Čo funguje? Všetko závisí od Božieho požehnania.

Čo nám dáva Boh? A čo je možné bez jeho daru? (Žalm 127)

Bohoslužba, , , Evanjelická slobodná cirkev Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

Čo sa deje? Alebo ako variácia: Eh, kámo, ako je?

Toto príslovie ste už pravdepodobne počuli.

V angličtine by sa to volalo "What's up" alebo podobne. Z toho pravdepodobne vychádza aj názov aplikácie "What's App".

Tento idióm pôvodne pochádza z jazyka mladosti, ale ako starší človek ťažko posúdiť, nakoľko je mladistvý aj dnes. Idiómy sa neustále menia.

V 80. rokoch sa napríklad nosenie bejzbalovej čiapky dozadu považovalo za mladícke. Takže hore nohami znamená s kšiltom otočeným dozadu, čo je možno v dnešnej dobe potrebné objasniť.

Možno to bola forma vzbury nosiť šiltovku naopak. Myslel som si, že obdobie, v ktorom bola obrátený šiltovka symbolom mladosti, bolo dosť dlhé, možno preto, že to bolo jednoducho príliš absurdné. Kšiltovka vás má chrániť pred slnkom, a to vôbec nedáva zmysel, keď je otočená dozadu.

Nechcem sa však vysmievať vtedajším mladým ľuďom, namiesto toho by som chcel nadviazať na dnešné príslovie "Čo je?".

Čo sa deje vo vašom a mojom živote, čo sa deje v našej komunite?

Táto otázka je úplne oprávnená. A ak použijete "What's App", potom vám možno napadne aj "What's up?".

A keďže väčšina z nás je o niečo staršia, hodila by sa aj rozšírená verzia: "Ech ty vole, ako je?"

Chcela som sa dnes s vami pozrieť na Žalm 127 a zistiť, či sa mi podarí zvládnuť úvod ;-)

Ak Pán...

Čítam prvú polovicu Žalmu 127, 1.2; NL

1 Pieseň na púť do Jeruzalema. Šalamúnov žalm. Ak Pán nestavia dom, márna je práca staviteľov. Ak Pán nechráni mesto, márne je obklopovať ho strážami. 2 Márne je ťažko pracovať od skorého rána do neskorej noci a stále sa strachovať, či budeš mať čo jesť, lebo tým, čo milujú Boha, dáva, kým spia.

Ak Pán nič nerobí, potom nič nefunguje. Možno to znie dosť plocho, ale niečo také musíme povedať aj tu na bohoslužbe, inak my kresťania stratíme zmysel svojej existencie.

Tento žalm bol piesňou, ktorú spievali na púti pravdepodobne starí a mladí ľudia spoločne. Melódia sa, žiaľ, už nezachovala.

A pieseň napísal Šalamún, ktorý bol teraz človekom, ktorý pomocou svojho intelektu, múdrosti, bohatstva a moci mohol v zásade uskutočniť všetko, čo chcel, ak to neporušovalo prírodné zákony.

Tento podľa ľudských meradiel takmer všemocný Šalamún píše pieseň s tvrdením, že bez Boha nič nefunguje.

Nejde o to, aby stavitelia prestali stavať alebo aby sa stiahli stráže. Nejde ani o zastavenie ťažkej práce.

Tento žalm má v Lutherovom preklade nadpis:

Všetko závisí od Božieho požehnania.

A to ho vyjadruje. Funguje to len s Božím požehnaním.

V prvej polovici žalmu sa nachádzajú tri body:

Čo sa deje vo vašom osobnom živote?

Tretí bod trochu vyčnieva, pretože hovorí, že tí, ktorí milujú Boha, ho dostanú v spánku. Je tu tvrdá práca predsa len zbytočná?

Myslím, že ide o obavy. V mnohých biblických pasážach, vrátane Novej zmluvy, nachádzame, že starosti nie sú absolútne nevyhnutné, napr. Filipským 4,6; NL

Ničím sa netrápte, ale za všetko sa modlite. Povedzte Bohu, čo potrebujete, a poďakujte mu.

Podobná pasáž sa nachádza v Kázaní na vrchu, Matúš 6,25-34, kde Ježiš Kristus hovorí:

25 Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj každodenný život, či máte čo jesť, piť a obliekať sa. Nie je v živote viac ako jedlo a odev? 26 Pozrite sa na vtáky. Nemusia siať, žať ani si zhromažďovať zásoby, lebo váš nebeský Otec ich zaopatruje. A ty si preňho oveľa dôležitejší ako oni. 27 Môžu všetky tvoje starosti predĺžiť tvoj život o jediný okamih? Nie. 28 A prečo si robíte starosti o svoje oblečenie? Pozrite sa na ľalie a na to, ako rastú. Nepracujú a nešijú si šaty. 29 A predsa ani kráľ Šalamún pri všetkej svojej nádhere nebol tak skvostne oblečený ako ony. 30 Ak sa Boh tak úžasne stará o kvety, ktoré dnes kvitnú a zajtra zvädnú, o čo viac sa stará o teba? Vaša viera je taká malá! 31 Prestaňte sa starať o svoje jedlo a pitie alebo o svoje šaty. 32 Prečo chcete žiť ako ľudia, ktorí nepoznajú Boha a berú tieto veci tak vážne? Váš nebeský Otec pozná vaše potreby. 33 Urobte si z Božieho kráľovstva svoju hlavnú starosť, žite v Božej spravodlivosti a on vám dá všetko, čo potrebujete. 34 Preto sa nestarajte o zajtrajšok, lebo každý deň prináša svoje bremeno. Dnešné starosti stačia na dnešok.

Zbytočná teda nie je tvrdá práca, ale starosti. Samozrejme, že sa už staráme o svojich blízkych, ale o svoju existenciu sa v zásade nemusíme starať, pretože Boh sa stará o tých, ktorí ho milujú.

Tento bod považujem za pomerne ľahko pochopiteľný a veľmi ťažko realizovateľný. Chceme mať všetko pod kontrolou a mať všetko pod kontrolou, ale to v skutočnosti nie je možné. Preto môžeme dôverovať len Bohu.

Je zaujímavé, že Šalamún sa tu spomína ako príklad nádherného oblečenia, ale napísal Žalm 127, ktorý v konečnom dôsledku hovorí to isté, čo tento úryvok z Kázania na vrchu.

Rád by som povedal niekoľko slov o tvrdej práci. Tento pojem sa mi zdá trochu zložitý. Iste, človek nemôže byť na prácu zlý, ale ja mám svoju prácu rád (väčšinu času) a do práce chodím väčšinou rád. To by som prial každému z nás.

Vráťme sa však k prvým dvom bodom.

Čo sa deje v komunite?

Prvým bodom je "stavba domu".

Videl by som to aj ako obraz našej komunity.

V zásade sme všetci stavitelia. Veď naša cirkev je dom, ktorý sa neustále stavia a prerába.

A každý z nás má potenciál a schopnosti, a ak nimi všetci prispejeme k budovaniu našej komunity, potom by sa toho malo veľa podariť, však? Jo, dokážeme to?

Ale ak Pán nestavia dom, potom sa namáhame nadarmo.

Pri takýchto veršoch vždy existuje nebezpečenstvo, že budú vnímané v negatívnom svetle. Môžete sa snažiť, ako len chcete, ale ak Boh nemá náladu, nemá to zmysel.

O to tu určite nejde. Boh chce budovať cirkev a chce nás do toho zapojiť a nechať nás, aby sme sa na tom podieľali. S Bohom je možné tak veľa, s Bohom je možné tak veľa a som si istý, že aj s našou cirkvou chce veľa pohnúť.

A nakoniec, jediným spôsobom, ako to urobiť, je požiadať Boha, aby nás budoval a zapojil do tohto procesu. V konečnom dôsledku to znamená modliť sa za budovanie cirkvi.

To by bola modlitba na viacerých úrovniach. Na jednej strane je modlitba potrebná na to, aby vedenie zboru mohlo prijímať strategické rozhodnutia pre zbor počúvaním Boha.

Potom je potrebná modlitba za plánované aktivity, za letný festival, za mestské slávnosti a za bohoslužby pri príležitosti mestských slávností, za bežné nedeľné bohoslužby. Aj tu sa modlíme za to, aby plánovači a účastníci jednotlivých akcií rozpoznali, ako chce Boh toto dielo uskutočniť a ako nás chce do neho zapojiť.

To platí aj pre náš zbor vo všeobecnosti a pre všetky ostatné podujatia a skupiny: Mládež, ženské raňajky, ženský kruh, domáce skupiny atď.

Tento bod považujem za najťažší na pochopenie zo všetkých troch bodov žalmu.

Nie je všetko, čo neprináša viditeľný úspech, od Boha?

Musíte čakať na veľmi jasné znamenie, kým začnete? Alebo na jasné znamenie, že by ste mali prestať niečo robiť?

Poznám aj všetky obrázky ako "Len pohybujúce sa auto sa dá riadiť" alebo keď sa jedny dvere zatvoria, iné sa otvoria atď.

Pokiaľ všetko ide dobre, je dobre navštevované atď., máte sklon vnímať "úspech" ako potvrdenie od Boha. A čo robíte, keď sa všetko nedarí?

Čo blokuje Božie dielo?

Hriech?

Príliš málo modlitieb?

Príliš veľa starostí? Úryvok z Kázania na vrchu, ktorý sme čítali predtým, hovorí, že áno:

Prestaňte sa starať o svoje jedlo a pitie alebo oblečenie.
...
Urobte si z Božieho kráľovstva svoju najdôležitejšiu starosť, žite v Božej spravodlivosti a on vám dá všetko, čo potrebujete.

Blokujú nás starosti?

Alebo príliš malá znalosť Biblie?

Alebo je to hľadanie receptu na úspech?

Všetci spolu? Potrebujeme len trpezlivosť?

Možno sú aj tieto otázky nesprávne?

Možno by sme mali klásť pozitívnejšie otázky? Ako rozpoznávame Božiu vôľu a dielo? Kde chce Boh pokračovať v budovaní cirkvi?

Dnes naozaj nemám odpoveď a verím, že táto veta "Ak Pán nestavia dom, márna je práca staviteľov". ma bude zamestnávať ešte dlho, aj po skončení kázne.

Druhý bod: "Ak Pán nechráni mesto, je márne obklopovať ho strážami." Zdá sa mi to ľahšie pochopiteľné.

Myslím si, že mesto je opäť potrebné vnímať ako obraz pre cirkev. V minulosti bola cirkev vnímaná ako útočisko v tom zmysle, že človek mal svoje sociálne kontakty hlavne v cirkvi a ochranu mu poskytovalo učenie vedúcich a pastora. Takže trochu to koliduje s tým, že sme svetlo a soľ, a to sa dnes tiež veľmi nehodí, pretože pozitívne a negatívne posolstvá sveta prichádzajú priamo ku každému človeku v každej domácnosti prostredníctvom médií. Je to tak.

Samozrejme, dobré učenie by sa malo odovzdávať aj na bohoslužbách, v domácich skupinkách atď., ktoré poskytujú určitú ochranu, ale ak sa jednotlivec nespolieha na Boha a nehľadá ochranu u neho, nič z toho mu nepomôže.

Viac požehnania?

Pozrime sa na druhú časť Žalmu 127; 3-5; NL

3 Deti sú darom od Pána, sú odmenou z jeho ruky. 4 Deti, ktoré sa narodia mladému mužovi, sú ako ostré šípy v ruke bojovníka. 5 Šťastný je muž, ktorého túlec je plný! Nezahynú, keď sa stretnú s nepriateľmi pri bráne mesta.

Deti sú požehnaním, to môžem potvrdiť.

Tieto verše sa však dajú aplikovať aj na cirkev.

Požehnaním sú aj noví členovia kongregácie.

Ak máte vlastné deti, viete, že vo vzťahu s vašimi potomkami sa niekedy môžu vyskytnúť problémy, pretože máte rozdielne názory na rôzne veci.

Rovnako to môže byť aj v komunite. Ale aj tak by sme sa mali tešiť z našej novej generácie.

Posledný verš žalmu vyjadruje vernosť potomstva rodine, t. j. cirkvi. Obsahuje ťažkú otázku budúcnosti ďalšej generácie v zbore.

Na jednej strane boli brány hranicou mesta s vonkajším svetom, teda miestom, ktoré bolo potrebné chrániť pred nepriateľmi. Na druhej strane boli brány miestom, kde sa viedli právne spory. Práve tu sa rodina stretávala s nepriateľmi, aby ich chránila.

Modlime sa, aby sa aj naše potomstvo stalo ďalšou generáciou Cirkvi a aby vyrástli nové deti viery.

Stále je toho veľa pred nami a všetko závisí od Božieho požehnania.

Zhrnutie

Dostanem sa na koniec: