Úvod
(Skutky 16, 16-24 boli prečítané vopred).
(Potom zazneli blues o žalárnikovi).
Dnes hovoríme o tejto osobe z piesne, o žalárnikovi. Zámerne používam toto staromódne slovo, pretože vtedajší šéf väznice sa s dnešným riaditeľom alebo dozorcom nedá veľmi porovnať. Dnes existujú predpisy, žijeme v ústavnom štáte, väzni majú práva a cieľom je resocializácia väzňov.
Vtedy, okolo roku 50 n. l., bola situácia úplne iná. Na jednej strane prakticky neexistovali tresty odňatia slobody, ale podozriví alebo odsúdení boli zatvorení, kým nedostali trest, ktorým mohol byť telesný trest, ako napríklad bitie, odseknutie končatín, pranierovanie alebo trest smrti. Niekedy boli ľudia zatvorení aj dovtedy, kým nezaplatili pokutu. Nezriedka sa používalo aj mučenie.
Aj v zaobchádzaní s väzňami bolo veľa svojvôle, preto si myslím, že slovo žalárnik je vhodnejšie ako správca väznice alebo dozorca. Dnes však hovoríme o tomto žalárnikovi a ten mal modré oči.
Predtým sme počuli prequel (Sk 16,16-24), ktorý nechcem príliš rozoberať, počuli sme pieseň a teraz by som sa s vami rád pozrel na to, čo sa naozaj stalo.
Choďte do väzenia...
To znie trochu nereálne: Zemetrasenie a okovy spadnú a dvere sa otvoria? V závislosti od toho, aké staré a schátrané bolo väzenie, je to celkom možné. V stene boli praskliny, ktoré spôsobili, že železo, ktoré držalo reťaze v stene, sa uvoľnilo a niektoré dvere sa vylomili z pántov a stáli otvorené - sen každého väzňa!
Ale ľudia neodišli, prečo nie?
Je zvláštne, ako sa to všetko začalo vo väzení.
Pavol a Sílas sa modlili a chválili Boha piesňami a ostatní väzni ich počúvali.
Ale to sa stalo až o polnoci. Myslím, že to bolo z veľmi banálneho dôvodu, že sa tí dvaja museli najprv zmieriť s nespravodlivým zaobchádzaním. Veď ich zbili na verejnosti a neprávom zatkli.
Ale modliť sa a spievať zbožné piesne vo väzení? Pravdepodobne by ste sa dočkali posmechu od ostatných väzňov. Ale Pavlovi a Sílasovi sa zrejme dalo veriť. Pravdepodobne používali aj jazyk, ktorému ostatní väzni rozumeli. Vtedy, rovnako ako dnes, bola úroveň vzdelania ľudí vo väzení pomerne nízka. Pravdepodobne neexistovalo nič v zmysle zbožných odborných výrazov.
A potom prišlo toto zemetrasenie. Nikto ho nečakal. Z času na čas sa stane niečo, čo nikto nečaká. Možno to súvisí s modlitbami Pavla a Sílasa, ale tí sa pravdepodobne nemodlili za zrútenie väzenia.
Ale to je zaujímavá otázka: za čo sa modlili?
Samozrejmosťou by bolo modliť sa za ich prepustenie. Boli nespravodlivo uväznení.
Ako Nemci by sme si v takýchto situáciách mohli povedať: "Poznám svoje práva". Chcem odtiaľto vypadnúť! To všetko je pochopiteľné a myslím si, že ani oni neboli úplne bez týchto myšlienok, aj keď neboli Nemci.
V skutočnosti mali pravdepodobne širší pohľad. Prečo to Boh dopustil? Myslím si, že po tomto období vyrovnávania sa so svojou situáciou sa začali pozerať na ľudí okolo seba. Otázka, prečo sa to stalo práve mne, už nebola dôležitá. Teraz sa nachádzali na tomto mieste a chválili Boha, a tak o ňom aj svedčili. Chváliť Boha nemusí byť nevyhnutne niečo súkromné, môžete niekoho chváliť aj verejne a oni chválili Boha verejne. Boli tam v tomto väzení a okolo nich boli ľudia, ktorí ich počúvali.
To by bol pravdepodobne dostatočný dôvod na to, aby sa vydal na túto ponižujúcu a bolestivú cestu do väzenia.
Pýtať sa, prečo sa situácia stala, nie je v zásade zlé. Uvažujte, analyzujte, prečo sa stalo to, čo sa stalo? A samozrejme sa môžete pýtať aj Boha. Ale nemali by ste sa pri tom zastaviť.
Čo môže Boh urobiť skrze mňa práve teraz, tam, kde som? Aj ja teraz cestujem s Bohom, v tejto situácii. Ako tu môžem niečo zmeniť v jeho prospech?
Väznica sa otriasa
To však nie je všetko. Potom príde zemetrasenie.
Zrazu nastane úplne nová situácia. Väzenie je tak poškodené, že dvere sú otvorené a reťaze sa uvoľnili zo stien. Väzenie už vlastne nie je väzením.
Niekedy ste udalosťami zahltení. Ocitnete sa v situáciách, ktoré ste nečakali. Toto korunové obdobie je tiež jednou z tých situácií, ktoré nikto neočakával.
Žalárnik to vidí a myslí si, že je to zrejmé: Dvere sa otvoria, väzni odídu. Teraz boli tresty v Rímskej ríši za zanedbanie povinností niekedy veľmi prísne a on musel počítať s verejnou popravou. Pravdepodobne nechcel znášať túto bolesť a hanbu, a preto sa chcel zabiť.
Som rád, že v dnešnej spoločnosti sa takéto chyby už tak prísne netrestajú a že zvyčajne dostanete druhú šancu.
Čo však urobil zle? Čo mohol urobiť, aby spôsobil zemetrasenie?
Možno tu môžeme nájsť paralelu s obdobím koronavírusov. Život sa nečakane otriasol a zrazu už neexistujú žiadne istoty. Mnohí ľudia sa obávajú ekonomického krachu, najmä tí, ktorým štát nepomôže, ako napríklad živnostníci, umelci na voľnej nohe a ľudia s podobnými aktivitami. Doteraz mali len dobré slová a Hartz IV.
Nejako sa ti to podarilo a potom bolo po všetkom. Nie ste letecká spoločnosť, ste len malý umelec, ktorý už nemôže vystupovať, pretože nesmiete vystupovať nikde.
Zo zdravotného hľadiska to bolo určite rozumné, ale prečo politici podporujú korporácie a zamestnancov a slobodné povolania a samostatne zárobkovo činné osoby nechávajú na holičkách?
Vráťme sa k žalárnikovi. Mimochodom, nechcem schvaľovať spôsob, akým vykonával svoju prácu. Určite bol dieťaťom svojej doby a v tých časoch sa s väzňami zaobchádzalo niekedy veľmi neľudsky, ale to neospravedlňuje jeho správanie.
Už teraz sa do neho môžeme trochu vcítiť. Celý jeho život bol v troskách. Aj tak mu hrozil trest smrti. A práve preto sa chcel zabiť. To je veľmi zvláštny druh blues.
A ako sa správajú väzni? Prečo neodchádzajú? Ťažko povedať, myslím, že zostali s Pavlom a Silasom. To, čo tí dvaja hovorili a spievali, muselo na ostatných väzňov tak zapôsobiť, že zostali a neodišli. Samozrejme, nevieme, nakoľko rímske úrady aj tak pátrali po utečených väzňoch, ale myslím si, že niektorí z väzňov mohli pokojne utiecť.
Ale všetci tam stále boli. A Pavol a Sílas neobvinili ani žalárnika z týrania a zabránili mu, aby sa vrhol pod nôž.
Nový žalárnik
Potom žalárnik žiada svetlo, aby mohol vojsť do väzenia. V žalári bola jednoducho tma. Je to pekný symbol toho, že si neskôr uvedomí svoju vlastnú tmu a požiada o pomoc apoštolov.
Vstúpi, pokloní sa pred nimi a trasúc sa od strachu sa ich opýta: "Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?"
Z väzňov v žalári sa stali "pánmi"! Žalárnik vidí, že títo dvaja majú niečo, niečo božské. Tento výraz "majstri" sa používal aj v starovekom Grécku, keď ľudia hovorili o bohoch prichádzajúcich na zem v ľudskej podobe. Táto viera bola súčasťou vtedajšieho gréckeho náboženstva.
Tento výber slov vám dáva predstavu o tom, ako sa cítil žalárnik.
Pýta sa: "Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" Inými slovami, uvedomuje si, že potrebuje spásu, že je stratený, že žije v temnote.
Pavol a Sílas mu odpovedali: "Nemusíte robiť nič, len veriť v Pána Ježiša Krista. Potom budete spasení." A zrejme si práve uvedomili, že domáci budú spasení aj vďaka žalárnikovi.
A povedali jemu a všetkým, ktorí bývali v jeho dome, o Ježišovi. A všetci sa dali pokrstiť. A zatiaľ čo Pavol a Sílas kázali, na žalárnikovi už môžete vidieť prvú zmenu. Ošetroval im rany, prejavoval súcit. Vždy ma fascinovalo, keď ľudí zmenil Ježiš Kristus, keď do života človeka vstúpilo odpustenie, súcit a láska k blížnemu.
Mimochodom, tento úryvok sa niekedy používa ako odôvodnenie krstu detí, ale to nesedí, pretože Ježišovo slovo bolo najprv povedané všetkým, ktorí žili v dome, a potom boli pokrstení. Dojčatám sa ešte nedá nič povedať.
A nakoniec sa všetci v jeho dome radujú, pretože našli vieru v Boha.
Dalo by sa teda povedať: šťastný koniec alebo skôr: šťastný začiatok.
Určite by bolo zaujímavé zistiť, či a ako sa v nasledujúcom období zmení správcovo správanie k väzňom. Ako sa napríklad správa k problémovým väzňom? Opis následného každodenného života všetkých, ktorí našli Ježiša v Skutkoch apoštolov, by určite presiahol rozsah tejto biblickej knihy. Som si však istý, že pre neho a jeho ľud sa spustil proces zmeny. V biblických listoch sa môžeme dočítať ešte viac o tom, ako ľudia zvládali život na ceste s Ježišom.
Nech už vaším životom neočakávane otrasie čokoľvek, šanca začať odznova s Ježišom Kristom alebo začať odznova je tu samozrejme vždy.
A modlime sa, aby sme boli pripravení hovoriť druhým o Ježišovi v situáciách ako Pavol a Sílas, aj keď sú okolnosti veľmi nepríjemné.
Zhrnutie
Dovoľte mi zhrnúť.
- Žalárnik bol pravdepodobne dosť nepríjemný typ, ktorý sa k Pavlovi a Sílasovi správal veľmi kruto.
- Pavol a Sílas sa nezastavujú pri otázke "Prečo práve ja!", ale svedčia o Ježišovi Kristovi v situácii, v ktorej sa ocitli, a to zjavne veľmi dôveryhodne.
- Väzni majú na výber, či zostanú s Pavlom a Silasom, alebo utečú a zostanú.
- Niekedy je život tak otrasený, že ste úplne zmätení, že si možno dokonca uvedomíte, že potrebujete spásu, že potrebujete Boha.
- Tak ako žalárnik dostal prostredníctvom Ježiša nový život, tak je to najdôležitejšie pre každého človeka. S Ježišom môžete začať odznova.