Bezpečie v búrke

Úvod

Existujú rôzne búrky, so silným vetrom, ktorý prichádza vždy z jedného smeru alebo s premenlivým vetrom. Existujú suché búrky, daždivé búrky, snehové búrky a myslím, že všetci sme zažili rôzne búrky.

Ako dieťa som dokonca zažil veľmi malé tornádo.

Väčšinou nemáme radi búrky, nanajvýš sa nám zdá útulné, keď sme niekde vnútri a búrka je vonku.

Spomenul som si aj na príbeh zo Struwelpeteru, ktorý som v detstve často čítal, príbeh o lietajúcom Robertovi, ktorý sa začína takto:

V tomto príbehu však Robert aj tak vyjde von a potom ho zachytí vietor, odnesie ho vzduchom a odfúkne preč.

Dnes by ste deťom niečo také asi nečítali, pretože sú vonku skôr málo ako veľa, ale ja si ešte pamätám, ako som sa ako malý chlapec niekoľkokrát pozrel na oblohu, keď fúkal silný vietor, či niekde neletí Robert.

Pri niektorých búrkach, veľkých tropických cyklónach - tzv. hurikánoch - sa v strede nachádza relatívne bezveterná oblasť, tzv. oko.
Toto oko je veľmi zradné, pretože hurikán sa pohybuje ako celok a najsilnejší vietor fúka na okraji oka.

V minulosti si ľudia, ktorí sa ocitli na okraji búrky, často mysleli, že sa búrka skončila, a tak opustili svoj bezpečný úkryt, no potom sa búrka vrátila so všetkou silou.

Poďme k

Význam búrky

Matúš 14, 24; Nový zákon

Táto búrka v našom biblickom texte má pre nás dnes prirodzene symbolický význam.

Znamená okolnosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť a ktoré nás ohrozujú alebo ktoré považujeme za hrozivé.

Aké okolnosti nás ohrozujú, čo nemôžeme ovládať, kde strácame kontrolu, čo nemáme pod kontrolou, čo nás desí?

Možno je to choroba, ktorá sa stala chronickou, alebo jednoducho staroba, keď si uvedomíte, že ste čoraz viac obmedzení v pohybe.

Alebo sme sa stali nezamestnanými alebo nám hrozí nezamestnanosť a už nie sme najmladší a starší ľudia sa tak ľahko nezamestnajú.
Alebo pracujete v zamestnaní, ktoré už nie je žiadané, a uvedomujete si to.

Možno sme jednoducho zatrpkli nad svojím životom a oplakávame premárnené príležitosti, ktoré sa už nikdy nezopakujú.

Alebo nás sklamú priatelia a príbuzní. Tak dlho sa venujete ľuďom, staráte sa o nich, ste tu pre nich a zdá sa, že sa vám nič nevracia a potom ste možno aj osamelí.

Je veľa takých búrok, ktoré nás desia, ktoré takmer prevrátia našu loď života.

Ako kresťania by sme najradšej žili v oku búrky a aby sa búrka vždy pohybovala tak, že budeme vždy v strede pokojného oka.

Potom vidíme okolo seba, ako sa neveriaci točia okolo nás, a voláme na nich: Poďte k Ježišovi, potom budete aj vy tu v oku búrky a budete mať pokoj a ticho a všetko bude v poriadku.

Ale bohužiaľ, nie vždy žijeme v oku búrok nášho života.

Samozrejme, je správne ukazovať druhým na Ježiša Krista, ale aj nám sa môže stať to isté, čo učeníkom, a to, že naša životná loďka sa už trasie a hrozí, že sa potopí.

Týmto búrkam sa nedá vždy vyhnúť.

Nemôžeme vždy sedieť v útulnom kresťanskom salóne počas každej búrky, ako to mal urobiť lietajúci Robert zo Struwelpeteru.

Na výskyt väčšiny búrok nemáme žiadny vplyv a niekedy - skôr než sa nazdáme - pocítime silný protivietor a musíme sa s ním vyrovnať.

Názov tohto impulzu však nie je "Pád v búrke", ale "Bezpečie v búrke" a my môžeme

Bezpečie v Ježišovi

majú.

Už sme si uvedomili, že toto zabezpečenie neznamená, že už nebudú žiadne búrky.

A tiež si uvedomujeme, že spoločenstvo učeníkov tu nestačí.

Je dobré, že učeníci sú v tejto búrke spolu a môžu si navzájom pomáhať. Keby bol človek v takejto búrke sám, bolo by to určite hrozné.

Rovnako máme spoločenstvo, v ktorom sa môžeme navzájom podporovať a pomáhať si, pretože nie sme sami.

Spoločenstvo ľudí však nestačí na prekonanie rôznych životných búrok. Všetci sme určite zažili situácie, keď nám nikto iný nedokázal pomôcť.

Preto cirkev, ktorá sa chápelen ako spoločenstvo ľudí, nestačí.

Potrebujeme Ježiša Krista a on prichádza sem cez vodu k učeníkom.

A to je prvá útecha:

Žiadne búrky, žiadne okolnosti nemôžu zabrániť Ježišovi Kristovi, aby k nám prišiel, keď ho budeme potrebovať.
Dokonca môže chodiť po vode.

Niekedy to môže byť aj desivé:

"Nemusíme sa báť", ani jeho, ani búrky; verím, že toto je lekcia, ktorú sa musíme naučiť počas celého života.

Ježiš sa stará o to, aby sa naša životná loď nepotopila.

To neznamená, že sa budeme plaviť cez búrky nášho života v sklenenom zvone, ale loďka učeníkov bude na druhý deň určite potrebovať na niektorých miestach opravu.

Niektoré časti boli jednoducho príliš poškodené, aby vydržali búrku, a teraz sa úplne rozbili. Iná časť bola možno už príliš stará a prehnitá a potom sa počas búrky zlomila.

A čo náš záchranný čln?

Pozostáva naša viera z rozbitých prvkov, z vlastných obrazov Boha a etiky, ktoré sme si sami uplietli?

Alebo sa pravidelne skúmame pomocou Biblie, kázní a pobožností, aby sme mohli napraviť pokazené časti nášho života?

Je naša viera živá a čerstvá, alebo žijeme vieru len zo spomienok na časy možno dávno minulé?

Takáto búrka môže rýchlo odhaliť, aká živá a úprimná je naša viera, čo je pravdepodobne dôvod, prečo Boh dopustí toľko búrok v našom živote, aby sme si sami uvedomili, čo sa deje s našou vierou.

Neviem, prečo niektorí ľudia musia znášať veľmi silné búrky a iní menej silné, viem len, že Boh nerobí chyby. A určite nie je správna cesta pýtať sa, prečo ja a prečo niekto iný nie, to môže viesť len k zatrpknutosti, ale je správne volať v búrke:

Pane Ježišu, pomôž mi.

A Ježiš Kristus je tam:

"Neboj sa!" zakričal. "To som ja. Nemusíš sa báť."