Úvod
Už dlho mi leží na srdci jedna vec: ako sa vyrovnať s rozdielnymi názormi. Za mimoriadne zaujímavé považujem čítanie príspevkov čitateľov na fórach spravodajských portálov, najmä pri kontroverzných témach, ako je napríklad koronavírus. Jedna vec vyniká: Každý vždy presne vie, o čo ide, a dosť často sú tí, ktorí si myslia niečo iné, idioti.
Píše sa to veľmi zriedkavo: V skutočnosti neviem presne, čo sa deje, a preto som opatrný vo svojich hodnoteniach. Nie, takmer každý chrlí svoju absolútnu pravdu. Obzvlášť pôsobivé sú stĺpčeky čitateľov Welt-Online. To je pre mňa dosť často úplne iný svet.
Považujem to za znepokojujúce. Aj ja mám na niektoré témy svoje názory a možno som niekedy taký, ako som práve kritizoval. Ale naozaj nechcem stratiť tú pokoru, že neviem všetko. Áno, dosť často to naozaj nikto nevie, a preto treba byť opatrný a riadiť sa pohľadom.
V Biblii sa už v liste Rimanom 12,16 píše, že
Preklad nového života tu píše
Tento druhý variant sa mi páči takmer ešte viac.
V tej istej kapitole Listu Rimanom sa ďalej píše (Rim 12,2; ELB):
Páči sa mi táto zdanlivo staromódna formulácia. Samozrejme, svet neznamená planétu, ale normy a správanie, ktoré v tomto svete prevládajú. Samozrejme, nemôžete byť nespravodliví a predpokladať, že všetci ľudia majú rovnaké normy a správanie.
Aj v tomto prípade má pravdepodobne každý trochu iné predstavy o tom, čo znamená "prispôsobiť sa tomuto svetu".
Ale tento výraz "uniforma tohto sveta" ma zaujal v otázke zaobchádzania s rôznymi názormi v tomto svete. Ako je to v "tomto svete" a ako by to malo byť?
Nechcem nariekať nad svetom tam vonku, ale rád by som sa pozrel na pozitívny príklad z Biblie.
Spor
Začína v Skutkoch 14, kde apoštoli Pavol a Barnabáš navštívia cirkev v Antiochii, v dnešnej Sýrii, a oznamujú, že ľudia, ktorí nie sú Židia, sa na mnohých miestach rozhodli pre Ježiša Krista a založili tam cirkvi. V Antiochii potom zostali s tamojšou cirkvou dlhší čas.
Spor sa začína v nasledujúcej kapitole, v Skutkoch 15, 1.2a; NL
Niektorí židovskí kresťania tvrdia, že musíš byť obrezaný, inak nemôžeš byť kresťanom. Pavol a Barnabáš s tým nesúhlasia. A zdá sa, že je to dosť ostrý spor a obe strany sú zrejme veľmi presvedčené o svojom názore.
Pre moje dnešné účely nie je dôležité, čoho sa spor týka. Môže ísť aj o úplne iný spor. Existuje mnoho otázok, na ktorých sa ľudia môžu nezhodnúť. Môžu to byť profesionálne otázky. V práci som sa napríklad hádal o tom, ktoré metódy programovania a kde použiť. Remeselníci sa môžu hádať o tom, ktorý druh dreva je v ktorej situácii najlepší. Napríklad krov strechy, z akého dreva by mal byť vyrezaný ;-) Môžu sa vyskytnúť aj rôzne názory. Takéto veci často súvisia aj so skúsenosťami. Človek má nejaké dobré alebo zlé skúsenosti a na ich základe si vytvára úsudok. Ale ako sa s tým vysporiadať, keď je potrebné urobiť rozhodnutie a máte rôzne názory?
To môže byť problém aj pre rodičov, ak sa nezhodnú na výchovných a vzdelávacích opatreniach.
Samozrejme, je správne mať svoj názor a obhajovať ho, čo môže viesť aj k sporu.
Čo však robiť, ak sa zaseknete?
Spor a čo ďalej?
V našom biblickom texte sa deje toto (2b):
Ak sa neviete dohodnúť, určite nie je zlé opýtať sa iných, najmä odborníkov. A toto je teologická otázka, takže sa môžete opýtať iných apoštolov. A starší v Jeruzaleme sú tiež už dosť dlho, niektorí z nich poznali Ježiša ako človeka, takže by už mohli vedieť.
Samozrejme, môžete tiež zastávať názor, že mám aj tak pravdu, takže sa nemusím nikoho pýtať. Ale takto sa nedá žiť a pracovať spolu.
Alebo sa obklopujete len ľuďmi s podobným zmýšľaním, ktorí s vami vždy súhlasia, tzv. filtračná bublina alebo komora ozveny. Tento zlozvyk je čoraz rozšírenejší. Ľudia sa už nevystavujú názorom iných, aby sa podrobne preskúmali a naučili sa niečo nové. Je predsa oveľa príjemnejšie, keď všetci súhlasia.
Alebo len rozprávate na fórach, pretože aj tak presne viete, čo sa deje, a ostatní sa dostatočne neinformovali? Niekto napíše niečo nešikovné alebo neúmyselne nesprávne a vyvalí sa na neho búrka sračiek.
Niektorí ľudia robia takéto veci zámerne, aby vyvolali búrku sračiek a prezentovali sa ako "sami proti zvyšku sveta".
Zúčastnili ste sa niekedy na búrke hovna? Na Facebooku alebo Twitteri? Vlastne mám problém byť súčasťou búrky sračiek... .
Ako to vlastne Pavol a Barnabáš urobili na ceste do Jeruzalema? (Sk 15,3)
Niečo tu chýba, však?
Prečo sa tu nepíše: Cestou sa všade zastavovali a diskutovali o tejto otázke so všetkými veriacimi a podrobne im vysvetľovali, prečo sa títo muži z Judey, ktorí požadovali obriezku, mýlia.
Mali pravdu, potom sa o svoj názor musia podeliť so všetkými. Pravda sa musí dostať von.
To mohlo spôsobiť podobnú búrku. Keby tento spor rozšírili na dostatočnom počte miest, možno by sa ľudia z každej komunity vybrali za týmito mužmi z Judey a dali by im čo preto. To by významne prispelo k zisteniu pravdy.
Pavol a Barnabáš však takto nekonali. Určite boli presvedčení, že majú pravdu, ale boli pokorní, pokiaľ ide o ich vedomosti, a pripravení na to, že sa ich bude niekto pýtať. Myslím si, že tento postoj je niečo, čo v našom svete chýba.
Riešenie?
(Skutky 15, 4.5)
Spor nie je zametený pod koberec, ale je správne kategorizovaný. Ten dôležitejší je na prvom mieste. Boh konal, ľudia, ktorí nie sú Židia, našli Ježiša Krista. To je dôležitejšie ako všetky spory.
Myslím, že to platí všeobecne. Spor sa nesmie zamiesť pod koberec, ale musí sa riadne klasifikovať a určiť jeho priorita.
Dosť často som sa stretol aj s tým, že ľudia hovorili: "Nevadí!" Ale nevadilo to, tlie to, pretože jeden zo zúčastnených ľudí nebol schopný vyriešiť rozdielny názor konštruktívnym, dospelým spôsobom. Myslím, že niektorí ľudia sa to v živote nenaučili.
Preto nemôžete potlačiť argument, ale stále sa musíte pokúsiť správne posúdiť jeho dôležitosť.
Čo sa stane teraz? Odborníci si spolu sadnú:
Spoločné sedenie a dlhé diskusie neznejú ako zábava. Často to tak nie je.
Možno preto niektorí ľudia uprednostňujú alternatívu "otravovať mlčaním" pred "hádkou".
Odborníci nerozhodujú v tajnom klube, ale zapájajú doň komunitu. Peter podáva krátke vysvetlenie:
Apoštoli a starší si už zrejme vytvorili názor, ktorý prezentujú argumentmi. To preto, lebo ja hovorím, že sa mi to nezdá ako správny prístup v tomto prípade.
Chcete vziať ľudí so sebou a to je správne.
Pred rokmi som pracoval v spoločnosti, ktorá mala oddelenie výskumu a architektúry. Prichádzali so skvelými nápadmi a vytvárali špecifikácie pre vývojárov. Vývojári však tieto usmernenia ignorovali. Vymýšľať skvelé veci, ale nebrať so sebou ľudí, to nefunguje.
Teraz by ste mohli hrať na autoritársku kartu, ale ani to nefunguje, ak si takýto zamestnanci môžu ľahko nájsť prácu inde.
Pokračujte v texte:
Barnabáš a Pavol zdôrazňujú svojimi skúsenosťami to, čo povedal Peter.
A potom sa k tomu vyjadruje vedúci jeruzalemskej cirkvi Jakub:
Samotné rozhodnutie dnes nie je dôležité, ale niekoľko bodov tohto prejavu áno.
Opäť uvádza dôvody pre svoj názor. Nepoužíva vražedný argument "Boh to tak chce", ale hovorí o svojom presvedčení. To má síce svoju váhu, ale zatiaľ je to len jeho presvedčenie.
A berie do úvahy aj ďalší aspekt, ktorý ostatní možno prehliadli. Veď v tom čase boli v každom meste Židia, ktorých bolo treba získať pre Ježiša. Preto sa cirkev nemala podriadiť židovským zákonom, ale bolo potrebné vyhnúť sa niekoľkým bodom, ktoré by Židom zbytočne sťažili nájdenie Ježiša.
Muži z Judey, ktorí požadovali dodržiavanie Mojžišovho zákona, sa v podstate mýlili, ale ich názor poukazoval na možnú citlivosť židovského národa, ktorý bolo treba tiež získať.
A tak sa samozrejme môže stať, že názor je od základu nesprávny, ale jednotlivé body sú stále hodné zváženia. Za normálnych okolností nie je druhá osoba idiot. Môže sa mýliť, ale dúfajme, že sa nad tým zamyslel a vy by ste to mali aspoň zvážiť.
Všetci súhlasia?
Aký je výsledok? (Sk 15, 22)
Dôležité je: "a celé spoločenstvo"
Každý je do toho nejako zapojený. Či boli všetci nadšení z tohto rozhodnutia? Neviem, asi nie. Zhromaždenie v Jeruzaleme bolo tiež dosť veľké, nemohli všetci sedieť pri okrúhlom stole. Pri takom veľkom počte ľudí musíte vždy nejako riešiť organizačné problémy, čo vtedy určite museli urobiť.
Na výbere poslov sa však podieľalo celé zhromaždenie, a tak zjavne podporilo presvedčenie, ktoré Jakub označil za svoje. Očividne sa podarilo presvedčiť veľkú väčšinu.
Posielajú list, v ktorom sa píše to isté, čo Jakub, so zaujímavým dodatkom v Skutkoch 15,28; NL
Zrejme si boli istí, že tento druh rozhodovania je vedený Duchom.
"Z Ducha Svätého", očakávali by ste videnie alebo proroctvo, však? Ale Duch Svätý podporuje spoločenstvo a chce zjednotiť cirkev. Preto aj vyčerpávajúca diskusia môže byť vedená Duchom.
To príjemcov listu povzbudí a urobí im to veľkú radosť.
Zhrnutie
Dovoľte mi zhrnúť.
- Nemyslite si, že ste múdri, nemyslite si, že viete všetko.
- Nepripodobňujte sa tomuto svetu, najmä, ako je to v dnešnom posolstve, pri riešení rozdielnych názorov.
- Rozdielne názory môžu viesť k sporu, čo je úplne normálne.
- Ak ste uviazli v spore, môže byť užitočné vypočuť si názor iných.
- Nemali by ste svoj názor ľubovoľne vysielať do sveta, a tým eskalovať spor. Sračková búrka nikdy nemá skutočný zmysel.
- Spor sa nesmie zamiesť pod koberec, ale musí sa aj správne kategorizovať.
- Poradenstvo môže byť zdĺhavé a vyčerpávajúce, ale je to aj cesta Ducha Svätého.
- Je dôležité zapojiť zúčastnené osoby a nerobiť rozhodnutia nad ich hlavami.
- V tomto prípade bolo výsledkom povzbudenie a radosť.