VUCA: Vitajte v (novom ?) svete

Úvod

Pred niekoľkými týždňami som sa zoznámil s novou skratkou.

Prinútilo ma to zamyslieť sa, aký je rozdiel medzi akronymom a skratkou?

Viete? Musel som si to vyhľadať. Akronym je nové slovo, ktoré vzniklo zo skratky, zatiaľ čo skratka je zoznam písmen. Napríklad USA je skratka, ale NASA je akronym, pretože sa vyslovuje ako nové slovo. V skutočnosti NASA znamená "Národný úrad pre letectvo a vesmír", ale nevyslovujte ho "N", "A", "S", "A", ale NASA.

Zbytočný zábavný fakt na úvod, ale nevadí.

Skratka, o ktorej budeme dnes hovoriť, sa nazýva "VUCA".

Pozná ju niekto?

Ja som ju nepoznal ešte asi pred dvoma týždňami. Myslím, že som ju prvýkrát počul v podcaste o zakladaní zborov, ale nie som si istý.

"VUCA" je skratka pre "Volatility", "Uncertainty", "Complexity" a "Ambiguity", v angličtine samozrejme, a opisuje vysokú dynamiku a rýchlosť zmien dnešnej doby.

Volatilita: Rýchlosť a rozsah, v akom sa veci menia, sú vysoké.
Neistota: V súvislosti s budúcimi udalosťami a vývojom existuje vysoká miera neistoty.
Zložitosť: Svet je čoraz zložitejší a prepojenejší.
Nejednoznačnosť: Informácie môžu byť nejednoznačné a často existujú rôzne interpretácie a perspektívy.

Myslím, že tieto tvrdenia celkom dobre vystihujú dnešný svet a v tom spočívajú aj výzvy pre nás kresťanov, pre náš zbor a samozrejme aj pre nové vedenie.

Do novej krajiny...

Napriek tomu si myslím, že príklad VUCA môžeme nájsť aj v Biblii, aspoň čiastočne. Čítal som z 1. Mojžišovej 12,1-5; NL

1 Vtedy Hospodin prikázal Abramovi: "Opusti svoju vlasť, svojich príbuzných a rodinu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Z teba vzíde veľký národ. Požehnám ťa a budeš známy po celom svete. Urobím ťa požehnaním pre iných. 3 Kto ťa požehná, toho požehnám aj ja. Kto ťa preklína, toho aj ja preklínam. Skrze teba budú požehnané všetky národy zeme." 4 Abram sa vydal na cestu, ako mu prikázal Pán. A Lót išiel s ním. Abram mal 75 rokov, keď odišiel z Cháranu. 5 Na ceste do Kanaánu vzal so sebou svoju manželku Sarai, svojho synovca Lota a všetko, čo vlastnili, spolu s dobytkom a otrokmi a otrokyňami, ktorých si zaobstarali v Chárane. Tak sa konečne dostali do Kanaánu.

Stalo sa to pred niečo vyše 4 000 rokmi a otroctvo bolo v tom čase, žiaľ, ešte stále bežné. Abram bol tiež dieťaťom svojej doby, ale aspoň sa k svojim otrokom správal dobre, aj keď to nijako neospravedlňuje otroctvo.

Tieto časy sú však dnes už z veľkej časti preč, najmä vďaka angažovanosti kresťanov, a pre dnešné kázanie je táto téma irelevantná.

Začína sa neistotou pre Abrama. Pravdepodobne bude zdravší ako dnešný priemerný 75-ročný človek, keďže Biblia hovorí, že ľudia vtedy v priemere ešte viac zostarli ako dnes, ale aj tak je to plný dom všetkého, čo v tomto veku zanechal.

"Nechaj svoj dom, svojich príbuzných a širšiu rodinu a choď prvý. Ja ti potom ukážem cestu."

Neistejšie to už ani nejde.

Veď často ani nevieme, kam to všetko vedie. Čo nám prinesie budúcnosť? Čo prinesie rýchle tempo technologického rozvoja? Čo spôsobia klimatické zmeny? Ako nás ako zbor ovplyvnia spoločenské zmeny?

Asi pred 20 rokmi som bol na základnom teologickom kurze s metodistami a metodisti si liturgiu a tradíciu cenia oveľa viac ako my. Jeden z nich povedal, že ľudia z iných miest považujú za skvelé, že postupy a symboly sú vo všetkých metodistických zboroch rovnaké. Človek sa v nich hneď zorientuje.

Tak je to aj v iných zboroch: Hlavné je, že všetko zostáva tak, ako je, teda krásne známe. Tie isté piesne ako pred sto rokmi atď. V takýchto zboroch sa za modernú považuje pieseň ako "Ďakujem za toto dobré ráno", ktorá je už viac ako 60 rokov stará.

Ale funguje to aj vo svete VUCA?

S Bohom

Abram bol na ceste do neznáma (1 Moj 12,6-9; NL):

6 Prešli Kanaánom a prišli k dubu More pri Sicheme. V tom čase bolo toto územie obývané Kanaánčanmi. 7 Vtedy sa Abramovi zjavil Pán a povedal: "Túto krajinu dám tvojmu potomkovi!" Abram sa však neozval a povedal: "Daj mi túto krajinu! Abram tam teda postavil oltár Pánovi, ktorý sa mu zjavil. 8 Potom Abram odišiel na pohorie východne od Betela a rozložil si stany medzi Betelom na západe a Haiom na východe. Tam si postavil oltár a klaňal sa Pánovi. 9 Potom pokračoval na juh v niekoľkých etapách.

Zaujímavé je, že hebrejské slovo "uctievať" môže znamenať aj "vzývať", takže iný preklad (NEÜ) tu píše:

Aj tam postavil oltár Jahvemu a tak dal poznať Jahveho meno.

Nevie, kde a prečo, ale pridŕža sa Boha a dokonca o ňom svedčí pred Kanaánčanmi.

Hladomor

Čo sa stane potom? (1 Moj 12,10)

V tom čase vypukol v krajine hladomor. Abram odišiel do Egypta, lebo hlad bol veľký.

To je obraz nestálosti. Dobre, z textu nevieme povedať, ako rýchlo sa to stalo, ale situácia sa zhoršila natoľko, že Abram rozbil stany a presťahoval sa do Egypta s celou svojou domácnosťou. Či to bolo správne rozhodnutie, to dnes nemôžeme posúdiť. Rozsah hladomoru pravdepodobne nemohol ovplyvniť, zrejme už nedokázal zvládnuť situáciu na mieste, a tak sa presťahoval preč, do bohatého Egypta, kde je vždy dostatok jedla.

Ale tak je to aj s nami. Aký je rozsah toho všetkého? Bude v budúcnosti dostatok peňazí? Všetko je čoraz drahšie. A tá vojna! Príde jedného dňa aj k nám? Rozsah zmien môže byť desivý. Iní sa boja prisťahovalectva. Ďalší by chceli vrátiť čas do 90. rokov. Vtedy bolo všetko jednoduchšie, aspoň v našich spomienkach.

A navyše sa zdá, že tieto zmeny prebiehajú závratnou rýchlosťou.

Ako sa vyrovnať s nebezpečenstvom

Abram vidí nebezpečenstvo a robí rozhodnutie:

Keď sa blížili k egyptským hraniciam, Abram povedal svojej manželke Sarai: "Si veľmi krásna žena. 12 Keď ťa Egypťania uvidia, povedia: 'To je jeho žena. Potom zostaneš nažive, ale mňa zabijú. 13 Prečo sa nepredstieraš ako moja sestra, aby sa ku mne Egypťania správali dobre a nechali ma žiť, lebo im na tebe záleží?"

Mne osobne to neznie dobre. Úprimne povedané, je to aj trochu zbabelé a nemyslím si, že to premyslel do konca.

Ale nikdy predtým v takejto situácii nebol a je to veľmi komplikovaná situácia.

Potrebuje jedlo, pre svojich ľudí aj pre seba. Ale má strach. Egypťania boli zrejme v situácii, keď si mohli robiť, čo chceli. Či bol jeho strach opodstatnený, alebo to boli len predsudky voči Egypťanom, nevieme. Podľa Biblie Abrám nikdy predtým v Egypte nebol a teraz sa musí vyrovnať s kultúrou, ktorá je mu cudzia, a ako sa má zachovať?

Keď sa veci skomplikujú, predsudky samozrejme pomáhajú, pretože vedú k jednoduchým riešeniam.

To je dosť často aj náš prípad. Keď sa veci príliš skomplikujú, hľadáme jednoduché vysvetlenia.

Kam sa teda dostaneme?

14 Keď prišli do Egypta, o Saraiinej kráse sa hovorilo v celom meste. 15 Videli ju aj faraónovi služobníci a chválili pred ním jej krásu. 16 Abramovi kvôli nej dal veľa darov - ovce, kravy, osly, ťavy, otrokov a otrokyne. 17 Ale Pán potrestal faraóna a celý jeho palác ťažkou chorobou kvôli Abramovej manželke Sarai.

Áno, pred viac ako štyritisíc rokmi nebola rovnosť až taká vzdialená. Ale z jeho pohľadu, ktorý je, samozrejme, na dnešné pomery trochu narušený, sa faraón zachoval spravodlivo. Dáva Abramovi mnoho cenných darov pre jeho domnelú sestru.

Táto situácia je teraz naozaj zložitá, ale napriek tomuto absurdnému rozhodnutiu v neprehľadnej situácii zasahuje Boh. A tam je Boh rovnaký vtedy ako teraz.

18 Faraón poslal po Abrama a dôrazne mu vyčítal: "Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? 19 Prečo si povedal, že je to tvoja sestra, aby som si ju vzal za ženu? Tu je tvoja žena! Vezmi si ju a odíď!" 20 Nato dal Abráma, jeho ženu a všetok ich majetok vyviesť z krajiny niekoľkými svojimi vojakmi.

Je zaujímavé, že nikde sa nepíše, že musel vrátiť dary, a v nasledujúcej kapitole sa opisuje, že Abrám bol veľmi bohatý.

Tiež si nie som istý, či Abramov pôvodný strach bol opodstatnený. Naozaj by ho faraón dal zavraždiť, keby neklamal? Mne sa tento faraón tak nezdá, ale človek to, samozrejme, nevie.

Boh neopustil Abrama, hoci jeho rozhodnutie bolo určite otázne.

V Jánovi 16,33; NL Ježiš Kristus hovorí:

To všetko som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Tu na zemi zažijete veľa ťažkých vecí. Ale naberte odvahu, lebo ja som premohol svet.

V iných prekladoch sa píše "bojíte sa", "budú vás utláčať", "budú na vás vyvíjať nátlak" atď. Ale Ježiš premohol svet.

A podobne ako u Abrama to platí nielen vtedy, keď robíte všetko správne, ale aj vtedy, keď pod tlakom robíte neoptimálne alebo dokonca nesprávne rozhodnutia. V Ježišovi Kristovi môžeme mať pokoj.

Oddelenie

V ďalšej kapitole má Abram problém s luxusom. Spolu so svojím synovcom majú toľko hospodárskych zvierat, že už nemôžu zostať spolu. Pre obe ich stáda jednoducho nebolo dosť miesta. Elberfelderova Biblia to tak krásne prekladá (1 Moj 13,6; ELB):

A zem nemohla zniesť, aby bývali spolu, lebo ich majetok bol veľký a nemohli bývať spolu.

Niekedy by som chcel mať takýto problém ;-)

To však vedie k odlúčeniu od synovca, ktoré určite nebolo také veľké. Abram je však v tomto smere veľmi pokojný, a tak rozhodnutie necháva na Lota. To považujem za veľmi slušné.

Zaujímavý je Lótovo rozhodovanie (Gn 13, 10-13; NL):

10 Lót sa pozrel na úrodnú rovinu Jordánskeho údolia, ktorá sa tiahla smerom k Zoaru. Veď predtým, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru, bola celá oblasť dobre zavlažovaná ako Hospodinova záhrada alebo Egypt. 11 Preto si Lot vybral Jordánske údolie. Oddelili sa od seba a Lót sa vydal na východ. 12 Kým Abram zostal v kanaánskej krajine, Lót sa usadil v oblasti miest jordánskej roviny a so svojimi stanmi sa presunul až do okolia Sodomy. 13 Obyvatelia Sodomy však boli veľmi zlí a ťažko hrešili pred Hospodinom.

Tu máme trochu spomínanej dvojznačnosti o tejto krajine, ktorú si Lot vyberá. "Ako záhrada Hospodinova", to je teraz prívlastok. Dá sa pochopiť, prečo si Lót vyberá túto krajinu.

Má možnosť voľby a musí sa rozhodnúť nielen pre seba, ale pre celú svoju domácnosť. A "ako Pánova záhrada" je určite veľmi lákavé.

Na druhej strane, obyvatelia Sodomy boli veľmi zlí a ťažko zhrešili proti Bohu. Mal si od nich zachovať odstup? Na druhej strane nemusí žiť v meste, môže naďalej bývať v stanoch.

Vieme, že Lót sa do Sodomy presťahoval a mal tam dom. Trochu sa o tom letmo zmieňuje 1 Moj 14, keď sa opisuje vojna medzi rôznymi kráľmi v tejto oblasti (1 Moj 14,11.12; NL):

11 Víťazi potom vydrancovali bohatstvo a zásoby potravín v Sodome a Gomore a potom sa vydali na cestu domov. 12 Zajali aj Lota - Abramovho synovca, ktorý žil v Sodome - a vzali mu všetok majetok.

Predpokladám, že Lót premenil svoje stáda na peniaze, a tak si zabezpečil dobrý život s pekným domom v meste, lebo len tak si viem vysvetliť, že cudzí vojaci zajali všetok jeho majetok.

Cudzí vojaci by sotva zobrali všetok dobytok. Uznávam, že je to trochu kombinácia a špekulácia, ale zdá sa mi to veľmi pravdepodobné.

Človeka to však núti zamyslieť sa nad tým, do akej miery má zmysel výber krajiny, ktorá bola ako Pánova záhrada.

Samozrejme, vieme, že potom v Gn 19 bola Sodoma zničená. Lot sa zachránil aj so svojou ženou a dcérami, hoci Lotova žena útek neprežila. A zmizol aj všetok jeho majetok, čo mimochodom hovorí o tom, že už nemal obrovské stáda na pôde za mestom.

Pri spätnom pohľade ako čitateľ Biblie je ľahké hodnotiť Lotovo rozhodnutie pre údolie Jordánu pri Sodome a Gomore negatívne. Mimochodom, pri spätnom pohľade je vždy ľahké hodnotiť rozhodnutia.

Mal veľa dobytka, veľkú domácnosť a krajina bola ako Pánova záhrada. To bola pre neho dôležitá informácia. To, či boli ľudia v Sodome zlí, ho zrejme nezaujímalo. Neskôr pravdepodobne zistil, že by radšej žil v meste, čím sa prvá informácia stala nepodstatnou a druhá informácia, ktorú spočiatku zrejme nebral vážne, mu veľmi skomplikovala život.

Tiež sa mi zdá ťažké pripisovať tu Lotovi nejaké zlé pohnútky. Niekedy má človek tendenciu pripisovať takéto zlé pohnútky niekomu, komu sa nejakým spôsobom nedarí v živote. "Od začiatku mal úplne nesprávne zmýšľanie."

Ale keď ste uprostred, musíte robiť rozhodnutia a tie sa pri spätnom pohľade môžu ukázať ako nepriaznivé.

Cesta

V Jánovi 14, 2 - 6; NL Ježiš Kristus používa obraz cesty:

2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov a ja idem napred, aby som vám pripravil miesto. Keby to tak nebolo, či by som vám to bol povedal? 3 Keď bude všetko pripravené, prídem a vezmem si vás, aby ste boli stále so mnou, kde som ja. 4 Ty vieš, kam idem a ako sa tam dostaneš." 5 "Nie, Pane, my to nevieme," povedal Tomáš. "Netušíme, kam ideš, ako môžeme poznať cestu?" "Nemáme ani potuchy o tom, kam ideš. 6 Ježiš mu povedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi inak ako cezo mňa.

Potrebujeme vedieť, kam zásadne smerujeme, je to pohľad na večnosť, ktorý nikdy nesmieme stratiť.

Výraz "cesta" má v gréčtine podobný dvojaký význam ako v nemčine, a to na jednej strane pyhsická cesta, po ktorej sa má kráčať a cestovať, a na druhej strane cesta v prenesenom význame, po ktorej človek putuje napríklad svojím životom.

Kresťanská viera sa v Skutkoch apoštolov často označuje ako "cesta" (napr. Sk 9, 2). Cez Ježiša Krista a s ním sme na správnej, večnej ceste do domu jeho Otca. A sme s ním na ceste aj tu na zemi, vo svete neistých, rýchlo sa meniacich a komplikovaných okolností.

A na to máme Bibliu, ktorá nám pomáha a vedie nás (Žalm 119, 105; NL):

Tvoje slovo je lampou pre moju nohu a svetlom na mojej ceste.

Zhrnutie

Zhrnutie:

Volatilita: Abráma prekvapil hladomor v takom rozsahu, že nevidel inú možnosť, ako všetko opäť opustiť. Aj my zažívame krízy a zmeny v rozsahu, ktorý nás často ohromí: Zmeny klímy, vojna, inflácia, rýchle tempo technologického rozvoja a ešte viac
Neistota: Abram musel opustiť svoj známy svet a presunúť sa do neznáma. Ani my nevieme, čo nás čaká, ale tak ako Abram uctieval a volal k Bohu na nových miestach, aj my môžeme urobiť to isté.
Zložitosť: Abram sa bál a urobil pochybné rozhodnutie v zložitej situácii v spoločnosti, ktorá mu bola cudzia. Napriek tomu stál Boh pri ňom a zachránil ho z tejto situácie. Boh je dnes rovnaký ako vtedy a my mu môžeme dôverovať aj vtedy, keď sa musíme rozhodovať.
Nejednoznačnosť: Lót mal rôzne informácie a perspektívy o krajine v Sodome a tieto informácie si nesprávne vyložil pre seba a urobil nesprávne rozhodnutie. To sa však dá posúdiť až s odstupom času. Boh ho aj tak zachránil.
My sme na ceste: s Ježišom na ceste do príbytkov, ktoré nám Boh pripravuje, a tiež tu na zemi, aj keď nie vždy vidíme, kam tu ideme. Ale s Bibliou ako lampou pre naše ďalšie kroky to môže fungovať.