Úvod
Už dlho ma trápi jedna téma, s ktorou sa stretávam stále znova a znova. Ide o to, že niektorí ľudia sú presvedčení, že presne vedia, čo sa deje, a nemôže to byť inak.
Tu a tam som sa tomu venoval aj vo svojich kázňach za posledné dva roky, ale tieto kázne som si znovu pozrel, a tak sa môžem vyhnúť prílišnému opakovaniu.
Rád by som sa s vami pozrel na biblický text z Nového zákona, na podobenstvo, ktoré povedal Ježiš Kristus (Lukáš 18,9-14).
Sebavedomie
Už prvá veta je veľmi zaujímavá, najmä tvrdenie "plný sebavedomia". Iné biblické preklady píšu "presvedčený", "sebavedomý", iné však volia jednoznačne negatívny výraz, napríklad "sebavedomý" alebo s "falošným sebavedomím".
Slovo, ktoré sa tu nachádza v základnom texte, je vlastne slovo "presvedčený" a je pozitívne použité aj v iných biblických pasážach. Negatívny celkový zvuk sa tu objavuje len vďaka kontextu. V nemčine poznáme aj výrok "byť o sebe veľmi presvedčený", ktorý vždy znie negatívne.
Sebavedomie je však v skutočnosti pozitívny pojem; stáva sa tu negatívnym, pretože niektorí ľudia si zo svojho sebavedomia odvodzujú právo pozerať sa na ostatných zvrchu.
Ako vzniká takéto sebavedomie? Myslím, že sú tri príčiny.
- Stojan
- Znalosti
- Môže
"Stand" môže znamenať "pôvod" alebo príslušnosť k skupine. Niekam patrím, preto si zaslúžim väčšiu dôveru, viac privilégií alebo som jednoducho lepší.
Tak to bolo napríklad v prípade šľachty. Už len tým, že ste patrili k šľachte, ste mali privilégiá, a ak ste k nej patrili, považovali ste to za správne, ako to je. Ak k nej patríte, zvyčajne si myslíte, že je to správne.
Možno aj to zohralo úlohu vo farizejovi. Farizeji boli v starovekom judaizme školou a aby ste sa stali jej súčasťou, museli ste veľa študovať a učiť sa. Ak sa vám to podarilo, už vás ľudia uznávali. Mohli ste byť na to hrdí.
A tu sa nachádza aj prechod k druhému zdroju sebadôvery, k vedomostiam.
Takýto farizej toho toľko naštudoval, že sa v tom musí vyznať. A jeho kolegovia ho určite povzbudzujú.
Trochu to pripomína bublinu filtra. Patríte k sebe, presne viete, čo sa deje, a ostatných nemôžete brať vážne.
Áno, s vedomosťami je to vždy tak. Pred pol rokom som v kázni spomenul Dunning-Krugerov efekt. Tento efekt opisuje kognitívne skreslenie sebaobrazu nekompetentných ľudí, ktorí preceňujú svoje vedomosti a schopnosti. (Táto veta je skopírovaná z Wikipédie).
Ak to vykreslíte ako krivku, výsledkom je Mount "Stupid". Možno si pamätáte.
Ak teda čerpáte sebadôveru zo svojich vedomostí, mali by ste si kriticky položiť otázku, kde sa na tomto grafe nachádzate. Možno stojíte na vrchu "Duf".
Mohlo to byť aj horšie:
V jednej štúdii mali účastníci tohto výskumu posúdiť svoje vedomosti o 150 rôznych témach. Medzi týmito témami bolo 30 tém, ktoré boli len výmyslom experimentátorov. Zo skutočných tém 44 % respondentov tvrdilo, že ich do určitej miery pozná. Z neexistujúcich tém to isté tvrdilo približne 25 % respondentov. Autori túto tendenciu nazývajú nadmerným tvrdením, čo je forma sebapreceňovania, ktorá nezávisí od intelektuálnych schopností (Wikipedia: Dunning-Krugerov efekt).
Tu sa samozrejme dostávame k starej kresťanskej téme "pokory". Nachádza sa aj v Rimanom 12,16; NEÜ:
Alebo v preklade "Nový život" sa mi to páči takmer viac:
Ako som už povedal, fenomén filtračnej bubliny nie je v skutočnosti nový.
Tretím zdrojom sebadôvery sú schopnosti. Aj tu samozrejme existuje nebezpečenstvo preceňovania sa, ale toto nebezpečenstvo nie je také veľké, pretože človek často vidí, čoho je schopný.
V podstate je samozrejme dôležitá určitá sebadôvera. Často dokážete oveľa viac, než si myslíte, že dokážete, a vždy sa môžete naučiť viac.
Sebavedomie však samozrejme nesmie prerásť do nezdravej sebadôvery a veľkou chybou je aj to, že sa na druhých pozeráme zvrchu. A to nás privádza späť k podobenstvu.
Mám pravdu
Za čo sa tu farizej modlí?
Jasne tu počuť aroganciu a nadutosť. Mám pravdu a všetko robím správne. Bože, môžeš byť spokojný!
Pozrime sa na tieto tvrdenia bližšie.
Hovorí tu o "... I ... som...", už sa vidí v nejakom zvláštnom postavení. Porovnáva sa s ostatným svetom a vo vlastných očiach jednoznačne víťazí. Tí ostatní, títo zlodeji, podvodníci, cudzoložníci, všetci títo ostatní sú zlí.
Dnes by sa to možno nazývalo "tí konformní systematici" alebo tak nejako, ale uvedomte si, že metóda znehodnocovania iných mimo vlastnej filtračnej bubliny nie je nová. A, nebudeme si klamať, človek voči nej nie je imúnny ani sám.
A v tomto výroku je, samozrejme, aj skutočnosť, že presne vie, čo je správne a čo chce Boh. Nemusí sa Boha ani pýtať, ale môže mu jednoducho poďakovať za to, že má pravdu.
A tiež presne vie, prečo má v porovnaní s ostatnými pravdu. Postí sa dvakrát týždenne a dáva desiatok zo všetkých svojich príjmov. Pravdepodobne dokonca dáva desatinu, keď zbiera niektoré zo svojich kuchynských byliniek. Trochu petržlenu ide do polievky, ale desiatok z petržlenu samozrejme odnesie do chrámu. Takto to opisuje Ježiš v Matúšovom evanjeliu 23,23.
Takže má pravdu, pretože presne vie, ako Boh myslí a čo má robiť, a v porovnaní s ostatnými robí všetko správne.
Hostinský
Prejdime k vyberačovi daní alebo skrátene colníkovi. Samozrejme, treba zdôrazniť, že vtedajší výbercovia daní neboli obyčajnými štátnymi zamestnancami, ale pracovali pre okupantov, Rimanov, a často vyberali viac, ako mali nárok. Mohli by ste ich teda porovnať s dnešnými skorumpovanými úradníkmi.
Takže títo colníci boli, dá sa povedať, že často právom, veľmi nepopulárni.
Ako sa modlí tento mýtnik?
Nevyjednáva ("veď ja nie som až taký zlý"), neporovnáva ("niektorí sú ešte horší ako ja"), ale vidí sa pred Bohom na dne.
Nie je ľahké zvonku posúdiť, čo si tu myslí, ale určite si bol vedomý toho, že vo svojom živote často nerobil správne veci. Pravdepodobne dosť často inkasoval príliš veľa a teraz sa za to hanbí.
Nemôže Bohu nič priniesť, v jeho živote nie je nič v poriadku, a tak mu zostáva len táto modlitba: "Bože, zmiluj sa nado mnou hriešnym."
Toto vedomie je začiatkom kresťanského života. Pred Bohom nemôžem robiť nič, som vlastne nič a vlastne ani neviem, ako to mám správne robiť.
Takto sa to začína. A niekedy si ako kresťan musíte znova a znova uvedomovať, že bez Boha nič nefunguje.
Boží súd
Pristúpme k Božiemu súdu (v. 14):
"Vyhlásený za nevinného", iné preklady píšu "ospravedlnený" alebo tiež od "zbavený viny". To je, samozrejme, začiatok alebo nový začiatok. Boh oslobodzuje od viny, a tak človek môže obnoviť svoj život.
V tomto podobenstve sa vôbec nehovorí o zmenách v správaní alebo niečom podobnom, pretože by to jednak presahovalo rámec podobenstva, a jednak to napriek všetkým ťažkostiam vyplýva z tohto oslobodenia od viny.
Farizej nič nezmení. Vo svojich vlastných očiach má pravdu. Nemá možnosť ďalej sa rozvíjať, učiť sa. Prečo by mal?
Boh nemôže vyhlásiť takého človeka za nevinného, nemôže ho oslobodiť od viny. Kto príde k Bohu a povie: Ja mám pravdu, nemá šancu.
A teraz prichádza ďalšie zdôvodnenie:
A farizej sa postavil na piedestál a na ostatných sa pozeral zhora. A aby vôbec mohol prísť k Bohu, musí v istom okamihu dospieť k bolestnému poznaniu, že nie všetko vie, nie všetko robí správne, ba že nie je správny.
A to je ťažké. Ste si takí istí sami sebou a cítite sa tak pohodlne vo svojich vedomostiach. Keď sa vám otvoria oči, môže to byť dosť ponižujúce.
Mýtnik si uvedomil, že v jeho živote je veľa zlého, že je na dne a teraz môže začať odznova s Bohom. A Boh pôjde s ním a pomôže mu.
Zhrnutie
Zhrniem to.
- Pozreli sme sa na podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi.
- Najprv sme sa venovali otázke "sebavedomia", ktoré môže byť založené na postavení, vedomostiach alebo schopnostiach. Vďaka postaveniu a vedomostiam majú ľudia sklon byť arogantní a tento text nás pred tým varuje. Nemyslite si, že viete všetko, ako sa píše v Rim 12,16.
- Potom sme sa bližšie pozreli na farizejovu modlitbu. Myslí si, že presne vie, čo Boh chce, a myslí si, že všetko robí správne. Boh môže byť spokojný, alebo si to aspoň myslí .
- Mýtnik si plne uvedomuje, že jeho život nie je pred Bohom v poriadku. Cíti sa na dne, a to je ten správny stav pre začiatok alebo dokonca nový začiatok s Bohom. Bez Boha nič nefunguje.
- A Boh colníka oslobodzuje od viny . Na druhej strane
- farizej odchádza s prázdnymi rukami, pretože od Boha nič nepotrebuje, pretože on už je v poriadku.