Hodnoty

Úvod

V poslednom čase som veľa premýšľal o "hodnotách".

Ide o tému, ktorá sa v poslednom čase často vyskytuje v obchodnom a firemnom svete, často spolu s víziou a stratégiou. Niektoré spoločnosti si dokonca dávajú poslanie.

Vždy som z takýchto vyhlásení trochu rozpoltený.

Pre väčšinu spoločností pred 50 rokmi a skôr sa hodnoty, vízia a stratégia dali zhrnúť do slova "zisk".

A ten je v konečnom dôsledku hlavným cieľom spoločnosti. Ak spoločnosť nevytvára zisk, z dlhodobého hľadiska skrachuje a všetky ostatné pekné hodnoty, vízie a stratégie už nebudú mať význam.

Raz som hľadal hodnoty na webových stránkach rôznych veľkých spoločností. V spoločnosti Thyssen-Krupp bola napríklad táto veta: "Staviame na silných hodnotách: spoľahlivosť a čestnosť, dôveryhodnosť a integrita."

Človek má dojem, že to hovorí každý a že sa to ľahko povie.

Najviac sa mi páčila veta, ktorú som čítal v spoločnosti Bayer AG
(https://www.bayer.com/de/strategie/strategie)
Našiel som ju: "V spoločnosti Bayer sa v súčasnosti nachádza viac ako 100 000 ľudí. Hovorí sa v nej o štyroch strategických hodnotových pákach. Už len to je super formulácia.

Ako 1. inovácie, ako 2. znižovanie nákladov, ako 3. udržateľnosť (v dnešnej dobe musí byť vždy zahrnutá) a 4. potom prichádza nasledujúce tvrdenie:

Rozvíjame globálneho lídra v oblasti zdravia a výživy. Vytvárame pritom hodnotu prostredníctvom strategickej alokácie kapitálu so zameraním na ziskový rast.

"Strategická alokácia kapitálu", myslím, že ešte nikto tak pekne neopísal "zarábanie peňazí".

Osobne mi takéto stratégie, vízie či dokonca firemné hodnoty vždy pripadajú trochu hraničné, niekedy až smiešne.

Ak sa napríklad firma prezentuje ako ľudská a priateľská k zamestnancom a potom z prevádzkových dôvodov prepustí ľudí, niečo také mi pripadá neuveriteľné.

Alebo ak firma komunikuje hodnoty priateľské k ľuďom len navonok a túžbu po zisku drží rozpačito v pozadí, potom sa tiež stáva nedôveryhodnou. Preto je toto vyhlásenie spoločnosti Bayer istým spôsobom úprimné ("strategická alokácia kapitálu").

Keď som bol mladší a nemal som tu v cirkvi žiadnu zodpovednosť, nemohol som so stratégiami a víziami pre cirkev nič robiť.

Máme Veľké poverenie z Matúša 28,18-20, takže sa nejako snažíme šíriť evanjelium v meste. Prečo práve stratégie a vízie? A o hodnotách som v tom čase ani neuvažoval. Menej som sa zaoberal diakoniou. Vo svojom jednoduchom mladíckom videní sveta (skôr mladíckom dospeláckom videní sveta) som si myslel, že mnohí robia diakoniu, skôr málokto šíri evanjelium, takže robíme to, čo málokto.

Nechcem dnes príliš hodnotiť svoje vtedajšie zmýšľanie, možno nebolo myslené dostatočne komplexne, ale dnes sa mi nezdá perzekučne nesprávne.

Napriek tomu nachádzame hodnoty v Biblii a rád by som sa s vami pozrel na veľmi známy biblický úryvok. Prosím vás však, aby ste túto kázeň nevnímali ako výzvu na jednoduché prijatie nasledujúcich hodnôt, ale ako podnet na zamyslenie a hlbšie preniknutie do témy "hodnoty pre náš zbor".

Hodnoty v Kázaní na vrchu

Prečítal som začiatok Kázne na vrchu, Matúš 5, 3-12; NL

3 "Šťastní sú tí, čo uznávajú, že potrebujú Boha, lebo im bude dané nebeské kráľovstvo. 4 Šťastní sú tí, čo sú smutní, lebo budú potešení. 5 Šťastní sú dobrí a pokorní, lebo im bude patriť celá zem. 6 Šťastní sú tí, čo hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo ju dostanú v hojnosti. 7 Šťastní sú milosrdní, lebo zakúsia milosrdenstvo. 8 Šťastní sú čistého srdca, lebo uvidia Boha. 9 Šťastní sú tí, čo sa usilujú o pokoj, lebo sa budú volať Božími deťmi. 10 Šťastní sú tí, čo sú prenasledovaní pre život v Božej spravodlivosti, lebo im bude patriť nebeské kráľovstvo. 11 Šťastní ste, keď sa vám budú vysmievať, keď vás budú prenasledovať a keď o vás budú šíriť lži, lebo ma nasledujete. 12 Radujte sa z toho! Radujte sa! Veď vás čaká veľká odmena v nebi. A pamätajte, že aj proroci boli kedysi prenasledovaní.

V iných prekladoch sa píše "Blahoslavení tí...", ale mne sa tu zdá zrozumiteľnejší modernejší preklad.

Pozrime sa na hodnoty, ktoré z textu vyplývajú:

Potrebujem Boha

3 "Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú Boha, lebo im je dané nebeské kráľovstvo.

To, že si uvedomujem, že potrebujem Boha, to je naozaj hodnota, ktorá by mala určovať môj život, a to si želám aj pre naše spoločenstvo. V našom zbore potrebujeme Boha, pri plánovaní, pri rozhodovaní, pri realizácii. Potrebujeme Božie vedenie.

Ak sa pozriete na náš zbor zvonku a spýtate sa, čím je evanjelický slobodný cirkevný zbor v Leichlingene výnimočný? Môžeme potom povedať, že potrebuje Boha a je si toho vedomý?

Je to smutné?

4 Šťastní sú tí, ktorí sú smutní, lebo budú potešení.

Smutní? Akú hodnotu z toho môžeme vyvodiť?

Musíme chodiť smutní a kyslí, aby sme potvrdili rôzne klišé o cirkvi?

Nie, myslím si, že sa tu myslí to, že človek nezatvára oči pred starosťami, problémami a potrebami druhých, ale zdieľa s nimi utrpenie a smúti. Hovorí sa tu o súcite.

Zdieľame svoj smútok, svoje bremená, to by bola veľká hodnota pre naše spoločenstvo.

Priateľský a pokorný

5 Šťastní sú prívetiví a pokorní, lebo im bude patriť celá zem.

V iných prekladoch sa píše "láskaví", ale s tým sa nedá nič robiť. To slovo je príliš staré aj na mňa.

Tón robí hudbu. Ak sa vám vždy podarí byť k sebe priateľskí, vzniká veľmi zvláštna, príťažlivá atmosféra. Samozrejme, nestačí byť len priateľský, priateľskosť musí byť vo vzťahu hlboko zakotvená. Mám pocit, že sme na dobrej ceste.

A skromnosť: Pre dnešok by som z nej vyvodil nasledujúcu hodnotu.

Tá druhá je v rozpore s mojím názorom, ale mohla by byť správna. Možno sa mýlim.

Ak by sme si túto hodnotu zvnútornili, tak by sme sa podľa mňa odlíšili od dnešného sveta.

Spravodlivosť

6 Šťastní sú tí, čo lačnia a túžia po spravodlivosti, lebo ju dostanú v hojnosti.

Myslím si, že spravodlivosť je ťažká téma. Často si radi nárokujeme spravodlivosť pre seba. Pre iných nám na tom nie vždy až tak záleží.

"Keď to dokáže on, dokážem to aj ja" - to som počul hovoriť dospelých a možno som to povedal aj ja sám.

S ľudskou spravodlivosťou sa tu asi nikam nedostaneme.

Čo však s Božou spravodlivosťou? Všetci sme vinní pred Bohom, všetci sme hriešnici a skrze Ježiša Krista sme zakúsili Božie odpustenie. A to je Božia spravodlivosť.

Určite je to hodnota pre náš život a pre našu cirkev: odpustenie. Sme k sebe trpezliví a sme pripravení odpúšťať.

Samozrejme, niektoré konflikty sú zložitejšie a musíme o nich hovoriť, to je jasné, ale ako základnú hodnotu považujem "odpustenie" za dobré.

Milosrdenstvo

7 Šťastní sú milosrdní, lebo oni zakúsia milosrdenstvo.

Milosrdenstvo by som vnímal ako živé porozumenie, pomoc a asistenciu.

"Súcit" sme už mali v bode "zármutok" a tento bod z neho vychádza.

Nie každý dokáže vyriešiť všetky svoje problémy sám, často narážame na svoje limity. A tak máme pochopenie pre svoje slabosti, pomáhame si a stojíme pri sebe. To sa dnes deje dosť často. A to je hodnota pre naše spoločenstvo.

Čisté srdce

8 Šťastní sú tí, čo majú čisté srdce, lebo uvidia Boha.

Každý preklad tu píše "čisté srdce".

Tento bod bol pre mňa najťažší. Čo je to čisté srdce?

Najbližšie mi napadlo, čo je opakom čistého srdca, a to postranné úmysly a zradnosť.

Dokážeme v zbore navzájom jednať bez postranných úmyslov (dúfam, že ani bez zákernosti)?

Samozrejme, znamenalo by to aj to, že by sme nejakým spôsobom riešili a objasňovali nepohodlné otázky a názorové rozdiely. Snáď sa to dá urobiť priateľským a skromným spôsobom.

Formulovaná hodnota by potom znela: Navzájom sa riešime bez postranných úmyslov.

Usilovať sa o mier

9 Šťastní sú tí, ktorí sa usilujú o pokoj, lebo sa budú nazývať Božími deťmi.

Iné preklady píšu "tvorcovia pokoja". Osobne to považujem za zdrvujúcu formuláciu. "Usilujte sa o pokoj", ktoré mi stále vyhovuje.

Žijeme v dosť rozdelenej spoločnosti, najmä politicky a sociálne. A prostredníctvom Corony sa tieto rozdelenia pretínali aj v skupinách a rodinách, ktoré sa inak cítili, že patria k sebe.

Môžeme ako kresťania alebo ako zbor prispieť k prekonaniu rozdelení, k skutočnému upokojeniu konfliktov?

Cítim, že pokoj medzi blížnymi je dôležitou hodnotou aj pre nás ako kongregáciu. Môžeme budovať mosty a obnovovať vzťahy?

Práve v tomto bode si zvlášť uvedomujem prvú hodnotu z Kázne na vrchu: Potrebujem Boha.

Prenasledovanie?

10 Šťastní, ktorí sú prenasledovaní, lebo žijú v Božej spravodlivosti, lebo im bude patriť nebeské kráľovstvo. 11 Šťastní ste, keď sa vám budú vysmievať, keď vás budú prenasledovať a keď o vás budú šíriť lži, lebo ma nasledujete. 12 Radujte sa z toho! Radujte sa! Veď vás čaká veľká odmena v nebi. A pamätajte, že aj proroci boli kedysi prenasledovaní.

Naším poslaním zostáva naďalej hovoriť o Ježišovi Kristovi, aj keď si niektorí myslia, že sa to do dnešného sveta nehodí.

Samozrejme, nejde o to, aby sme niečo robili trápnym spôsobom ako možno pred 40 rokmi. Každá generácia si musí nájsť svoj vlastný spôsob, svoj vlastný jazyk, svoje vlastné metódy, ako hovoriť druhým o Ježišovi Kristovi. Veľké poverenie z Matúšovho evanjelia 28,18-20, ktoré sme spomenuli na začiatku, platí aj dnes.

A pre mňa je dôležité, aby ľudia aj v budúcnosti hovorili o cirkvi: "Rozprávajú o Ježišovi Kristovi", a to v akejkoľvek forme.

Kultúra

Teraz som prešiel Kázeň na vrchu so zameraním na "hodnoty" ako príklad.

Doma som porovnával aj hodnoty niektorých zborov, "Treffpunkt Leben Erkrath", Christ Church v Ratingene a revitalizačný program federácie. Bolo to naozaj vzrušujúce, podobnosti, ale aj rozdiely, ale to by už presahovalo rámec dnešného dňa. Pozrite si to doma.

Ešte predtým, ako skončím, by som rád citoval jednu vetu zo sveta manažmentu. Túto vetu mi povedal Marc Stoßberg z Erkrathu.

Kultúra si dáva stratégiu na raňajky

Táto veta je od guru teórie manažmentu Petra Druckera.

Kultúra zahŕňa spoločné hodnoty, normy a presvedčenia v rámci nášho spoločenstva. Určuje, ako sa správame k sebe navzájom a k návštevníkom.

V konečnom dôsledku možno kultúru považovať za hodnoty, podľa ktorých žijeme. Ak vypracujeme hodnoty a len ich zavesíme na stenu, nebude to nič platné. Ak ich budeme žiť, zmení to kultúru nášho zboru a pritiahne to ľudí. Živé kresťanstvo bolo vždy najlepším svedectvom.

Zhrnutie

Zhrniem to:

Na začiatku sme sa pozreli na hodnoty v podnikovom svete a videli sme, že skutočnou hodnotou je zisk, čo je pochopiteľné.
Potom sme sa zamysleli nad tým, či a ktoré hodnoty sú dôležité pre cirkev. Na to sme sa pozreli na začiatok Kázania na vrchu.
Uvedomujeme si, že potrebujeme Boha.
Delíme sa o svoje starosti a problémy (súcit).
Správame sa k sebe navzájom láskavo. A pokora v dnešnej dobe môže znamenať: Vážne uvažujem o tom, že druhý človek môže mať pravdu, aj keď so mnou nesúhlasí.
Chceme byť pripravení odpustiť jeden druhému, a tak hladovať a žízniť po Božej spravodlivosti.
Máme pochopenie pre svoje slabosti a navzájom si pomáhame.
Navzájom sa riešime bez postranných úmyslov.
Usilujeme sa o pokoj, o prekonanie rozdelenia, o riešenie konfliktov a o nové vzájomné vzťahy.
Rozprávame o Ježišovi Kristovi.
Naša zborová kultúra zahŕňa spoločné hodnoty, normy a presvedčenia v našom zbore. Ako chceme žiť zbor v budúcnosti?