Medzi vzrušením a nahnevanými občanmi... Hnev v každodennom živote

Hnev? Dáva to zmysel? Zdá sa, že celá spoločnosť sa nejako rozzúrila. Ako sa s tým vyrovnávame?

Bohoslužba, , , Kreuzkirche Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

Dnes by som sa chcel s vami trochu zamyslieť nad témou hnevu a zlosti. Mám pocit, že priemerná teplota v našej spoločnosti v posledných rokoch stúpla.

Ľudia sú rozhorčení, oveľa rýchlejšie sa naštvú a dávajú to najavo. Tak to cítim a v určitom okamihu sa takýto vývoj skončí v spoločnosti a my sa s ním musíme vyrovnať.

Pravdepodobne ste už počuli pojem "nahnevaný občan", ktorý pred dvadsiatimi rokmi neexistoval. Prvýkrát sa objavil v roku 2010, čiastočne v súvislosti so Stuttgartom 21 a čiastočne s rozhorčenými reakciami na Sarrazinových kritikov - nie na samotného Sarrazina, ale na jeho kritikov. "Nahnevaný občan" sa v roku 2010 dokonca stal zlým slovom roka.

Vtedy som si to o Sarrazinovi ani neuvedomil, ale výraz "nahnevaný občan" som počul v súvislosti s vlakovou stanicou v Stuttgarte. A pre mňa bol tento termín spočiatku pozitívny, pretože raz normálni občania proti niečomu demonštrovali. Pre mňa bol "nahnevaný občan" podobnou urážkou ako "dlhovlasý povaľač" pre eko-demonštrantov.

O Stuttgarte 21 si môžete myslieť, čo chcete, ale v roku 2008 sa celkové náklady odhadovali na 2,8 miliardy a v roku 2019 Spolkový kontrolný úrad varoval, že 8,2 miliardy pravdepodobne nebude stačiť.

Ale zostaňme pri nahnevaných občanoch. Môj pozitívny obraz tohto slova sa časom vytratil, pretože pribúdalo demonštrácií, kde sa hnev a agresia jednoducho prejavili. A akosi sa stratil aj základ pre dialóg, napr. pri Pegide alebo pri súčasných demonštráciách proti koronavírusu.

Keď som bol mladý v 80. rokoch, bolo to obdobie mierových demonštrácií a vždy som mal pocit, že tieto demonštrácie sú dosť jednostranné, ale s týmito ľuďmi sa dalo vždy rozprávať. Diskutovalo sa, aj keď ste si mysleli, že názor druhého človeka je nesprávny. Vtedy bola aj tlač akceptovaná ako nevyhnutná súčasť tohto dialógu.

Dnes sa už v mnohých prípadoch ľudia nerozprávajú, nechcú uvažovať a často je tu len hnev. Tak sa mi to zdá.

A často je to tak aj na sociálnych sieťach a na zvyšku internetu. Pobúrenie a vzrušenie prináša kliknutia. Lezie mi to na nervy. Ak niekde vidím titulky s viac ako jedným výkričníkom, článok zásadne nečítam.

Zdá sa však, že ľudia sú dnes rozčúlení viac ako kedysi. Možno vám to dáva pocit, že žijete, nejaké psychologické bodovanie alebo niečo podobné, neviem.

Ale dosť úvodu, pozrime sa na Bibliu. Zhruba som prešiel celú Bibliu, aby som našiel texty na tému "hnev" a trochu ich usporiadal.

Boží hnev

V Biblii sa najčastejšie hovorí o Božom hneve, ale o to dnes nejde, len naznačím, že trvá dlho, kým sa Boh nahnevá: (Nehemiáš 9, 17b; NL)

Ty si Boh, ktorý odpúšťa, milostivý a milosrdný, pomalý v hneve a oplývajúci vytrvalou láskou.

Možno by sme to mali mať na pamäti, keď premýšľame o ľudskom hneve.

Ľudský hnev

Hnev môže mať aj pozitívny účinok.

Hnev ako pohon

V 1. Samuelovej 11 je zaujímavý príbeh z prvých dní kráľa Saula, ktorý sa začína takto (vv. 1-3):

1 Amonský kráľ Nahaš viedol svoje vojsko proti Jabešu v kraji Gileád. Obyvatelia Jabeša mu povedali: "Uzavri s nami spojenectvo a budeme tvojimi služobníkmi." 2 "Dobre," povedal Amončan Nahaš, "uzavriem s tebou spojenectvo, ale len pod jednou podmienkou. Každému z vás vydlabem pravé oko na potupu celého Izraela!" 3 "Dajte nám sedem dní, aby sme poslali poslov na všetky izraelské územia," odpovedali jabešskí starší. "Ak nám nikto nepríde na pomoc, prijmeme vašu podmienku."

Nálada v Jabeši teraz rozhodne nebola dobrá (vv. 4 - 7)

4 Keď poslovia prišli do Gibeje, Saulovho rodného mesta, a oznámili tamojším obyvateľom ich ťažkú situáciu, všetci sa rozplakali. 5 Saul sa práve vrátil z poľa so svojím dobytkom a spýtal sa: "Čo sa stalo? Prečo všetci plačú?" Povedali mu, čo mu oznámili poslovia z Jabeša. 6 Keď Saul počul tieto slová, zostúpil naňho Boží duch a veľmi sa rozhneval. 7 Vzal dva voly, rozrezal ich na kusy a prikázal poslom, aby ich rozniesli po celom Izraeli s týmto posolstvom: "Toto sa stane s volmi každého, kto odmietne ísť za Šaulom a Samuelom do boja!" Vtedy na ľud padla hrôza z Pána a všetci muži sa naraz zbehli.

O podrobnostiach toho, čo sa stalo, môžeme určite polemizovať, ale Boží Duch na neho zostúpil, veľmi sa rozhneval a konal. Text ďalej hovorí, že Amončania sú porazení, pretože Saul svojím hnevom koná cieľavedome a premyslene.

Je tu zaujímavý citát pápeža Gregora Veľkého zo 6. storočia (mám ho od kabaretiéra Georga Schramma):

Rozum sa môže postaviť proti zlu s väčšou silou, keď mu slúži hnev
.

Nejde o slepý hnev, "lebo hnev je nespútaná sestra hnevu". Tiež citát, ale neviem od koho.

Ďalším príkladom produktívneho hnevu je Elihu (Jób 32, 2), mladý muž, ktorého hnev vedie k tomu, že objektívne protirečí Jóbovi a háda sa s ním. A hovorí dobré veci a na rozdiel od ostatných troch Jóbových priateľov jeho reči nie sú následne Bohom odsúdené.

Ježišov hnev

Hnev nachádzame aj u Ježiša Krista. Väčšina ľudí si možno spomenie na očistenie chrámu, ale tam sa nespomína hnev, iba horlivosť, ale bez hnevu.

Našiel som dve miesta, kde sa Ježiš hneval a ... bol. Bol nahnevaný a rozrušený na tvrdosť kňazov, ktorí nechceli, aby v sobotu uzdravoval v chráme (Mk 3,5).

A bol plný hnevu a tiež plný bolesti pred Lazárovým hrobom, pretože mu ľudia neverili, že Lazár ožije. On to oznámil a oni mu neverili.

A v oboch prípadoch sa podľa toho zachoval a Lazára uzdravil, ba dokonca vzkriesil z mŕtvych.


Ľudský hnev však, žiaľ, často nie je taký produktívny a často má negatívne dôsledky.

Hlúpy hnev

Pod hlúpy hnev by som zaradil napríklad hnev, ktorý vzniká zo zranenej pýchy.

Zranená hrdosť

Dva príklady z Biblie.

Kedysi bol jeden mocný vojenský veliteľ menom Naamán z Aramského kráľovstva, ktorý mal malomocenstvo (niečo podobné malomocenstvu). Povedali mu, že pomoc môže nájsť v Izraeli, a okľukou sa dostal k prorokovi Elizeovi (2 Kr 5, 9 - 12; NL):

9 Náman teda prišiel so svojimi koňmi a vozmi do Elizeovho domu a čakal pred dverami. 10 Elizeus mu poslal odkaz prostredníctvom sluhu: "Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne. Potom bude tvoja koža opäť zdravá a budeš uzdravený." 11 Naamán odišiel v hneve. "Predpokladal som, že príde za mnou osobne!" povedal. "Očakával som, že natiahne ruku na malomocnú kožu, bude vzývať meno Pána, svojho Boha, a uzdraví ma! 12 Nie sú Abana a Parpar v Damasku lepšie ako všetky izraelské rieky? Prečo sa v nich nemôžem umyť a byť uzdravený?" Otočil sa a v hneve odišiel.

Či nevie, kto som? Som dôležitý a nechcem, aby sa so mnou takto zaobchádzalo.

13 Ale jeho spoločníci s ním hovorili dobre. "Pane," povedali mu, "keby ťa prorok požiadal, aby si urobil niečo veľké, či by si to neurobil? O čo viac by si ho mal poslúchnuť, keby ťa len požiadal: 'Vykúp sa, aby si sa uzdravil'?"

On sa dal presvedčiť, premohol svoj hnev, vykúpal sa v Jordáne a bol uzdravený. Jeho hnev takmer zabránil jeho uzdraveniu. Tu však došlo k šťastnému koncu.

Ďalší príklad bez šťastného konca nájdeme v 1. knihe kráľov 21, ktorý je o kráľovi Achabovi (1 Kr 21,1-4; NL).

Neďaleko paláca samarijského kráľa Achaba v Jezreeli bola vinica, ktorá patrila mužovi menom Nábot. 2 Achab povedal Nábotovi: "Tvoja vinica je tak blízko môjho paláca, nechaj mi ju, aby som si z nej mohol urobiť zeleninovú záhradu. Dám ti za to lepšiu vinicu, alebo ak chceš, zaplatím ti za ňu." 3 Ale Nábot odpovedal: "Pán mi zakazuje, aby som ti dal dedičstvo, ktoré som zdedil po svojich predkoch." 4 Rozzúrený a nahnevaný, že Nábot z Jezreela povedal: "Nedám ti dedičstvo po svojich predkoch," Achab odišiel do svojho paláca. Ľahol si na posteľ, obrátil tvár k stene a odmietol jesť.

Povedal to svojej manželke Jezabel a tá dala Nábota zavraždiť, aby Achab mohol mať túto vinicu.

Hnev zo zranenej pýchy môže viesť k naozaj zlým skutkom, preto by sme sa mali mať na pozore.

Horkosť

Súvisiacou negatívnou emóciou je zatrpknutosť, nie je rovnaká ako zranená pýcha, ale je nejako podobná.

V Žalme 73 sa žalmista zaoberá tým, prečo sa zlým ľuďom tak dobre darí (Ž 73, 12.13; NL):

12 Pozri na týchto bezbožných ľudí - zatiaľ čo ich bohatstvo rastie, vedú pohodlný a bezstarostný život. 13 Bolo to všetko márne, že som si zachoval čisté srdce a nerobil nič zlé?

Prečo sa im darí tak dobre a ja mám toľko problémov? To nie je spravodlivé.

Keď však zmení svoj pohľad na vec, vymaní sa z tohto konania (Ž 73, 21 - 25; NL):

21 Vtedy som si uvedomil, aký som zatrpknutý a aký hnev vo mne vzbĺkol, keď som to všetko videl. 22 Aký som bol hlúpy a nevedomý - musel som ti pripadať ako nerozumné zviera. 23 Ale stále ti patrím, ty držíš moju pravicu. 24 Ty ma budeš viesť podľa svojej rady a nakoniec ma prijmeš v úcte. 25 Koho mám v nebi okrem teba? Ty si pre mňa dôležitejší ako všetko ostatné na zemi.

Verím, že podobne ako žalmista aj vy musíte sami dospieť k takémuto osobnému poznaniu, k tejto zmene perspektívy, k tomuto novému pohľadu na Boha.


Keď som tu bol na tomto mieste prípravy, pýtal som sa sám seba, akú úlohu hrá zatrpknutosť v mnohých demonštráciách. Zatrpknutosť z bezmocnosti tvárou v tvár mocným: "Teraz im ukážeme!" A čo sa stalo?

Samozrejme, existuje tendencia predpokladať objektívne dôvody demonštrácií, o ktorých si myslíte, že sú správne z hľadiska témy a motívov, ako je nenávisť, zatrpknutosť atď. voči iným. Neviem, môžete sa ľuďom pozrieť len do hlavy.

Nekontrolovaný hnev

Ale máte dojem, aspoň z médií, že hnev na ulici sa zvýšil a je čoraz viac nekontrolovateľný.

Niekedy ľudia v hneve robia veci, ktoré by neskôr mohli ľutovať.

Príklad z 1. Samuelovej 20: Jonatán sa háda so svojím otcom Saulom o Dávida a toto sa stane na vrchole hádky (1 Samuelova 20, 32-33; NL):

32 "Ale čo urobil?" - chcel Jonatán vedieť od svojho otca. "Prečo by mal byť zabitý?" 33 Vtedy Šaul vrhol na Jonatána svoju kopiju, aby ho prebodol. Teraz si Jonatán uvedomil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť.

Myslím si, že Saul by to oľutoval, keby svojho syna zasiahol.

V Prísloviach je o tom aj niekoľko múdrostí:

Príslovia 12,16

Hlupák je prudký, ale múdry človek zostáva pokojný, keď ho niekto uráža.

Príslovia 14,29; NL

Kto zdržuje svoj hnev, má veľa rozumu, ale ten, kto sa rýchlo rozčuľuje, sa dopúšťa veľkej hlúposti.

Príslovia 29,11; NL

Blázon dáva voľný priechod svojmu hnevu, ale múdry človek ho brzdí.
Myslím, že to netreba veľmi komentovať.

Svojprávny hnev

Niekedy je náš hnev aj trochu samospravodlivý. Ak mám byť úprimný, zvyčajne máme viac trpezlivosti sami so sebou ako s inými.

V 2 Samuelovej 12 je na to dobrý príklad: Dávid mal predtým pomer so ženou menom Batšeba, ale táto žena bola vydatá za jedného z jeho vojakov menom Uriáš, a keď s ním otehotnela, dal Dávid Uriáša zavraždiť a rýchlo sa oženil s Batšebou, aby sa tento pomer nedostal na svetlo sveta.

Prorok Nátan tento príbeh prerozpráva ako podobenstvo a Dávid si to neuvedomil a veľmi sa na tohto muža z podobenstva nahneval (2 Sam 12,5; NL):

"Ako ţije Hospodin," prisahal, "kaţdý, kto robí takéto veci, si zaslúţi smrť!

Ty si ten človek, musel mu potom povedať Nátan. Nemyslím si, že je to také vzácne, že si zaslúžime vlastný hnev.

Viac súcitu so slabosťami druhých nám už môže pomôcť menej sa obviňovať.

Vyrovnávanie sa s hnevom

Ako sa teda vysporiadať s hnevom? Tento pocit musíte brať vážne, pretože Príslovia 30, 33; NL:

Tak ako pri stláčaní smotany vzniká maslo a úder do nosa spôsobuje krvácanie z nosa, tak aj hnev končí hádkou.

Žiaľ, často sa to stáva.

V Biblii však nájdeme niekoľko múdrostí, ktoré nám pomáhajú lepšie sa vyrovnať s hnevom.

Kazateľ 7, 9; NL

Nebuď prudký vo svojom hneve, lebo hnev je priateľom bláznov.

Už sme to prebrali; musíš sa ovládať, inak povieš alebo urobíš hlúposť.

Príslovia 19, 11; NL

Ľudia s porozumením krotili svoj hnev; získavajú si rešpekt, keď prehliadajú nespravodlivosť.

Pomáha, ak nielen trváte na svojich právach, ale dokážete aj odpúšťať chyby.

A Príslovia 15, 1; NL

Láskavá odpoveď upokojuje hnev, ale slová, ktoré urážajú, ho podnecujú.
A toto všetko sa dá zhrnúť do nasledujúceho známeho biblického úryvku (Ef 4, 26. 27; NL):

"Nehreš, keď sa hneváš," a nedovoľ, aby nad tvojím hnevom zapadlo slnko.

Nedávajte diablovi príležitosť získať nad vami moc prostredníctvom hnevu!

A o niekoľko veršov ďalej (Ef 4, 31. 32; NL): "Hnev je pre nás veľmi dôležitý:

31 Zbavte sa zatrpknutosti a hnevu, zášti, ostrých slov, ohovárania a každej zloby. 32 Namiesto toho buďte k sebe láskaví a súcitní, odpúšťajte si navzájom, ako Boh skrze Krista odpustil vám.

Lebo, a na to nesmieme nikdy zabudnúť, keď myslíme na hnev (Jak 1,20, NL):

ľudský hnev nikdy nemôže priniesť nič, čo by bolo spravodlivé v Božích očiach.

Tému "Ako sa vyrovnať s hnevom" by som rád uzavrel jedným z mojich obľúbených úryvkov (Rim 12, 18-21; NL):

18 Snažte sa žiť v pokoji s druhými, ako je to len možné. 19 Milí priatelia, nikdy sa nemstite, ale pomstu prenechajte Božiemu hnevu. Veď je napísané: "Ja sám sa pomstím, ja sám odplatím zlému," hovorí Pán. 20 Namiesto toho konajte tak, ako hovorí Písmo: "Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho. Ak je smädný, daj mu piť, a bude sa hanbiť za to, čo ti urobil." 21 Nedajte sa premôcť zlom, ale premáhajte zlo dobrom.

Zhrnutie

Dovoľte mi zhrnúť.