Úvod
Už tri týždne sa v bohoslužbe venujeme téme "pokoj":
- Pokoj s Bohom
- Mier so susedom
- Pokoj so sebou samým
Tieto tri témy spolu nejako súvisia. Ak si uvedomujete, že Boh vám odpustil hriechy, ak ste to skutočne pochopili a zvnútornili, potom ste aj voči blížnemu oveľa milosrdnejší a ochotnejší odpúšťať, čo podporuje pokoj s blížnym.
A ak si uvedomíte, že ste len človek, ktorý z času na čas robí chyby, dokonca aj hlúpe chyby, a viete, že ste stále milovaní, potom ste oveľa pokojnejší sami so sebou a dokážete sa oveľa lepšie vyrovnať s vlastnými nedostatkami.
A vy ste prirodzene oveľa zhovievavejší voči nedostatkom svojich blížnych.
Tieto tri body možno dokonca považovať za vzájomne nadväzujúce:
- Pokoj s Bohom ako predpoklad pokoja so sebou samým.
- Pokoj so sebou samým ako predpoklad pokoja s blížnym
- Mier s blížnym ako predpoklad spoločenstva, spoločnosti, v ktorej sa oplatí žiť, politického mieru a mnohých ďalších vecí.
Dnešnou témou je: správanie, ktoré vedie k pokoju.
Myslím si, že zvyčajne myslíme na opak. Správanie, ktoré vedie k nezhodám.
Raz som mal v práci kolegu, ktorý sa v rekordne krátkom čase stal všade nepopulárnym, čo tiež spôsobilo nepokoje. Ani neviem, či to robil zámerne, ale sťažnosti sa hromadili.
Vždy mi pripomínal malého Rimana z knihy Asterix "Spor o Asterixa". V škole som mal latinčinu, a preto som musel čítať Asterixa, aby som, samozrejme, podporil svoje školské vzdelanie.
Tento malý Riman bol agentom, ktorý mal za úlohu zasievať rozpory medzi Galmi. Stačilo, aby bol prítomný, a ľudia sa začali hádať. V tejto Asterixovej knihe boli bubliny s rečou počas takýchto hádok vždy zafarbené na zeleno, takže bolo ľahké sledovať vývoj sporu.
Porovnanie s mojím bývalým kolegom z práce celkom nesedí, pretože on skôr poštval ostatných proti sebe, ale v oboch prípadoch to išlo akosi samo.
Správanie, ktoré vedie k nezhodám, možno nájsť aj v Biblii od samého začiatku. Začína to v rajskej záhrade. Žena pokúša muža, aby zjedol zakázané ovocie, muž obviňuje ženu a Boha a to vedie k životu, ktorý sa nemusí vyznačovať pokojom.
V Genesis 1,16b hovorí Boh žene:
Hebrejské slovo "túžba" tu vlastne znamená snahu niekoho vlastniť. "Túžba" alebo "túžba", ako sa nazýva v iných prekladoch, je trochu dvojznačná. Mohlo by sa to chápať aj ako zbožňovanie, ale ide o viac. Žena chce vlastniť muža pre seba a muž chce vládnuť nad ženou. Nesúlad je tu už v zárodku vzťahu.
Láska v skutočnosti znamená chcieť pre druhého to najlepšie, ale to sa nezhoduje s vlastnením alebo ovládaním.
Vlastniť a vládnuť znie skôr ako byť proti sebe než byť spolu, ako nezhoda alebo pokoj víťazstva. Vyhráva ten, kto je silnejší.
Ale ak jeden druhého miluje a chce pre neho to najlepšie, potom budú aj oni pre toho druhého tým najlepším a do vzťahu sa vráti živý pokoj.
A verím, že pokoj vo všeobecnosti je pre nás poslaním; tieto tri úrovne pokoja - pokoj s Bohom, pokoj so sebou samým a pokoj s blížnym - sú pre nás poslaním.
Teraz by som sa chcel pozrieť na dve úrovne, v ktorých ide o pokoj a nesúlad, a chcel by som použiť niekoľko príkladov z Biblie.
Začnime s
Vecné otázky
Zdá sa, že je to stále relatívne bezproblémové, pretože môžete objektívne rozhodnúť, čo je dobré a čo nie. Ako sa však vysporiadate s odlišnými názormi a kritikou?
Čítal som z knihy Exodus 18,13-27; SZ, kde Mojžiša navštívil jeho svokor Jetro. Strávili spolu predchádzajúci deň. Mojžiš im porozprával, čo zažili s Bohom, a Jetro sa z toho tešil.
Tento prístup považujem za veľmi poučný. Jetro kladie otázky, chce pochopiť postup skôr, ako ho posúdi a dá radu. Žiada vysvetlenie, čo Mojžiš robí a prečo to robí.
A po vysvetlení sa odváži tento prístup posúdiť. "Nerobíte to veľmi dobre."
Tu môžete reagovať inak. Vždy sme to robili takto, iný spôsob neexistuje. Ste tu jeden deň a myslíte si, že to dokážete lepšie?
Mojžiš sa naozaj tak dlho vyčerpával vo svojej službe a potom príde niekto a povie, že je to zlé?
O Mojžišovi vieme, že bol veľmi skromný a pokorný (Numeri 12,3). Naďalej počúva. A Jetrova rada je veľmi rozumná. Mojžišovi sa uľaví, zapojí sa viac ľudí. Vedenie ľudu sa mení z one-man show na tímovú úlohu. Každodenný život sa stáva efektívnejším a lepším.
Mojžiš preto musí prevziať iné úlohy. Musí sa naučiť delegovať, musí sa naučiť dôverovať ľuďom, rozvíjať ich a vedieť ich hodnotiť. Ako rozpoznáte, či je niekto schopný a spoľahlivý?
Na Jitrovom návrhu je tiež veľmi pozoruhodná podradená veta "ak ti Boh prikáže". Jitro si je tiež vedomý toho, že nejedol múdrosť lyžicami. Akokoľvek je návrh v jeho očiach a myslím, že aj v našich, dobrý, môže sa aj mýliť a je si toho vedomý. Možno mal Boh predsa len na mysli niečo iné.
Viete, ako to je. Niekto má skvelý nápad a potom je úplne urazený, keď si to ten druhý stále neuvedomuje.
Pokora je vždy na mieste, keď ide o otázky, ako napríklad vybrať správne štruktúry, ako správne vykonať úlohu atď. Človek zvonka môže mať správne nápady, ale nemusí. Človek zvonka môže, ale nemusí mať správne nápady, aby sa posunul vpred.
Táto pokora, toto vedomie, že druhá osoba môže mať lepší pohľad na vec, zabezpečuje pokoj v časoch možno nevyhnutných zmien. Druhá osoba môže mať pravdu.
V čisto vecných otázkach, ako sú organizačné otázky alebo technické otázky, sú rôzne názory a predstavy a spôsob ich riešenia jedna vec.
Ťažšie je to, keď ide o etické otázky alebo otázky viery. V takýchto prípadoch je objektívnosť ťažšia.
Príklad je zo Skutkov 10 a 11.
Na vysvetlenie nasledujúcej udalosti je dôležité vedieť, že Židia sa v tom čase nesmeli stýkať s nežidmi kvôli náboženským predpisom, napr. bolo zakázané spoločne jesť.
Tento názor sa nám zdá trochu zvláštny, najmä preto, že sami nie sme Židia. Židia to však v tom čase chápali a považovali to za správne.
Aj apoštol Peter to spočiatku videl takto, ale Boh mu prostredníctvom skúsenosti ukázal, že takto uvažovať nie je správne. Mal videnie, v ktorom mu boli ukázané zvieratá, ktoré Žid nesmel jesť, a v tomto videní mu Boh prikázal, aby tieto zvieratá jedol. To sa stalo trikrát. A potom prišli po neho poslovia od Kornélia Rímskeho a Boh prikázal Petrovi, aby išiel s týmito Rimanmi.
A v dome týchto Rimanov Peter teraz pochopil, o čo ide (Sk 10, 34.35; SZ):
Títo Rimania potom prijímajú Ducha Svätého a sú pokrstení.
To spôsobuje nezhody medzi židovskými kresťanmi.
Sk 11, 1-3; SZ
Na vysvetlenie: zástancovia obriezky sú samozrejme iným výrazom pre Židov (niektoré preklady to hovoria aj priamo) a neobrezaní sú nežidia.
Ako Peter reaguje na tieto obvinenia?
V niektorých iných prekladoch sa píše "potom Peter presne oznámil, čo sa stalo".
Myslím, že táto prvá formulácia je skvelá. Je to pozitívna diskusia. Fakty a argumenty sú rozčlenené a prezentované takým spôsobom, aby im druhá osoba mohla porozumieť.
Venujete čas vysvetľovaniu a presviedčaniu ostatných.
Peter mohol povedať: Hej, cestoval som s Ježišom, čo chceš?
On to nerobí. Podrobne opisuje svoje videnie, stretnutie s Rimanmi a to, ako títo Rimania prijali Ducha Svätého.
Peter ich presvedčil faktami a svojou dôveryhodnosťou. Teraz boli všetci pokojní, že aj nežidia môžu spoznať Ježiša.
Podobnú situáciu nájdeme ďalej v 15. kapitole Skutkov apoštolov:
Potom sa uskutoční diskusia a prezentujú sa rôzne názory. Peter rozpráva o svojich skúsenostiach s Rimanmi v okolí Kornélia a Pavol a Barnabáš podávajú správu o nespočetných obráteniach nežidov.
Nakoniec sa to skončí veľmi pragmatickým rozhodnutím.
Starší cirkvi Jakub to zhrnul:
Podarilo sa nám dohodnúť na riešení. A to bola ťažká otázka. Na jednej strane tieto štyri body vyplývali z toho, že v každom meste boli Židia a oni ich chceli získať na svoju stranu. A tieto body boli predpísané aj v Starom zákone pre nežidov, ktorí chceli žiť medzi Židmi v Izraeli (3 Moj 17,18); obriezka nebola predpísaná ani pre týchto ľudí v tom čase. A tak Židov, ktorí ešte nepoznali Ježiša, to príliš neodradilo. Bolo to teda veľmi pragmatické riešenie, ktoré viedlo k pokoju.
Správanie / vzťah
Po vecných otázkach prichádzame k správaniu. To je trochu zložitejšie. V Biblii nájdeme mnoho prorokov, ktorí odsudzovali správanie svojich spoluobčanov. Ľudia zvyčajne nemajú takýchto ľudí radi.
Títo proroci boli prenasledovaní, vyháňaní a niekedy aj zavraždení.
Ján Krstiteľ, ktorý verejne kritizoval vládcu Herodesa Antipu za jeho životný štýl, bol tiež uväznený a neskôr zavraždený (Matúš 14).
Ale to už nikto nerobí. Kto by vyčítal Schröderovi jeho päť manželiek?
Ale poďme to trochu zjemniť. Aké to je, keď niekto iný kritizuje moje správanie?
Prístup nachádzame v Matúšovi 18,15-17; NZ:
Myslím si, že ide skôr o zjavne nevhodné správanie. Už slovné spojenie "konfrontovať ho" to naznačuje.
Ale aj v prípade správania v šedej zóne, alebo ak si myslíte, že si týmto správaním škodí, môžete aspoň čiastočne uplatniť V.15, rozhovor v súkromí.
Ako dokážete kritizovať toho druhého, ale zároveň si zachovať skutočný pokoj?
Tak ako Peter, ako sme už spomenuli, ospravedlňoval svoje správanie tým, že sa po kúskoch staval k druhým, aj my by sme sa mohli pokúsiť ospravedlniť to, čo chválime a čo kritizujeme. Aby sme to však mohli urobiť, musíme tiež pochopiť, prečo sa druhá osoba správa tak, ako sa správa. Musíte sa pokúsiť pozrieť očami druhého človeka.
Samozrejme, musíte byť pripravení aj na to, že vás budú kritizovať.
Nespočetné množstvo odkazov na túto tému nájdeme aj v Prísloviach, napr. Príslovia 12,1; NZ:
Podľa Elberfelderovej Biblie sa slovo "napomenutie" dá preložiť aj ako "pokarhanie". Keď čítam niečo také, cítim sa dosť hlúpo.
A samozrejme, tón tvorí hudbu (Príslovia 15,1; SZ):
alebo Príslovia 15, 4; NL:
Pokiaľ ide o naše správanie, nemôžeme sa dostať ďalej s čisto objektívnym pohľadom; je to o súcite, porozumení a vzťahu.
Toto je krásne formulované v liste Galaťanom 6, 1.2; Nový zákon:
"Pochopenie" nakoniec znamená porozumieť druhej osobe, vidieť ju jej očami.
A vždy si treba dávať pozor na príbeh s trámom a črepinou ;-)
Potom sa nám možno podarí v pokoji pokarhať aj jeden druhého.
Falošný mier
Pre úplnosť by som chcel zdôrazniť, že môže existovať aj falošný pokoj. V skutočnosti nemám na mysli konkrétnu situáciu, ale nejako to k nej patrí.
V Biblii je príbeh, v ktorom jeden prorok vyvolal problémy.
Toto je jeden z mojich najobľúbenejších príbehov v Biblii:
Dvaja spojeneckí králi chceli ísť do vojny (1 Kr 22,10-23):
Je pekné, keď sa všetci zhodnú. Žiadne konflikty, žiadne nezhody, všetci ťahajú za jeden povraz. Ale tento prorok Micheáš bol, žiaľ, rozmaznaný.
Možno si myslíte, že bol blázon, ale mal pravdu. Dopadlo to presne tak, ako Micah predpovedal.
Myslím si, že jeden výtržník zvyčajne nemá pravdu, aspoň podľa mojich skúseností, ale môže sa to stať a v tomto prípade výtržník rozbúril zlý pokoj.
Ste pripravení zamyslieť sa nad vlastným správaním a myslením? Aj keď patríte k väčšine, mala by vám byť vzorom pokora podobná tej Mojžišovej, ktorú som opísal vyššie. Druhý človek môže mať pravdu.
To bol len špeciálny prípad, ktorý som pridal pre úplnosť.
Zhrnutie
Dostanem sa na koniec:
- V posledných týždňoch sme sa venovali téme mieru a verím, že tieto témy na seba nadväzujú:
- Pokoj s Bohom ako predpoklad pokoja so sebou samým.
- Pokoj so sebou samým ako predpoklad pokoja s blížnym
- Mier s blížnym ako predpoklad spoločenstva, spoločnosti, v ktorej sa oplatí žiť, politického mieru a mnohých ďalších vecí.
- Žiaľ, nezhody sú stálym spoločníkom (začali sa už v prvom manželstve v dejinách ľudstva), preto sa musíme naučiť vytvárať mier svojím správaním.
- Keď sa názory líšia alebo je kritika oprávnená, pokora pomáha nájsť najlepšie riešenie v pokoji. Možno má druhá osoba pravdu, oplatí sa o tom premýšľať. A Jitrov návrh o reštrukturalizácii bol naozaj dobrý.
- Potom sme sa pozreli na dva prípady týkajúce sa otázok viery. Objektívna diskusia, branie ostatných vážne a konštruktívna debata viedli k dobrému výsledku v podobe mieru.
- A potom sme tiež premýšľali o tom, ako sa vyrovnať s kritikou, a to ako kritizovaný, tak aj kritizujúci. Dôležitá je ochota učiť sa, priateľský tón a tiež pochopenie pre druhého človeka, snaha vidieť ho jeho očami. A nezabudnite na triesku a trám.
- A v zriedkavých prípadoch je mier falošným mierom a ten, kto robí problémy, má pravdu.