Úvod
Máte predsudky? Do akej miery ste objektívny?
Ľudia, a ja sa z toho v žiadnom prípade nevynímam, majú tendenciu považovať sa za objektívnych a nezaujatých.
V USA sa na to opýtali vzorky 600 ľudí a 85 % z nich bolo presvedčených, že sú menej zaujatí ako priemerný Američan. Iba jeden účastník bol presvedčený, že je zaujatejší ako priemer (pozri https://de.wikipedia.org/wiki/Bias_blind_spot).
Trochu to pripomína nemeckých vodičov, z ktorých sa 85 % považuje za nadpriemerných vodičov. Raz som to niekde čítal. Samozrejme, že je to rovnako hlúpe.
Pre toto preceňovanie vlastnej objektivity existuje dokonca vedecký termín:
V angličtine:
Slepá škvrna predsudkov
"Bias" možno preložiť ako "zaujatosť" a "blind spot" ako "slepá škvrna", podľa slepej škvrny v našom oku.
V doslovnom preklade to znamená "predpojatá slepota". Oficiálny nemecký termín je "skreslená slepota", ale to akosi nie je také jasné.
Pozrime sa na biblický text (Matúš 7,1-5; Nový zákon):
Vyrovnajte stránku
Prečo je však také zlé súdiť alebo dokonca odsudzovať iných? Som objektívny a nemám takmer žiadne predsudky. A tak mám dobrú pozíciu na to, aby som posúdil, čo je na druhých zlé, nie?
Rýchlo si uvedomíte, že táto nadmerná sebadôvera môže viesť k arogantnému mysleniu.
Už to nájdeme v Biblii, kde jeden farizej hovorí v modlitbe (Lukáš 18,11): Ďakujem ti, Bože, že nie som ako tí ostatní ľudia, všetci tí zlodeji, podvodníci, cudzoložníci alebo tamten mýtnik.
Tento farizej si určite myslel, že je vo všetkom nadpriemerný.
Myslím, že väčšinu ľudí takéto správanie a myslenie skôr odpudzuje.
Ale ešte raz: Prečo je "sudca" nesprávny?
Ale nie objektívne
Prvým aspektom je určite to, že predsa len nie sme objektívni. Preto sú vaše a moje úsudky o iných často nespravodlivé.
Príslovia 11,2; NEÜ to hovorí tak krásne:
Namiesto "arogancia" môžete preložiť aj "nadutosť", "pýcha" alebo "povýšenosť".
Ak si myslíte, že ste mimoriadne objektívny v zmysle "mám mimoriadne jasný názor", potom je to arogantné a nedopadne to dobre.
Objavuje sa tu pojem "pokora" a ja verím, že tento pojem je pre kresťanov veľmi dôležitý.
Potrebujem milosť a odpustenie od Boha, moje vedomosti sú čiastkové, veľa vecí jednoducho neviem a druhý človek môže mať tiež pravdu. Nevidím do niektorých súvislostí a možno nie som dostatočne empatický, aby som pochopil, prečo ten druhý človek koná tak, ako koná. Často nemám dostatočne jasný pohľad a s týmto pohľadom chcem ďalej prechádzať životom a učiť sa, aby som získal skutočnú múdrosť.
Ako môžete súdiť ľudí s takýmto názorom? A predsa to robím dosť často.
Na vlastnom tele
Často si uvedomíme, aké nesprávne môže byť takéto posudzovanie, keď sme sami postihnutí. Ak máte pocit, že sa s vami zaobchádza nespravodlivo, a s tým sa pravdepodobne niekedy stretol každý, môže vás to skutočne znervózniť.
Je to snáď už realizácia verša z predchádzajúcej kapitoly (Mt 7,2; SZ)?
Toto tvrdenie sa vzťahuje na budúcnosť, ale dosť často sa odohráva už tu. Znie to ako spravodlivé zúčtovanie: "s rovnakou mierou".
Ako protiklad k tomu mi prichádza na myseľ výrok z modlitby Pána (Mt 6,12; LUT):
Nič sa nesčítava. Ak prosíte Boha, všetky viny sú odpustené, rovnako ako my odpúšťame tým, ktorí sa proti nám previnili.
Žiadna rovnaká miera, žiadne posudzovanie viny druhých: Boh nám odpúšťa a my si odpúšťame navzájom. Všetko.
Samozrejme, nie je to jednoduché a často to trvá dlho a v závislosti od druhu viny, napr. zneužívania, sa môže stať, že zmierenie alebo kontakt nebude možný. Aj keď je vina trestnoprávnej povahy, nie je nevyhnutne možné vyhnúť sa prokuratúre, aj keď dotknutá osoba možno odpustila.
Odpustenie neznamená zamiesť všetko pod koberec, len som to chcel v krátkosti spomenúť.
Napriek tomu to platí aj pre nás kresťanov:
Okrem toho
A môžete ísť ešte ďalej.
V paralelnom úryvku zo "sudcovského" textu je niečo viac (Lk 6, 36-38; NEÜ):
So súcitným postojom je človek už do istej miery imúnny voči odsudzovaniu.
A práve tu sa opäť objavuje opatrenie, ale v pozitívnom zmysle. Nejde tu o počítanie svojich dlhov voči druhému, ale skôr o pozvanie k slobodnému dávaniu. A to je tiež niečo, čo sa podľa mňa netýka len budúcnosti, ale čo dostaneme späť aj tu na zemi. "Budete obdarení dobrými vecami."
Ale nefunguje to, ak ich vzájomne kompenzujete. Predpokladám, že vzájomné kompenzovanie je vždy zlý nápad.
Musí sa rozdeľovač vybrať?
Vráťme sa k trieske: musí ísť von, je to nepríjemné. Vidím to.
Čo je to rozdeľovač?
Príbeh o tom: Nášho priateľa navštívil známy, ktorý tam bol na niekoľko dní na návšteve. Zatiaľ to bolo dobré, robili to tak už predtým a bolo to v poriadku.
Priateľ musel v jeden deň pracovať a jeho známa zostala v ten deň v byte sama. Kamarátka sa pozrela na stôl svojho známeho a uvedomila si, že nie je dokonale usporiadaný. Preusporiadala preto obsah zásuviek v písacom stole tak, aby sa naša známa mohla potom lepšie orientovať a pracovať za svojím stolom.
Videla takpovediac triesku, ktorú vytiahla.
Nadšenie z výsledku bolo veľmi obmedzené, pretože nový poriadok nášmu priateľovi nevyhovoval.
Pre takéto správanie by som zvolil slovo "zneužívanie".
V ceste mu zjavne stál trám.
Ale môžete to povedať takto? (Matúš 7,3)
Je možné vidieť mriežky v iných, keď máte sami pred hlavou obrovskú tabuľu?
"Takže druhá osoba to vidí úplne zle. Je to zrejmé." Možno som tak zacyklená vo svojej bubline, taká zaujatá, že sa mylne domnievam, že ostatní majú trám v oku.
Podľa Ježiša Krista ľudia akoby prehliadali trám vo vlastnom oku. Ako to však môžete zmeniť?
To nás privádza späť k už spomínanej pokore: potrebujem milosť a odpustenie od Boha, moje poznanie je čiastkové, mnohé veci jednoducho neviem a pravdu môže mať aj ten druhý.
Pri tomto postoji by som si mohol všimnúť lúč (starý vtip: s rukami za ušami). Doska je pravdepodobne na hrane. (Matúš 7,3; SZ)
"Nehýbte sa! Ukážem ti, ako sa to robí. Bezo mňa sa tej triesky nikdy nezbavíš!"
Myslím si, že vo väčšine prípadov môžete zistiť, či máte v oku triesku. Pretože to štípe. Raz som mal v oku kovovú triesku, ktorú mi musel odstrániť oftalmológ. Bolo to dosť desivé.
Správajme sa k sebe navzájom milosrdne, možno sa dokonca podelíme o triesky, ktoré sme si sami všimli.
No a my všetci nechceme byť pokrytci. Modlime sa jeden za druhého, aby sme dokázali rozpoznať trámy vo svojich očiach a odhodiť ich nabok.
Posledným obrazom, ktorý by som chcel spomenúť, je takzvaný zrkadlový test, ktorý sa používa na určenie toho, či sa zvieratá v zrkadle rozpoznajú. Robí sa to tak, že na zviera umiestnite značku, napr. farebnú škvrnu, bez toho, aby si to zviera všimlo. A ak zviera túto značku v zrkadle uvidí a potom ju chce zo seba odstrániť, potom testom prešlo.
To môže byť pre nás obrazom. Sme pripravení vidieť sa takí, akí sme, so všetkými našimi chybami, ale aj s nespočetnými lúčmi, ktoré nám neustále lietajú do očí?
Zhrnutie
Dovoľte mi zhrnúť:
- Väčšina ľudí si zrejme myslí, že je objektívnejšia a nezaujatejšia ako priemer, čo je pravdepodobne omyl . Väčšina ľudí pravdepodobne trpí "slepou škvrnou zaujatosti".
- Biblia varuje pred posudzovaním .
- Nie sme takí objektívni, ako si to predstavujeme. Keď pochopíme, že potrebujeme odpustenie a že naše poznanie je len čiastkové, uvedomíme si, že posudzovanie je nevhodné.
- Často si uvedomíme, aké zlé môže byť posudzovanie, až keď ho sami zažijeme. Namiesto toho, aby sme sa súdili, musíme si navzájom odpúšťať.
- A keď to veľkoryso prekročíme, sme zasypaní prebytočným množstvom dobra.
- Často si myslíme, že vidíme "brvno" v oku druhého človeka, zatiaľ čo svoje vlastné "brvno" prehliadame, čo môže viesť až k zneužívajúcemu správaniu.
- Môžeme dokonca vidieť falošné brvná v druhých.
- Až keď si uvedomíme, že potrebujeme milosť a odpustenie od Boha a že naše poznanie je čiastkové, máme šancu všimnúť si svoje vlastné brvno a zbaviť sa ho. Sme na to pripravení?