Povolené? Zakázané?

Prečo robia to, čo nie je dovolené? Kto rozhoduje o tom, čo je dovolené a čo zakázané?

Služba, , , Kreuzkirche Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

"Už nesmieš nič povedať!" Počuli ste už niekedy túto vetu? Znie to prehnane, však?

V roku 2019 uskutočnil Allensbachov inštitút prieskum, podľa ktorého si dve tretiny respondentov myslia, že "musíte byť veľmi opatrní, k akým témam sa vyjadrujete". Existujú aj novšie prieskumy, nie tak systematické, ktoré dospeli k podobným záverom.

Iní tvrdia, že to nie je pravda, ale že aj dnes môžete povedať svoj názor, len musíte očakávať väčší odpor. A tí, ktorí sa sťažujú, sú hlavne tí, ktorí neznášajú rozpory.

Ale ak majú tento pocit dve tretiny populácie, potom to nemôže byť pravda.

Aj to je niekedy ťažké. Vezmime si ako príklad slovo "Cigán". Spolkový zväz Sintov a Rómov, veľké združenie s mnohými členmi, ho považuje za diskriminačné, Zväz Sintov v Nemecku akceptuje výraz "Cigán", tento zväz dokonca v roku 2020 zverejnil: "Nemalo by a nesmie dôjsť k žiadnej cenzúre alebo ostrakizácii výrazu Cigán zo strany kohokoľvek." A zrejme existujú aj "Cigáni", ktorí nie sú ani Sinti, ani Rómovia. Ako ich nazývate vy?

Toto je len jeden z príkladov toho, aké ťažké je niekedy nájsť správne slová. Ale tiež si všimnite, že takáto diskusia môže byť aj trochu neplodná a uviedol som ju len ako príklad. Osobne nemám pocit, že by som si musel dávať pozor na vyjadrenie svojho názoru na túto tému, pretože na ňu vôbec nemám názor.

Určite by bolo zaujímavé vedieť, či máte aj vy pocit, že už nemôžete nič povedať. Niektoré výroky sú naozaj zákonom zakázané, napríklad tie, ktoré oslavujú národný socializmus. S tým nemám žiadny problém.

Mnohí však majú pocit, že je zakázané oveľa viac. Pozrime sa na niečo zakázané.

Na kukuričnom poli

Čítal som Mk 2,23-28; NL:

23 Keď Ježiš prechádzal jednu sobotu cez obilné pole, jeho učeníci začali trhať pšeničné klasy. 24 Vtedy farizeji povedali Ježišovi: "To nesmú robiť! Je proti zákonu pracovať a žať obilie v sobotu." 25 Ježiš však odpovedal: "Nikdy ste nečítali v Písme, čo robil Dávid, keď bol so svojimi druhmi hladný? 26 Vošiel do Božieho domu (v čase, keď bol veľkňazom Abiatar), jedol zvláštny chlieb určený iba kňazom a dal ho aj svojim spoločníkom. Aj to bolo porušenie Zákona." 27 A pokračoval: "Sobota bola stvorená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. 28 A preto je Syn človeka Pánom aj nad sobotou!"

Učeníci zjavne prestúpili zákon, zákaz, a Ježiš ich bráni.

Takto si mnohí ľudia kresťanstvo nepredstavujú.

Ale siedmy deň máš predsa odpočívať, nie? Nerobí tu Ježiš niečo zle?

Pozrime sa na text bližšie.

Predovšetkým si môžete všimnúť, že ste hladní aj v sobotu.

A dajú si niečo na jedenie. V podstate bolo v tom čase dovolené ísť cez cudzie pole a niečo si nazbierať (Dt 23, 26). Zber úrody s košom nebol povolený.

Teraz však prichádza toto sobotné prikázanie. Čo s ním? Desať prikázaní hovorí (Ex 20,8):

Pamätajte na sobotu a zachovávajte ju svätú.

Iný preklad, NEÜ, sa prekladá takto:

Pamätajte na sobotu a prenechajte ju Bohu!

Sabat doslova znamená "deň odpočinku" alebo "odpočinok". V 2 Moj 20, 9 - 11 sa opäť zdôrazňuje, že v tento deň odpočinku sa nemá vykonávať žiadna práca.

Nesmiete v sobotu zbierať kukuričné klasy? Je to práca? Z toho mi to nevyplýva.

Jeden deň odpočinku v týždni má v každom prípade zmysel. My kresťania si zvyčajne berieme nedeľu, pretože je to deň vzkriesenia, niektorí pastieri si berú pondelok, ale hlavné je mať deň odpočinku.

Takže tu máme zákaz, ktorý v tom čase dodržiavali mnohí ľudia.

Napriek tomu si tu Ježiš protirečí. Uvádza dva body.

Porušenie zákazov môže mať zmysel z nevyhnutnosti. Uvádza príklad, ako Dávid a jeho ľud na úteku pred Saulom zúfalo potrebovali zásoby a kňaz im dal tieto špeciálne chleby.

Existujú tieto prípady. Keď mala moja manželka rodiť staršiu dcéru, viezla do nemocnice moju svokru a na pravidlá cestnej premávky dbala dosť málo. Dá sa to pochopiť.

Druhým bodom, ktorý tu Ježiš zdôrazňuje, je, že prikázanie alebo zákaz je na prospech človeka, a nie samoúčelné.

Sobota bola stvorená pre dobro človeka a nie človek pre sobotu.

Každé prikázanie alebo zákaz musí mať zmysel, inak je zbytočné.

A v tomto prípade bola sobota ustanovená pre dobro každého človeka. Doprajte si svoj týždenný deň odpočinku a všetok stres prenechajte Bohu. Stresom a záťažou sa môžete zaoberať opäť na druhý deň. Ale v deň odpočinku to všetko necháte za sebou.

Zákazy?

Čo je ešte zakázané?

Mnohé právne zákazy slúžia na to, aby určitým spôsobom organizovali spoločný život. Niektoré z nich nájdete v desiatich biblických prikázaniach, napríklad "nezabiješ, nepokradneš atď." Je zrejmé, že takéto zákazy sú tiež potrebné.

Pri iných zákazoch sa niektorým ľuďom začínajú variť duše:

Zákaz plynového kúrenia, puf, zákaz spaľovacieho auta, puf!

Myslím, že väčšina ľudí sa zhoduje na zákaze mikroplastov v rôznych výrobkoch.

Samozrejme, zákazy budú pravdepodobne najpravdepodobnejšie prijaté, ak bude ich odôvodnenie hodnoverné.

A čo zákaz v našom texte? Farizeji hovoria:

Pracovať a zbierať úrodu v sobotu je proti zákonu.

Farizeji vytvorili okolo biblických prikázaní a zákazov zoo ďalších prikázaní, aby sa za každú cenu vyhli čo i len priblíženiu k prestúpeniu.

A to je veľmi nesprávny prístup, ktorý ľudí neúmerne obmedzuje.

Ak sú prikázania a zákazy naozaj určené pre človeka, potom je prvým krokom pochopenie zmyslu zákazu, kde sú rozumné hranice a kde sú na ochranu moju a blížneho.

Základný spôsob myslenia "nesmiem porušiť prikázanie, potom som hriešnik" zjavne nie je správny, ako to vidíme tu.

Musíte sami vidieť výhody zákazu, napr. ak neklamem, musím si menej pamätať a ľudia mi viac dôverujú, takže z dlhodobého hľadiska mám lepšie sociálne kontakty. Napriek tomu by som si vedel predstaviť aj klamstvo v núdzovej situácii, ak by to odvrátilo skutočné nebezpečenstvo pre moju rodinu. Nechcem, nerád klamem, ale takéto situácie sa nedajú predvídať.

V Novom zákone je tiež príklad, keď učeníci nesplnili príkaz židovských úradov (Sk 4,18-20; NL):

18 Zavolali teda apoštolov späť a zakázali im, aby už nikdy viac nehovorili ani neučili v Ježišovom mene. 19 Peter a Ján však odpovedali: "Ako to myslíte, či Boh chce, aby sme vás poslúchali viac ako jeho? 20 Nemôžeme prestať rozprávať o tom, čo sme videli a počuli."

Toto porušenie zákona možno dobre pochopiť, ale v drvivej väčšine prípadov je správne konať v rámci zákonov našich orgánov.

Avšak prikázania a zákazy v 10 prikázaniach sú pre nás dobré v každom prípade. A nie je ich veľa. Všetky starozákonné stravovacie a iné pravidlá nám slúžia len ako obraz, z ktorého sa môžeme učiť v novozákonnom svete. V listoch sú tiež rôzne pokyny či odporúčania, ale tie by som vnímal menej ako prikázania/zákazy, skôr ako rozumné rady pre spoločný život v spoločenstve.

V skutočnosti sú pre kresťanov len dve prikázania (Matúš 22,37-40):

37 Ježiš odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou." 38 To je prvé a najdôležitejšie prikázanie. 39 Rovnako dôležité je aj ďalšie: "Miluj svojho blížneho ako seba samého." 40 Všetky ostatné prikázania a všetky požiadavky prorokov vychádzajú z týchto dvoch prikázaní."

Z toho tiež vyplýva, že prikázanie alebo zákaz nikdy nie je samoúčelné, ale prispieva k týmto dvom prikázaniam, predovšetkým k druhému prikázaniu, pretože zákazy a prikázania často súvisia so spoločným životom ľudí.

Pán soboty

Opäť som sa zasekla na konci nášho úvodného textu (v. 28).

28 A preto je Syn človeka Pánom aj nad sobotou!"

Čítal som niekoľko komentárov, ktoré sa obmedzovali na konštatovanie, že Ježiš Kristus je Pánom aj nad sobotou.

Súhlasím, ale trochu ma mätie to "a preto". Iné preklady píšu "a preto" alebo "teda" a to hovorí, že Ježiš je Pánom nad sobotou, pretože sobota bola stvorená pre dobro človeka a nie človek bol stvorený pre sobotu.

Učeníci v skutočnosti neprestúpili sobotné prikázanie, ale iba prehnaný výklad farizejov.

"A preto" by mohlo znamenať, že tak ako je sobota pre ľudí, aj Ježiš Kristus prišiel pre ľudí, a preto je Pánom nad sobotou.

Ježiš Kristus je vlastne Pánom nad všetkými prikázaniami a zákazmi.

Pravdepodobne sa nemusíme zaoberať prikázaniami a zákazmi, ak berieme vážne dve prikázania lásky k Bohu a blížnemu a sme na ceste s Ježišom Kristom.

A vnímané zákazy?

A čo tie nevyslovené, pociťované zákazy, ktoré sme si predstavili na začiatku? Myslím si, že Ježiš Kristus je Pánom aj týchto zákazov.

Myslím, že tu musíte nájsť rovnováhu medzi prehnaným a láskyplným jazykom. Napríklad človeka tmavej pleti by som už nenazval "černochom". Je to slovo, ktoré sa tak dlho používalo v diskriminačnom zmysle, že už jednoducho nie je prijateľné, a myslím si, že je to dobrý spoločenský konsenzus. Osobne som už dlho nepočul toto slovo používať na označenie osoby v mojom okolí.

Dôležitým kritériom je tu samozrejme láska, ktorá zahŕňa aj úctu. Nechcem ľuďom svojimi slovami ubližovať.

Na druhej strane sa treba pozrieť na to, kto chce pre koho stanoviť jazykové pravidlá. Pokiaľ ide o rodovú príslušnosť, našiel som prieskum WDR z februára 2023, podľa ktorého pre dve tretiny ľudí nie je rodová príslušnosť dôležitá a viac ako dve tretiny odmietajú rodové formy v písme a jazyku.

Nech si o tom myslíme čokoľvek, buďme láskaví a hovorme spolu. To by malo byť vždy naším prikázaním.

Zhrnutie

Zhrniem to: