Úvod
Dnes by som chcel nadviazať na kázeň z minulého týždňa. Hubert hovoril o Mojžišovi a Jozuovi a ako akýsi záver kázne prečítal text o vymenovaní Jozueho za nového vodcu Izraela.
A ja by som chcel dnes nadviazať na tento text a spolu s vami sa nad ním zamyslieť (Joz 1,1-9; NL):
Jozue ako osoba
O Jozuovi sme už veľa počuli minulý týždeň.Bol Mojžišovým služobníkom. Dnes by sme možno skôr povedali, že bol Mojžišovým pomocníkom a žiakom. Bol prítomný pri mnohých zázrakoch, bol osobne prítomný pri mnohých Mojžišových stretnutiach s Bohom.
Jozue bol s Mojžišom na vrchu, keď dostal 10 prikázaní (2 Moj 24,13).
A bol tiež jedným zo špehov, ktorí preskúmali novú krajinu, a jedným z dvoch, ktorí boli presvedčení, že s Božou pomocou nebude problém túto novú krajinu dobyť.
A aj počas ťažkého obdobia putovania po púšti bol vždy po Mojžišovom boku a prítomný pri všetkých dôležitých udalostiach.
Dalo by sa povedať, že jeho doterajší život bol intenzívnym tréningom a dobrou prípravou na jeho novú úlohu Mojžišovho nástupcu.
A práve preto ho teraz Boh povoláva (Jozue 1,1-3a; NL):
A teraz sa chcem s vami podrobne pozrieť na to, čo Boh sľúbil a čo to má spoločné s nami dnes.
Nová krajina
(Jozue 1, 3b-4)
Tu sa sľubuje nová krajina.
Hubert už minulú nedeľu povedal, že mu vadí vojenský aspekt záberu pôdy, a ja to cítim rovnako. Myslím, že všetci považujeme vojnu za zlú.
Udalosti Starého zákona nám však slúžia ako obraz pre dnešok a vojna, žiaľ, existovala a existuje v každej dobe, a tak tento obraz chápeme aj dnes, aj keď vojnu zásadne odmietame.
Nová zem nie je darom, treba si ju vybojovať. Je to dobrá krajina a stojí za to riskovať a prinášať obete, aby sme ju dobyli.
A táto krajina poskytuje všetko, čo potrebujete, a ešte oveľa viac.
A nemusíte túto krajinu úplne dobyť, aby ste si ju mohli užívať. Dokonca aj mať jej časť je skvelé.
Čo teda pre nás symbolizuje táto krajina Kanaán?
Myslím si, že tento obraz môžete použiť v dvoch rovinách.
Prvou úrovňou je náš kresťanský život. V konečnom dôsledku je to ako nová krajina, ktorú si musíte počas svojho života vybojovať.
Samozrejme, je veľmi krátkozraké zamerať sa len na "dobývanie", pretože to znie príliš ako osobný úspech a práca.
Vo v. 5 textu, ktorý sme čítali na začiatku, sa tiež píše: "V tomto prípade je potrebné, aby sme sa stali víťazmi:
Inými slovami: Možno budete mať ťažkú úlohu, ale ja urobím všetky prekážky takými malými, že ich budete môcť prekonať, takže už nebudú také ťažké.
Podobnú pasáž nachádzame aj v liste Filipanom (Flp 2, 12b.13; NL):
Alebo v staršej nemčine, ale možno ešte zreteľnejšie (Flp 2, 12b.13; LUT):
Najprv teda prichádza nemožná požiadavka a potom prichádza zasľúbenie, že Boh nás zmení tak, aby sa nemožné stalo možným.
A ak porovnáme náš kresťanský život s dobývaním novej zeme, nájdeme mnoho paralel.
Je tu odpor. Ten siaha od vnútornej tvrdohlavosti až po nepriateľstvo okolia.
V liste Galaťanom 5,22b.23a nachádzame zoznam toho, z čoho by mal pozostávať náš život (Gal 5,22b.23a; NL):
To sa nám nikdy nepodarí. Samozrejme, že nie, a preto list Galaťanom nehovorí, že by sme to mali dosiahnuť, ale že tieto vlastnosti sú ovocím Ducha Svätého.
Ale práve tieto vlastnosti sú novou zemou. Náš kresťanský život by mal pozostávať práve z nich a vyžarovať ich.
Pred niekoľkými dňami som sa zúčastnil na odbornej prednáške na tému "Pod paľbou - úspešné vyjednávanie v stave núdze". Okrem iného tam boli prezentované aj deeskalačné stratégie pre náročné rokovania.
Uvedomil som si, že nie vždy chcem deeskalovať. Niekedy chcem aj spôsobiť rozruch. To je asi nesprávne, ale je to tak.
Nestačí sa naučiť, čo a ako môžete zmeniť vo svojom živote, musíte dostať aj vôľu a silu Ducha Svätého.
A takto sa môžete vysporiadať aj s vonkajším odporom, a to prostredníctvom láskavosti, dobroty, jemnosti a sebaovládania. To neznamená, že vždy každému ustúpite, môžete byť priateľskí, ale aj tvrdí, ale vždy máte pozitívny postoj k blížnemu, aj keď je voči vám nepriateľský.
Existuje aj iná odolnosť. Ako sa s ním vysporiadať, keď sa v dobrej krajine stretneme s nešťastím a chorobou?
Na to je vždy ťažké odpovedať, ale môžeme si byť istí, že Ježiš je vždy nablízku. Aj Jozue dostal od Boha prísľub: "Nikdy ťa neopustím a nikdy ťa nezanechám." A tak je to aj v prípade Jozueho.
A čo viac:
Nie sme sami
Jozue mal viesť ľud. Každý Izraelita sám by nikdy nedokázal dobyť novú krajinu.
Nie je mi celkom jasné, ako sa tento aspekt príbehu dá aplikovať na naše dnešné spoločenstvo. Na jednej strane sa tu každý jednotlivec môže stotožniť s Jozuem, na druhej strane môžete celý ľud prirovnať aj k cirkvi. Oba prístupy majú zmysel.
Potom by ste mohli porovnať Jozueho a jeho tím, ktorý skutočne existoval, s vedením cirkvi. Na druhej strane Jozue mal akési exkluzívne spojenie s Bohom a dnes má každý kresťan priamu linku k Bohu prostredníctvom Ducha Svätého, ktorého prijal pri svojom obrátení. Takže tento obraz do seba veľmi nezapadá.
V každom prípade však cestujeme spolu a navzájom si pomáhame pri riešení ťažkostí. Vo veršoch po našom biblickom úryvku, v Jozue 1, 12 - 18, sa spomína najmä dva a pol izraelského kmeňa, ktorý už bol spokojný so svojou krajinou na východnej strane Jordánu. Už mali to, čo chceli.
Mohli si povedať, máme sa tu dobre, bavte sa, sami sa presťahujte do novej krajiny. Ale oni to neurobili. Jozue im dáva nasledujúce pokyny, s ktorými bez výhrad súhlasia (Joz 1,14-17; NL):
Spoločné cestovanie je tu mottom.
Božie slovo
(Jozue 1, 7.8; NL)
Práve tu vstupujú do hry Božie zákony. Pri slove zákon musíte byť vždy trochu opatrní. Verím, že Božie zákony v Starom zákone pre nás dnes symbolizujú Bibliu, ale Biblia nie je knihou zákonov, ba len malá časť Biblie obsahuje zákony a prikázania.
Ak prenesieme tieto dva verše z pred chvíľou na nás dnes, potom to znamená, že by sme sa mali Bibliou zaoberať svedomito, že by sme ju mali brať vážne, že by sme jej mali veriť. Mali by sme nad ňou premýšľať a to, čo v nej čítame, uvádzať do praxe vo svojom živote. A tiež to znamená poslúchať to, čo nám Duch Svätý z Biblie objasnil.
Verím, že budete úspešní, ak budete žiť takýto život s Bibliou, ale úspech môže vyzerať inak, ako si predstavujeme.
A rád by som spomenul aj ďalší aspekt Biblie.
Už som povedal, že pri prenose dobývania novej zeme na nás vidím dve roviny.
Prvou úrovňou, a pre mňa hlavnou, je život kresťana.
Druhou úrovňou prenosu je pre mňa dobývanie Biblie, pre mňa ako kresťana.
Samozrejme, mnohé pasáže v Biblii nie sú jednoduché na pochopenie a môžete žiť životom kresťana s hodinkami, kde vždy čítate len hodinky a o Biblii viete len málo.
Nemusíte sa stať teológom ani sa učiť gréčtinu či hebrejčinu, ale pravidelné čítanie pasáží z Biblie, premýšľanie o nich a modlitba o nich má veľký zmysel. To je jediný spôsob, ako si túto dobrú krajinu vybojovať pre seba.
Chcel by som tiež, aby moje kázne motivovali ľudí k čítaniu Biblie. Možno by ste si mohli doma prečítať knihu Jozue a pozrieť sa na všetko, čo sa stane počas dobývania krajiny.
Pri spomienke na toto biblické dobývanie mi vždy napadne úryvok z knihy Skutkov (Sk 17,10-12; NL):
V tomto úryvku máme my Nemci vždy na mysli predovšetkým pravdu. Tí si overujú, či je to pravda.
To je určite jeden z hlavných bodov tohto príbehu, ale nemyslím si, že predstavuje celú pravdu.
Naznačuje tiež, že pravdu musíte objaviť sami. Nestačí, aby vám pravdu povedal niekto iný, aj keď je dôveryhodný.
Nikto nemá veľmi rád, keď mu niekto iný vysvetľuje svet. Pri starších súrodencoch som si všimol, že niektorí majú tendenciu vysvetľovať svet mladším súrodencom. Samozrejme, nerobia to všetci starší súrodenci, ale všetci to popierajú.
Chcú sa sami dozvedieť, sami skúmať, sami si uvedomiť a pochopiť.
Nevieme, s akou sympatiou prišli Pavol a Sílas tam do Berie, ale zrejme boli natoľko dôveryhodní, že táto prvotná iskra sa medzi Židmi v Berii rozhorela, takže skúmali sami.
To je to, čo by som chcel vidieť v našich dňoch a v našej dobe: vytiahnuť ľudí z ich filtračných bublín, aby sa inšpirovali k tomu, aby sa zaoberali Ježišom Kristom a Bibliou a zistili pravdu.
Slovo "závislý" ma prinútilo zaváhať, pretože je to metafora z drogovej závislosti a v minulosti už padlo obvinenie, že náboženstvo je ópium pre ľudí.
Nejde však o zatemnenie mysle, ale o jej otvorenie, o jej využitie na zistenie toho, čo je pravda.
Je toľko ľudí, ktorí si myslia, že už všetko vedia, a odmietajú to. Môže to byť spôsobené zlými skúsenosťami, ale môže to byť aj útulnosť komfortnej zóny, môže to byť čokoľvek.
Títo Židia v Beroea opustili svoju filtračnú bublinu, svoju zónu pohodlia a urobili si vlastný prieskum, mysleli si svoje.
A to nebolo bez rizika, pretože mnohí Židia boli voči evanjeliu veľmi nepriateľskí.
Táto falošná zóna pohodlia môže existovať aj medzi kresťanmi. Vždy som to tak vnímal, nechcem argumentovať ako ospravedlnenie, nechcem sa zaoberať inými názormi.
Buďte silní a odvážni
Prejdime k poslednému veršu nášho úryvku (Jozue 1,9, NL):
"Buďte silní a odvážni", tento výrok sa v úryvku objavil trikrát, možno ste si ho všimli.
Dokážete to vôbec prikázať?
Čo vôbec znamená silný a odvážny?
V hebrejčine má slovo, ktoré sa tu používa pre "silný", aj význam "opravovať", "posilňovať", "držať", "uchopiť", "spevňovať", "oceľovať" a "povzbudzovať".
"Odvážny" obsahuje významy "odvážny", "statočný", "odvážny", "posilňovať", "spevňovať", "kaliť", "oceľ". Obe slová sa dokonca vo svojich významoch do istej miery prekrývajú.
Keďže neovládam hebrejčinu, neviem tu posúdiť kontext vety, ale kúpil som si program, ktorý mi umožňuje robiť analýzu použitia slov, t. j. kde sa toto slovo v Biblii používa a v akom preklade.
Keby som teraz prešiel tunajšími radmi a každému osobne do tváre povedal: "Buďte silní a odvážni", väčšina ľudí by si asi zhlboka vydýchla a ja sám by som sa cítil rovnako.
Silní a odvážni môžete byť len vtedy, ak na to máte základ, a ten je aj vo verši: "Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som s tebou, kamkoľvek pôjdeš."
Silu a odvahu niekedy stotožňujeme s úspechom, ale to nie je to isté. Sila a odvaha skôr znamenajú, že sa vydáte na cestu, že začnete, že sa odvážite.
Vždy sa budeme znova báť.
V Jánovi 16,33, LUT to Ježiš Kristus potvrdzuje:
Namiesto slova "strach" iné preklady píšu "súženie", "ťažké", "tlak" a príslušné slovo prekladajú ako "odvaha" namiesto "sebavedomie".
Dovoľte mi, aby som Lutherov preklad zmiešal s Elberfelderovým prekladom:
"Vo svete sa bojíte, ale buďte dobrej mysle, ja som premohol svet."
Buďte teda silní a odvážni a nebojte sa, Ježiš je s vami, nech idete kamkoľvek.
Zhrnutie
Prichádzam k záveru:
- Jozue bol na svoju úlohu trénovaný a pripravovaný celý život.
- Boh potvrdzuje svoje zasľúbenia.
- Nová krajina ako symbol pre život kresťana: Ťažké, ale Boh robí prekážky malými. On nás mení (ovocie Ducha), aby sme prekonali vnútorný a vonkajší odpor. Boh nás nikdy neopustí ani sa nás nevzdá.
- Novú zem nemusíme dobývať sami. Cestujeme spolu.
- Nová krajina pre nás symbolizuje aj dobytie Biblie. Opustime svoju zónu pohodlia a nanovo sa zaoberajme Bibliou a modlime sa, aby to isté urobili aj ostatní.
- Buďte silní a odvážni a nebojte sa, pretože Ježiš Kristus je s vami všade, kam pôjdete.