Vianoce a radosť

Radosť, ktorá prichádza z Vianoc (kázeň, ktorej časti sú zakomponované do jasličkovej hry)

Polovičná bohoslužba (Vianočné nešpory), , , Evanjelický slobodný kostol Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

Nasledujúce časti kázne sú súčasťou jasličkovej hry. Na vysvetlenie sa uvádza stručný opis toho, čo sa stalo pred časťou kázne.

Pustili by sme Ježiša dovnútra?

Mária s Jozefom zaklopali na hostinec a hostinský im ponúkol miesto na spanie v stajni, pretože všade inde bolo plno.

"Ubytovňa je plná, ale v stajni je ešte miesto," povedal správca ubytovne.

Takto si zvyčajne predstavujeme vtedajšiu situáciu. Biblický text hovorí len toľko (Lukáš 2, 6.7; Nový zákon):

6 Keď boli v Betleheme, prišiel čas, aby Mária porodila. 7 Porodila svoje prvé dieťa, syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v hostinci nemali miesto.

Možno to bola mama z ubytovne a nie otec z ubytovne. Ale tento pár bol zjavne prijatý do ubytovne, aj keď v nej už nebolo voľné miesto.

Môžeme si trochu domyslieť, prečo boli zaradené.

Mohol to byť súcit, pretože Mária bola viditeľne ťažko tehotná.

Možno to bol aj druh židovskej solidarity. Kvôli tomuto rímskemu zákonu o počítaní museli všelijakí ľudia v Judei podnikať dosť zbytočné cesty a bol z toho asi veľký neporiadok. A krajania si navzájom pomáhali.

Alebo bol správca ubytovne jednoducho podnikavý. V tom čase zrejme existoval trh s ponukou ubytovania v meste. Možno hostinský premenil každú izbičku vo svojej chátrajúcej chatrči na peniaze. Tak prečo nie aj v stajni?

Čo by sme urobili, keby sme boli na mieste správcu ubytovne?

Ktorý motív by bol náš?

Alebo by sme ich odmietli so slovami: "Je to plné, nie je to možné, pretože je to proti pravidlám."

Keby sa vopred vedelo, že dieťa je Boží Syn, každý by pravdepodobne uvoľnil aj svoju izbu.

Hostinský sa dokonca mohol sám presťahovať do stajne a dať Márii a Jozefovi vlastnú izbu.

Keby to len vedel!

Tejto otázke sa Ježiš neskôr, keď už bol dospelý, opäť venuje v kázni, keď hovorí o spravodlivých a nespravodlivých (Mt 25, 34-40; NL):

34 Vtedy Kráľ (teda sám Ježiš) povie tým po svojej pravici: "Poďte, vy ste požehnaní od môjho Otca; zdedíte Božie kráľovstvo, ktoré na vás čaká od stvorenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a ty si mi dal jesť. Bol som smädný a dali ste mi piť. Bol som cudzinec, a pozval si ma do svojho domu. 36 Bol som nahý, a ty si ma obliekol. Bol som chorý, a postarali ste sa o mňa. Bol som vo väzení, a ty si ma navštívil." 37 Vtedy sa títo spravodliví budú pýtať: "Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť? Kedy sme ťa videli smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy si bol cudzincom a my sme ťa pohostili? Alebo kedy si bol nahý a my sme ťa obliekli? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a navštívili sme ťa?" 40 A kráľ im odpovie: "Uisťujem vás: Čokoľvek ste urobili pre jedného z týchto mojich najmenších bratov a sestier, pre mňa ste urobili.

Radosť vo všeobecnosti

Pastieri sa po vypočutí anjela rozhodnú ísť do Betlehema.

Zhromaždenie potom spieva piesne: "Radujte sa svet, Pán je tu" a "Prvý Noël".

Anjel zvestoval dobrú správu pre všetkých ľudí. V iných prekladoch Biblie sa píše napríklad: "Zvestujem vám veľkú radosť" alebo "Prinášam vám dobrú správu, z ktorej sa bude radovať všetok ľud".

Nedávno som počul rozhovor medzi kolegami a jeden z nich povedal, že má dojem, že cirkev je vždy o smrti. Ako sám hovorí, rád žije a táto pochmúrna atmosféra v niektorých kostoloch mu pripadá zvláštna.

Dúfam, že to nie je váš prípad tu s nami. Dnešok je o veľkej radosti, ktorá bola vtedy ohlásená pre všetkých ľudí, vrátane vás, pre všetkých, ktorí sú tu dnes.

Čo je to vlastne radosť?

Radosť je stav mysle alebo primárna emócia, ktorá vzniká ako reakcia na príjemnú situáciu alebo spomienku na takúto situáciu. V závislosti od jej intenzity sa prejavuje ako úsmev, smiech, výkrik radosti alebo konanie.

Tak sa to píše vo Wikipédii (https://de.wikipedia.org/wiki/Freude), ale príjemná situácia? Je to tak?

Určite existuje aj takáto situačná radosť, napríklad keď sa vám podarí niečo ťažké. Alebo keď sa vám narodí dieťa? Alebo fanúšik sa teší, keď futbalový klub vyhrá zápas. Niekedy ste jednoducho spokojní s málom.

Radostné situácie však z dlhodobého hľadiska nestačia. Potom žijete len od udalosti k udalosti.

A čo "radosť zo života"? To je niečo trvalejšie. Môže niečo také existovať? Napriek všetkým vzostupom a pádom, ktoré sú tu vždy, by to bol v podstate pozitívny život, možno pocit podpory.

Ale zdá sa, že je to všetko trochu nejasné.

Možno by ste sa k téme "radosti" mohli priblížiť z druhej strany.

Čo vás oberá o radosť? Alebo čo bráni radosti?

Závisť, nevďačnosť, nespokojnosť - to sú pocity, ktoré vám prichádzajú na um.

Zvyčajne sa tak cítite vtedy, keď si myslíte, že za vašu situáciu môže niekto iný. A možno vám život sťažujú aj iní ľudia.

Verím však, že je aj na vás, či sa vám to bude páčiť alebo nie.

Chcel by som sa pozrieť na biblický úryvok (1 Tesaloničanom 5,16-18; Nový zákon), ktorý obsahuje tri výzvy:

16 Radujte sa, nech sa deje čokoľvek. 17 Nič nech vás neodvádza od modlitby. 18 Ďakujte Bohu v každej situácii! To je to, čo od vás chce a čo vám umožnil skrze Ježiša Krista.

Začnime treťou výzvou: "Ďakujte Bohu v každej situácii."

Nemyslím si, že je to myslené tak, že musíte ďakovať Bohu za každú zlú skúsenosť. To by bolo tiež trochu nefunkčné a v Biblii je tiež príliš veľa tradičných modlitieb, v ktorých sa ľudia Bohu sťažujú na svoju situáciu a rany osudu a dokonca rozhadzujú rukami. V Biblii je napríklad celá kniha Plač, kde ľudia nariekajú a sťažujú sa.

Myslím, že ide skôr o to, aby ste nezabudli na to, za čo môžete byť vďační napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam a ranám osudu. Pohľad na Boha s vďačnosťou nám pomáha prekonať smútok, utrpenie a hnev a pomáha nám byť realistami voči sebe aj v extrémnych situáciách. A táto základná vďačnosť nám tiež pomáha prekonať závisť a oslobodiť sa od nej. A to sa oplatí, pretože všetci vieme, že závisť dokáže človeka priviesť do šialenstva.

Pokračujme späť k druhej výzve: "Neprestávajte sa modliť."

Mnohí ľudia považujú "modlitbu" za rituál, pri ktorom odriekaš naspamäť naučené vety. V skutočnosti v Biblii nič také nie je. Existujú piesne, ktoré sa spievajú spoločne a ktoré môžu byť modlitbami, a existujú aj dve verzie modlitby Otče náš, ktorá je akýmsi plánom modlitby, návodom, keď nemáte slová.

Ja to vidím skôr tak, ako sa píše v Žalme 62,9:

Dôverujte mu vždy, ľud môj. Vylejte si pred ním srdce, lebo Boh je naše útočisko.

Všetko, čo vás ťaží, a všetko, čo vás robí šťastnými, môžete v modlitbe priniesť Bohu. Nájdite si tichý kútik a vylejte mu svoje srdce. Povedzte mu všetko!

Môžete mu tiež povedať, čo ste urobili zle, kde ste ublížili ľuďom, a požiadať ho, aby našiel riešenie situácie, a požiadať ho o silu ospravedlniť sa.

Vyliatie srdca Bohu môže vyriešiť aj nespokojnosť, pretože vtedy sa veci konečne vypovedia, možno si aj vy sami uvedomíte veci, ktoré ste predtým mali tendenciu potláčať.

Samozrejme, môžete sa tiež rozprávať vo dvojici a modliť sa s Bohom spolu s dôveryhodným kresťanom, ak máte pocit, že si sami neviete poradiť.

A potom sa dostávame k prvej výzve: "Buďte vždy veselí."

Samozrejme, nejde o potláčanie nepríjemných vecí v živote. Už som to povedal a každý si uvedomuje, že vždy prídu chvíle smútku a utrpenia, možno aj hnevu, a treba sa s tým vyrovnať.

Ale ak máte nielen základnú vďačnosť, ale aj základnú veselosť, potom majú ťažké časy v živote svoje miesto, ale nevymknú sa vám z rúk.

A to je možné. O tom hovorí anjel vo vianočnom príbehu, keď ohlasuje veľkú radosť. Prostredníctvom tohto Ježiša Krista, ktorého narodenie každoročne oslavujeme, sa môžeme s Bohom rozprávať ako s priateľom, môžeme mu priniesť všetky svoje starosti, trápenia i radosti a môžeme za ním prísť aj so svojím zlým správaním, ba so zlými vecami, ktoré, žiaľ, niekedy robíme, či už úmyselne alebo neúmyselne, a on nám odpustí a vydá sa s nami na cestu zmeny k lepšiemu.

Radosť až k nám domov

Mudrci z Východu opúšťajú Herodesa.

Zhromaždenie spieva dve slohy piesne "Hviezda nad Betlehemom".

O radosti sme už veľa videli a veľa počuli. Tešíte sa už na to, že ste doma? Možno na darčeky?

Som ženatý viac ako 20 rokov a už pred svadbou bolo v manželkinej rodine jasné, že dospelí ľudia si na Vianoce už nedávajú darčeky, okrem manželov. Aj to môže byť rozumné, pretože ak niečo chcete, môžete si to jednoducho kúpiť.

S bratom sme sa zhodli, že to pre moju rodinu nechceme, a na Vianoce si vždy dávame Tinnef. Najúžasnejší darček, aký som od neho kedy dostal, bola elektrická pištoľ Nerf. Minulý rok som mu dal raketu na diaľkové ovládanie. Dostal som ju naozaj lacno na internete.

Viem, že darčeky nie sú podstatou Vianoc, a to sa vždy kritizuje, táto komercia a záplava darčekov. A ako protiklad k tomu sa vždy hovorí, že Vianoce sú rodinným sviatkom, že ide o spoločenstvo s ostatnými a podobne.

S komunitou to však nie je vždy také jednoduché. Stále je tradíciou, že členovia širšej rodiny sa na Vianoce navzájom navštevujú. Ja osobne mám to šťastie, že spolu vychádzame celkom dobre, ale asi to tak nie je vo všetkých rodinách.

Možno preto sú niektorí ľudia už teraz vystresovaní, keď myslia na to, ako sa musia postarať o všetkých svojich príbuzných a hostí počas sviatočného obdobia.

Zdá sa, že veľká radosť, ktorú nám prisľúbil anjel, sa nie vždy naplní.

Dúfam, že prežijete skutočne krásne sviatky, že sa vám bude dobre spolupracovať s návštevníkmi a že dostanete darčeky, ktoré vás potešia.

A dúfam, že tento Ježiš, ktorého narodeniny sa vlastne datujú od Vianoc, vás neopustí. Radosť, ktorú vtedy ohlasoval anjel, je skutočná. Ježiš Kristus vám chce darovať základnú radosť zo života a vďačnosť a previesť vás cez dobré i zlé časy, v radosti, ale aj v smútku a utrpení.

A najmä na Vianoce mu vylievajte svoje srdce, pretože on chce byť vaším útočiskom.

Požehnanie

Deuteronómium 4, 6, 24-26; NL

24 Nech ťa Pán požehná a ochráni. 25 Nech ti je Pán milostivý a nech sa nad tebou zmiluje. 26 Nech je ti Pán obzvlášť blízko a nech ti dá svoj pokoj.