveň bol aj znepokojený a konal.
- Existuje však aj veľa hlúpeho hnevu, spôsobeného zranenou pýchou (ako napríklad u Naamána) a zatrpknutosťou.
- Nekontrolovaný hnev (iritácia) často vedie k problémom a ovládanie hnevu je znakom múdrosti.
- Niekedy je hnev aj trochu sebecký. Tu pomáha súcit so slabosťami druhých.
- A Biblia dáva aj mnoho rád, ako sa s hnevom vyrovnať: sebaovládanie, láskavosť, súcit, nepestovanie hnevu.
- Ľudský hnev nepôsobí na Božiu spravodlivosť a činy, ako je pomsta, by mali byť úplne ponechané na Boha.