Úvod
Nedávno som sa trochu zaoberal témou "depresie". Nie preto, že by som ňou bol postihnutý ja sám alebo niekto z môjho najbližšieho okolia, aspoň o tom nič neviem, ale niekoľkokrát som sa s touto témou stretol v médiách, pretože niektorí kabaretiéri alebo komici sú ňou postihnutí a zverejnili to v televízii.
Považujem to za pozoruhodné. Nemám žiadne hlbšie znalosti o tejto téme, viem len to, čo som o nej počul a čítal v médiách. A téma "depresie" nemá byť aktuálnou témou dneška.
Dvaja kabaretní umelci, ktorí mi pripadajú celkom zábavní, veľmi otvorene hovorili o svojej depresii. Možno ich poznáte: Torsten Sträter a Kurt Krömer.
Prekvapilo ma to, ale na oboch ma zaujala jedna vec. Obaja zdôrazňovali, že je dôležité priznať si, že potrebujete pomoc, a potom ju skutočne získať, a tento bod ma udržiaval pri živote.
Samozrejme, pri takejto téme to nie je jednoduché, pretože sa nemôžete vždy spoľahnúť na pochopenie okolia.
Ak ste si napríklad zlomili nohu, je každému jasné, že nemôžete pracovať. Ak máte depresiu, často sa stretávate s menším pochopením. Tu a tam sa objavia výroky typu "Nerobte si taký rozruch".
Depresia môže mať aj organické príčiny a potom sa musí liečiť liekmi. Mnohým ľuďom s depresiou však pomáhajú aj lekári, napr. v mnohých prípadoch pomáha terapia rozhovorom.
Prečo je to stále taká tabuizovaná téma?
Prečo majú ľudia často zábrany vyhľadať pomoc pri takomto ochorení? Vo všeobecnosti je to s duševnými chorobami stále ťažké.
Možno s výnimkou prípadu vyhorenia: vtedy ste hrdina, ktorý to trochu prehnal. Manažér bez vyhorenia nerobí svoju prácu poriadne ;-) Teraz samozrejme preháňam.
Myslím, že my ľudia nechceme byť slabí a zvyčajne chceme mať svoj život pod kontrolou a chceme, aby tomu verilo aj naše okolie.
Môžete mať aj zlomenú nohu, ale to vidí každý a zvyčajne je aj jasný časový plán, kedy bude opäť v poriadku.
Pri depresii alebo podobnom ochorení to nevidíte. Mali by ste to zvládnuť sami, prečo robíte taký rozruch! Pomoc potrebujú skôr ľudia, ktorí sú na tom naozaj zle, kde to vidíte!
To je omyl a tu sme už pri evanjeliu.
Pre koho je evanjelium určené?
Chorí
Dovoľte mi prečítať Matúš 9,10-13; NL
Slovo "spodina" nie je preložené doslovne, v skutočnosti sa tam hovorí o "mýtnikoch" a "hriešnikoch", ale farizeji mali na mysli práve toto: spodinu.
Krátke vysvetlenie: vyberači daní alebo colníci, ako sa nazývajú v iných prekladoch, veľmi často vyberali viac, ako im patrilo, čo ich robilo veľmi nepopulárnymi, a preto bola táto skupina ľudí často vnímaná aj ako symbol zlého človeka.
Matúš bol taký mýtnik a pozval Ježiša, učeníkov a svojich starých priateľov a kolegov na večeru. A farizejom sa to nepáčilo.
Sme už tak polarizovaní našou kresťanskou socializáciou, že je úplne zrejmé, že farizeji tu myslia a hovoria úplne zle.
Prenesme však túto situáciu do súčasnosti. Nemáme zjavne skorumpovaných úradníkov ako skupinu obyvateľstva, ale čo ak napríklad príde neonacista a rozhodne sa pre Ježiša a potom urobí oslavu a pozve ľudí z komunity a z okruhu svojich starých priateľov, aby sa aj oni dostali do kontaktu s Ježišom?
Čo by potom povedali susedia? Čo by sa stalo v sociálnych médiách?
Uvedomujete si, že aj takáto situácia môže byť komplikovaná.
Ale Ježiš Kristus hovorí:
Lekár je samozrejme symbolom Ježiša Krista a chorí sú obrazom hriešnikov.
A Ježiš môže pomôcť len hriešnikom. Tí, ktorí si myslia, že sú dosť dobrí, sú mimo. Tým sa nedá pomôcť.
A Ježiš to nevzťahuje len na Boha a človeka, ale aj na ľudí medzi sebou:
A to znamená byť milosrdný aj k bezbožným. Colníci neboli chudobnými bezmocnými obeťami, ale páchateľmi.
Samozrejme, nejde tu o to, aby sa zlé skutky nechávali bez povšimnutia, pretože aj Ježiš vždy jasne hovoril o tom, ktoré skutky sú zlé a ktoré správne.
Ale chce dať páchateľovi šancu na pokánie, chorý by mal mať možnosť dostať pomoc od lekára. Život sa dá dať do poriadku so všetkými dôsledkami, čo v niektorých prípadoch znamená aj prevzatie právnej zodpovednosti za svoje činy a odškodnenie obetí.
Pozrime sa však na seba. Pravdepodobne tu nie sú žiadni skorumpovaní úradníci a pravdepodobne ani žiadni neonacisti, ale aj tak sme hriešnici. To je nakoniec to, čo tu máme všetci spoločné. Všetci sme si v určitom okamihu uvedomili, že potrebujeme odpustenie, že bez Ježiša sa nezaobídeme.
A to nás privádza späť k pomoci. Sme si stále vedomí toho, že potrebujeme pomoc od Boha, ale aj od iných ľudí?
Alebo zostať v obraze Ježišovho porovnania: Sme si vedomí toho, že každý deň znova a znova potrebujeme Ježiša Krista ako svojho lekára? A že sme odkázaní na milosrdenstvo iných ľudí?
V kresťanskom rámci sa na tom, samozrejme, všetci zhodneme, pretože z objektívneho hľadiska je to podľa Biblie správne.
Ale uvedomujeme si to v každodennom živote?
Premýšľal som o tom, ako som sa naposledy vyznal neveriacemu človeku: "Bez Ježiša to nezvládnem."
To bolo už dávno. Niekedy sa rozprávam o svojej viere, ale je pre mňa ťažké povedať to explicitne, pretože neviem, či to človek, s ktorým sa rozprávam, pochopí.
Alebo sa posunieme ešte o stupeň nižšie: Bez milosrdenstva iných ľudí by som to nezvládol.
A to nás privádza k zbožnému termínu, ktorý už nie je v bežnom jazyku veľmi rozšírený.
Pokora voči Bohu
Pojem "pokora" pochádza zo starogermánskeho diomuoti ("ochotný slúžiť", teda vlastne "postoj sluhu"). Zložky tohto slova možno ďalej rozdeliť na dve slová "slúžiť" (dionōn) a "odvaha" (muot) (Wikipedia).
Táto definícia sa však nezdá byť úplná.
Biblia je už o objasnení vzťahu medzi Bohom a človekom a byť pokorný pred Bohom je v Biblii niečo pozitívne, napr. Žalm 25,9; o Bohu sa hovorí NGÜ:
Už tu vidíte, že nejde len o to, aby sme my, ľudia, boli tu dole a Boh tam hore, ale že ide o vzťah, o to, aby sme boli spolu a potrebovali Jeho vedenie a pomoc.
Verím, že táto pokora je to, čo robí kresťanský život.
Človek si uvedomuje, že bez Ježiša to nie je možné. Potrebujete ho, potrebujete jeho pomoc vo všetkom.
Pokorný je niečo iné ako napríklad submisívny alebo ponížený, ako zbičovaný pes.
Dobre to vidíte na príklade Mojžiša. Píše sa o ňom v 5. Mojžišovej 12,3:
Mojžiš rozhodne nebol submisívny. S faraónom hovoril bez strachu, odvážne viedol izraelský ľud a mal aj najvyššiu súdnu právomoc, čo submisívne asi nie je možné.
Vždy si však uvedomoval, že Boh je nad ním, že ho potrebuje a že bez neho to nepôjde. Samozrejme, že vo svojom živote robil aj chyby, to je jasné. To sa z času na čas stane aj nám.
Pretože aj keď sa náš život momentálne vyvíja celkom dobre, mali by sme si uvedomovať, že sme v Božích rukách, a ak by sme už neboli, mali by sme problém.
Pokora voči ostatným
Pokorný život je užitočný aj medzi nami. Rád by som sa pozrel na list Galaťanom 6,1-4:
"Pomáhať vrátiť sa na správnu cestu" je vlastne preklad, ktorý sa mi páčil najviac. Iné preklady tu píšu "láskyplne uviesť na správnu cestu".
Samozrejme, takéto situácie nie sú nikdy jednoduché. Nikto nemá rád, keď mu niekto povie, že urobil niečo zlé.
V súčasnosti sa o pojmoch "nesprávny" a "správny" dá uvažovať len v kontexte "pretože", zdôvodnenia, čo je podľa mňa tiež správne, pretože inak hrozí nebezpečenstvo, že niečo odsúdime len preto, že to tak bolo vždy.
Vráťme sa však k rozdielu medzi "nájdením späť" a "napravením". Som presvedčený, že "nájsť cestu späť" je účinnejšie ako "dať to do poriadku". Samozrejme, pomoc je užitočná v oboch prípadoch, ale aspoň pre mňa vo všeobecnosti platí, že sa lepšie učím, keď na riešenie prídem sám. Ak mi niekto dá hotové riešenie, je to preč rýchlejšie, ako keď sa k realizácii prehrýzam sám.
Možno je to aj otázka typu.
V každom prípade ide o to, aby sme si navzájom pomohli, a to samozrejme zahŕňa aj priznanie, že potrebujete pomoc.
To nájdeme aj v druhom verši:
Ostatné preklady píšu tu: To však znamená to isté.
Vieme o ťažkostiach a problémoch toho druhého? Zdieľame svoje ťažkosti a problémy?
Alebo sme takí arogantní, že si myslíme, že máme všetky svoje ťažkosti a problémy pod kontrolou?
V tomto texte sa tiež dozvedáme, že každý je dôležitý, ale nikto nie je dôležitejší a každé porovnávanie je hlúpe.
A to už je dôležité. Vo vlastnom živote, ale aj v našom zbore si stále znova uvedomujme, že bez Ježiša Krista nič nefunguje a že sa navzájom potrebujeme, aby sme si pomáhali v našich ťažkostiach a problémoch.
Zhrnutie
Zhrniem to.
- Príklad otvorenosti známych umelcov voči ich depresii ma nanovo presvedčil, že človek by si mal priznať, že potrebuje pomoc, a tiež ju vyhľadať.
- Ježiš prišiel pre hriešnikov, previnilcov, aby ho mohli spoznať a konať pokánie. Ľudia, ktorí si myslia, že sú dosť dobrí, sú s ním mimo.
- Aj my všetci sme si niekedy uvedomili, že potrebujeme odpustenie, že sa bez Ježiša nezaobídeme a že ho každý deň nanovo potrebujeme. A to je súčasťou pokory, ktorá tvorí kresťanský život.
- Sme tiež závislí od milosrdenstva ľudí . Otvoriť sa, aby sme si navzájom pomohli nájsť cestu späť, a pomáhať si s našimi ťažkosťami a problémami napĺňa zákon, ktorý máme od Krista. To je ďalšia časť pokory, ktorá tvorí kresťanský život.