Úvod
(odkaz na skicu) Mimozemšťan, ktorý sa sťažuje na príliš málo otvorených dverí...
Neviem, či existujú mimozemšťania, nemyslím si, že je to nepravdepodobné, ale neviem.
Raz som videl fotografiu Zeme zo Saturnu, ktorú urobila sonda Cassini. Zem bola len malá bodka, bledšia ako mnohé hviezdy okolo nej, smietka prachu vo vesmíre.
Mohli by ste začať filozofovať. Prečo je tu toľko malicherností, prečo nevidíme širšie súvislosti, prečo sa všetci nedáme dokopy a neriešime problémy spoločne?
Aj ja mám niekedy takéto myšlienky, ale ľudstvo akosi nie je "my", aspoň sa tak nesprávame. Zdá sa, že trend ide opačným smerom, každý sa ešte viac izoluje vo svojej bubline s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Aspoň tak sa mi to zdá.
Každú chvíľu dôjde k takému všeobecnému prebudeniu, keď sa zrazu mnohí ľudia spoja a pomáhajú si navzájom. Mohli sme to zažiť tu v Leichlingene po tragickej povodňovej katastrofe, táto vzájomná podpora a pomoc bola fantastická.
Ale pri iných témach, ako je zmena klímy, to akosi nefunguje.
Ľudia si na sociálnych sieťach nadávajú, pretože všetci ostatní sú hlúpi. Teraz trochu preháňam, ale dokonca aj v leichlingenskej skupine na Facebooku - som starší, Facebook -, ktorú sledujem, je tón niekedy dosť drsný, najmä keď ide o horúce témy, ako je zmena klímy, migrácia, koronavírus, vojna na Ukrajine atď.
Niekedy, alebo niekedy často, tiež prevraciam oči nad vyhláseniami a myslím si, nie, to práve teraz nepotrebujem.
Často nechcem povedať, čo si myslím o takýchto vzrušujúcich témach. Nie je to ani veľmi dôležité. Neexistuje žiadna strana, žiadna vláda, ktorá by prevzala moje myšlienky a povedala, hurá, urobíme to tak, ako si myslíte, že je to správne. To by asi tiež nebolo dobré.
Mohol by som sa pridať k obrovskému zástupu komentátorov na fórach a twitteri a občas niečo napísať na fórum, ale rozhodol som sa písať len veci, ktoré by som mohol povedať z očí do očí. Ešte stále sa učím, ale zlepšujem sa.
Uzamknuté dvere
Vráťme sa k otvoreným dverám. Nebolo by lepšie, keby "my" existovalo aj vtedy, keď mesto nebolo pod vodou?
Vo vianočnom príbehu, ako je opísaný v Biblii, to už bolo ťažké s "my" (Lk 2, 1-7; HFA, skrátené):
Museli sa vydať na cestu, na ktorú nechceli ísť, pretože kto by sa chcel vydať na takúto cestu, keď je ťažko tehotný kvôli sčítaniu ľudu? Nemali však na výber, a keď prišli, nebolo pre nich miesto, ani otvorené dvere.
Možno bolo mesto také plné, že všetky izby už boli obsadené podobne potrebnými ľuďmi, ale skôr mám podozrenie, že z pohľadu miestnych obyvateľov títo cudzinci, ktorí teraz cestovali z celého sveta kvôli týmto nepopulárnym rímskym daňovým zoznamom, aj tak neboli vítaní.
Neexistovalo žiadne "my", ľudia sa radšej držali bokom a dúfali, že títo cudzinci čoskoro opäť zmiznú.
Už vtedy mali veľa spoločného, pretože málokto mal rád rímskych okupantov. Ale vtedy, rovnako ako teraz, sme radšej zostali v našom známom kruhu, v našej známej bubline.
Otvorené dvere
V cirkvi v biblických časoch to bol zrejme tiež niekedy problém.
V Biblii sa nachádza pasáž, kde sa na prvom mieste hovorí o správnom správaní ľudí, ktorí žijú s Ježišom Kristom.
Ide o odhadzovanie života na úkor iných, bezuzdné správanie, chamtivosť, nekontrolované výbuchy hnevu, vzájomné klamstvá atď. A na takúto cestu zmeny je možné nastúpiť.
Táto časť najprv vedie do vety (Kol 3,10; SZ):
Je to proces, ktorý nefunguje sám od seba, ale pochádza od Boha, a ja osobne si uvedomujem, že mám pred sebou ešte dlhú cestu.
A potom opäť prídu otvorené dvere (úryvok z Kolosanom 3,11; HFA):
Zdá sa, že ľudia sa zdržiavali najmä vo svojom kultúrnom prostredí a mali výhrady a predsudky voči iným, podobne ako sa dnes mnohí ľudia zdržiavajú najmä vo svojej bubline.
Pre cirkev v tom čase bolo dôležité, aby ľudia opustili svoje úzke názory a otvorili sa iným ľuďom, s ktorými by inak nemali veľa spoločného. Nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate, aký máte pôvod.
Možno sa musíme zmeniť aj osobne, podobne ako to bolo opísané predtým, aby sme sa stali otvorenými voči iným ľuďom. Samozrejme, známe je vždy pohodlnejšie a v zóne komfortu je prirodzene pohodlnejšie ako mimo nej.
Ježišove otvorené dvere
Ja osobne to sám nedokážem. A preto cestujem s Ježišom Kristom. On má vždy otvorené dvere a sám Ježiš to takto vyjadril v jednom biblickom verši (Mt 11, 28.29; SZ):
Tento verš sa netýka cirkvi, ale osobného kontaktu Ježiša Krista s človekom. To môže byť začiatkom pozitívnej zmeny.
Ako dieťa bol vytlačený von do maštale, ale ako Zmŕtvychvstalý pozýva každého z nás dovnútra. A bol by som rád, keby ste na to pamätali, keď budete vo vianočnom čase počuť o Ježišovi Kristovi.
Zhrnutie
Dovoľte mi zhrnúť:
- Žiaľ, často žijeme vo svojom vlastnom prostredí a málo sa otvárame ostatným mimo našej bubliny. Tak to zrejme bolo aj v čase Ježišovho narodenia.
- Aby ste sa dokázali otvoriť druhým, musíte byť pripravení zmeniť aj seba.
- Ježiš Kristus nás pozýva: