Úvod
Začal sa nový rok. O čom by mohlo byť prvé kázanie v novom roku?
O dobrých úmysloch? Vlastne som to už raz urobil, pred 12 rokmi. Na úvod som si vybral pieseň rakúskej skupiny EAV: "Zajtra, áno zajtra, začnem nový život." A tak som si vybral pieseň, ktorú som si vypočul. Možno si niekto spomenie na kázeň.
"Dobré predsavzatia" sú vždy vítanou témou na začiatku roka, ale tentoraz ma akosi neoslovili.
Potom je tu ďalšia vďačná téma na začiatku roka, a tou je ročné motto. Vždy na začiatku roka sa postarám o domovskú stránku a aktualizujem tam heslá, týždenné výroky a mesačné výroky. Netrvá mi to veľmi dlho, ale takmer neexistujú iné zdroje, kde by ste sa k týmto biblickým veršom mohli dostať prehľadne. Preto sú za to vďační aj ostatní a stránka s týždennými veršami je tou časťou, ktorá je z našej domovskej stránky najčastejšie navštevovaná. Pri zadaní verša týždňa 2020 sme na štvrtom mieste na prvej stránke Googlu.
A keď som ho aktualizoval, zadal som aj motto na rok a veľmi ma to oslovilo, takže dnes je to o motte na rok z Mk 9,24; LUT:
Viera, nevera, čo sa tu myslí? Aby sme to lepšie pochopili, rád by som sa spolu s vami bližšie pozrel na udalosť, v ktorej tieto slová zazneli.
Krátko pred touto udalosťou bol Ježiš s učeníkmi Petrom, Jánom a Jakubom na vrchu a zažili tam niečo úžasné. Zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a sám Boh hovoril počuteľne. Peter bol taký nadšený, že chcel Mojžišovi, Eliášovi a Ježišovi postaviť chatrč a oni boli rozhodnutí tam zostať. Popri iných duchovných významoch sa mi zdá, že to symbolizuje superkresťanskú udalosť, pri ktorej máte v spoločenstve veľký zážitok a pri ktorej ste naozaj počuli hovoriť Boha. A z tejto udalosti sa vám naozaj nechce odísť, ale udalosť je len dočasná.
Toto časové obmedzenie som si raz uvedomil najmä vtedy, keď som bol na školení pre pracovníkov s mládežou v GjW-Norddeutschland (kurz A, starší si pamätajú) a nechal som si gitaru vo Freizeithaus. Po kurze som niekoho navštívil a o niekoľko dní som sa vrátil do Freizeithausu, aby som si gitaru vyzdvihol.
Samozrejme, z kurzu už nikto nezostal. Prázdne centrum voľného času pôsobilo tak neskutočne, akoby z kurzu nič nezostalo. Všetko sa rozplynulo vo vzduchu.
Dúfam, že som sa tam niečo naučil a priniesol si to so sebou, ale samozrejme nie je ľahké preniesť výsledky takýchto podujatí do každodenného života.
Situácia učeníkov
A traja učeníci to cítili rovnako (Mk 9, 14-18):
Po hore premenenia niečo také! Naozaj sa vám nechce. Radšej by si sa ešte chvíľu rozprával o veľkom zážitku.
Ale často to tak býva. Boli ste na veľkej udalosti, teraz ste v hlbinách každodenného života a potom sú tu ostatní, ktorí tam neboli a nevedia to celkom pochopiť. Vtedy asi nemajú sluch na veľké zážitky troch vrcholových učeníkov.
Boli obklopení veľkým davom, ktorý sa hádal so zákonníkmi. A ich pán bol ďaleko na vrchu. A oni nemohli mužovi a jeho synovi pomôcť.
Je to obrázok pre komunitu? Obklopená zvedavými zvedavcami, napadnutá vševedmi a zlyhávajúca v tomto procese. Nemôžu chlapca vyliečiť.
Možno to tak cítilo aj ostatných deväť učeníkov, ale to môžeme len hádať.
Porovnajme túto situáciu s našou dnešnou cirkvou.
V každodenných situáciách niektoré veci nefungujú. Vieme to. Ľudia sa neuzdravujú, neobnovujú, hoci Biblia to hovorí. Samozrejme, z času na čas sa to stáva, ale nie vtedy, keď tomu venujeme pozornosť, a nie tak často, ako by sme chceli.
Potom je tu odpor, ktorý z času na čas tiež poznáme, hoci v súčasnosti ľudia pociťujú skôr ľahostajnosť ako odpor.
Potom je tu rozdiel medzi vtedy a teraz: ľudia hľadajú pomoc u Ježiša. Žiaľ, dnes to už tak nie je. A prizerajúci sa ľudia sú šťastní, keď vidia Ježiša a pozdravia ho.
Ak by sa nám to podarilo: Ľudia hľadajú pomoc u Ježiša Krista, bolo by to skvelé. Samozrejme, nemôžeme to dosiahnuť, ale v konečnom dôsledku je naším poslaním k tomu prispieť.
Celú situáciu vyvolalo hľadanie pomoci pre svojho syna, ktorému učeníci nedokázali pomôcť.
Možno sa niekedy cítime rovnako. Ľudia očakávajú od cirkvi nejakú formu pomoci a často sú sklamaní. Existuje však aj mnoho očakávaní, ktoré jednoducho nemôžeme naplniť. Napríklad ma irituje, keď sa ľudia sťažujú, že im nikto z cirkvi nevolá, ale sami nikdy nikomu nezavolajú.
Alebo sa tu a tam objaví nevyslovené očakávanie: "Vy ste kresťania, musíte mi pomôcť." Nie, my nemusíme robiť nič.
Kresťania však často pomáhajú aj tak. Prečo je to tak? Ale aj ľudia, ktorí sa nenazývajú kresťanmi, často radi pomôžu. Filozofi a psychológovia sa často zamýšľajú nad zmyslom altruistického správania. Nechcem o tom hovoriť tak všeobecne, pokúsim sa to urobiť len pre kresťanov.
Kresťania sú nápomocní vďaka novému srdcu, ktoré dostali od Ježiša, a zostávajú takými, keď mu opakovane prinášajú svoje chybné kroky a prijímajú odpustenie.
Možno je toto vysvetlenie príliš jednoduché, ale nejako to musí byť.
Cudzinci však budú vždy v určitom bode sklamaní cirkvou, ak nepochopia, že skutočná pomoc je dostupná len od Ježiša Krista.
Muž s chorým synom sa síce obrátil na učeníkov, ale len preto, že tam nebol Ježiš. V skutočnosti chcel vidieť Ježiša.
Ľudia, ktorí o Ježišovi ešte nič nevedia, sa prirodzene najprv obracajú na cirkev, ale to z dlhodobého hľadiska nestačí. Cirkev je obmedzená. Preto musíme ľudí nasmerovať aj na Ježiša, pretože spasenie je len v jeho mene.
V tejto situácii sú zaujímavé ešte dva body. Jeden človek má problémy a ostatní sa o nich hádajú.
Myslím si, že konštruktívne spory sú rozumné a dôležité, konštruktívne, a nie táto kultúra rozhorčenia, ktorá je v súčasnosti čoraz rozšírenejšia. Ak fakt, že Greta sedela na podlahe MŽP, zaberá v médiách viac priestoru ako hľadanie riešení klimatických zmien, potom burlevizácia tzv. kvalitných médií už značne pokročila. A je dôležité, aby sa veľa ľudí nad niečím rozčuľovalo, pretože len tak sa získajú kliky.
Ale späť k situácii: má tu hádka medzi učeníkmi a zákonníkmi zmysel? Zdá sa, že pre evanjelistu Marka nebola dôležitá z hľadiska obsahu, pretože priamo nezapísal, o čom sa hádali.
V takýchto situáciách sa mi zdá, že pomoc je dôležitejšia ako boj za pravdu.
Je zaujímavé, že dotknutá osoba, otec a chorý syn, sa do sporu nezapojila, hoci sa spor nejakým spôsobom týkal jej.
Trochu mi to pripomína diskusné relácie, v ktorých vysoko platení politici, profesori ekonómie a sociálni experti hovoria o situácii chudobných ľudí.
Som presvedčený, že pri poskytovaní pomoci musia byť vždy zapojení aj ľudia, ktorých sa to týka.
Druhým bodom v tejto situácii sú synove príznaky. Už som niekoľkokrát použil výraz "chorý", ale možno to nie je celkom správne. Otec hovorí, že má nemú myseľ. To je teraz jeho diagnóza. Príznaky pripomínajú epilepsiu, okrem nemoty.
Verím, že démoni a posadnutosť existujú, aj keď som sa s nimi nikdy osobne nestretol. Iné pasáže v Biblii opisujú takéto prípady celkom jasne.
Nie je mi celkom jasné, či je to tak aj v tomto prípade. Neskôr uvidíme, ako Ježiš chlapca uzdraví.
Viera
Čítam ďalej (Mk 9, 19-24):
"Vy neveriaci", to je tvrdé slovo! V inom preklade znamená tento výrok:
Ak si to prečítate, máte dojem, že Ježiš obkľučoval svojich učeníkov pred celým zástupom. On však karhá celé pokolenie (iné preklady používajú slovo "generácia", ktoré tu znamená pokolenie).
Pokiaľ viem, Ježiš nikdy neznevažoval svojich učeníkov pred cudzími ľuďmi, a preto tu nehovorí len o svojich učeníkoch, ale o všetkých prítomných. Nejde tu o výkonové kresťanstvo v zmysle: musíš veľa veriť a veľa robiť, a ak sa ti to nepodarí, si zlyhanie.
Nespokojnosť, ktorú tu Ježiš vyjadruje, sa zdá byť akási ľudská. Ešte stále ste to nepochopili? Videli ste toľko zázrakov a stále tomu neveríte?
Ale potom sa Ježiš venuje jednotlivcovi, čo ma vždy fascinuje. Nielen veľký obraz, ale aj jednotlivec, ty osobne si dôležitý.
Privediete k nemu chlapca a on sa pozrie na problém a kladie otázky. Niekedy je potrebné problém analyzovať. Otec ho opíše tak, ako ho zažil. A potom príde dôležité konštatovanie:
Žiadosť o pomoc je v poriadku, ale žiadosť s integrovanou pochybnosťou (urobte niečo, ak môžete) znie takmer drzo. Nový ženevský preklad hovorí:
Znie to neúmyselne zdvorilo, a preto by som to takto neprekladal, ale vyjadruje to otázku: "Je možné, aby Ježiš pomohol?".
To je hlavná otázka. Sme len združením na pestovanie kresťanských zvykov, alebo to, čo tu hovoríme a robíme, má nejaký význam?
Je naozaj možné, aby Ježiš pomohol tebe a mne? Popri tejto otázke všetky ostatné otázky strácajú na význame.
Ako na to reaguje Ježiš?
Ježišova odpoveď tu nie je: "Samozrejme, že môžem!". Namiesto toho pripisuje zodpovednosť aj chlapcovmu otcovi: "Všetko je možné pre toho, kto verí!" A "verí" samozrejme znamená dôverovať Bohu.
Zaujímavý je aj koreň gréckeho slova "can". Je to "dynamai", ktoré sa vyskytuje aj v nemeckom slove "Dynamo". Ide o to, že sa dá uskutočniť, umožniť. Môžeš to urobiť, Ježišu?
A jeho odpoveď znie: každý, kto dôveruje Bohu, to dokáže. Všetko je možné pre tých, ktorí veria. A slovo, ktoré sa tu prekladá ako "možné", má ten istý koreň ako "môžem": dynatos
Táto odpoveď je pre otca určite nečakaná. V pohodlnej situácii by človek najprv váhal, premýšľal, uvažoval, ale chlapcov otec bol zúfalý. Kričal:
Nový živý preklad tu neprekladá tak stručne a výstižne ako Luther:
Pochybnosti, neviera, je to to isté? Ostatné preklady, ktoré som si pozrel, tiež píšu "nevera", ale niektoré s formuláciou "pomôž mi z nevery".
A potom sa o to postará Ježiš, aby nenechal otca samého.
Keď sa pozeráme na nadchádzajúci rok pre seba osobne a tiež pre našu kongregáciu: Čo očakávame od Boha pre nás a pre zbor? Čo veríme, že Boh môže urobiť?
Možno je teraz niektorým ľuďom na jazyku: Čo tu znamená "môže"? Pre tých, ktorí veria, je všetko možné.
Áno, samozrejme, ale čo si naozaj myslíme? V čo dúfame, čoho sa obávame pre našu komunitu?
Do akej miery je postoj chlapcovho otca podobný nášmu?
"Zmiluj sa nad nami a pomôž nám. Urobte niečo, ak môžete."
Myslím si, že tento muž naozaj neveril, nebol si istý, ale nevidel inú cestu, a preto prišiel za Ježišom.
Tento postoj už nie je taký nesprávny. Nie je ideálny, ale jeho predchádzajúca cesta s utrpením jeho syna ho priviedla k Ježišovi. A on si uvedomuje, že vlastne pochybuje a žiada o pomoc.
Nakoľko veríme, že Ježiš chce do nášho zboru priniesť trochu viac energie, viac veriacich, viac zamestnancov? Veríme, že to Ježiš v Leichlingene dokáže?
Zámerne tu používam slovo "môže", aby nás to trochu potrápilo. Samozrejme, že vieme, že Ježiš ako Boží Syn môže všetko, čo je základná biblická vedomosť, ale zodpovedá to našej osobnej viere a skúsenosti?
Sme len malá skupina a väčšina z nás je nejakým spôsobom zapojená a niektorí z nás už možno dosiahli svoje limity.
V našej komunite je to pekné, ľudia sú milí, ale v posledných rokoch sa všetko nejako zmenšilo, mohlo by sa to opäť zmeniť na viac.
To mi pripomenulo iný biblický úryvok (Mt 9, 35-38):
Mnoho ľudí s veľkými obavami a málo spolupracovníkov - náš problém nie je až taký nový. Verím, že toto by mala byť naša hlavná modlitbová prosba, aby Boh poslal nových spolupracovníkov pre Božie kráľovstvo v Leichlingene.
Odkiaľ sa majú vziať, nemôžete upiecť zamestnancov?
Boh má úplne iné možnosti. Pri vstupe do Jeruzalema v Lukášovi 19, 37-40 Ježišovi nasledovníci hlasno a radostne chválili Boha za veľké zázraky, ktoré videli. Farizejom to prekážalo a žiadali Ježiša, aby s tým prestal. A vtedy Ježiš povedal (Lk 19, 40; NL):
Boh môže prebudiť veriacich z kameňov a môže prebudiť aj spolupracovníkov z kameňov. Tento obraz pôsobivo ukazuje, že žiadna ľudská bytosť nie je pre Boha príliš chladná, príliš zatvrdnutá, príliš odmietavá alebo príliš stratená.
Ak máme byť úprimní, máme problém tomu uveriť, aspoň ja tomu často verím, ale chcem tomu veriť, Pane, pomôž mojej nevere.
Liečba
Pre úplnosť by som chcel povedať niekoľko slov o uzdravení alebo možno lepšie oslobodení.
V centre Ježišovej pozornosti je jednotlivec, trpiaci. Keď prichádzajú ďalší a ďalší pozorovatelia, rýchlo vec ukončí, aby ochránil aj chlapca.
Potom ho vezme za ruku a pomôže mu vstať. To je krásny obraz toho, že nejde len o obrátenie, o spásu, ale že Ježiš vezme oslobodeného človeka za ruku a pomôže mu vstať.
Je to naozaj démon alebo choroba ako epilepsia? Na jednej strane považujem za veľmi ťažké vysvetľovať všetky prípady posadnutia v Biblii biologicky, pretože v Biblii skutočne existujú démoni. Neviditeľný svet, zlý aj dobrý, je skutočný, aj keď možno nie je taký, ako si ho predstavujeme.
Na druhej strane by ma zaujímalo, kto v tomto konkrétnom prípade stanovil diagnózu posadnutosti. Otec bol celý čas svedkom toho, čo sa chlapcovi dialo, a na základe tohto pozorovania pravdepodobne stanovil diagnózu "posadnutosti". Pravdepodobne sa radil aj s kňazmi a lekármi, ktorí si o príznakoch urobili podobný úsudok. Dnešné poznatky o takýchto epileptických kŕčoch boli v tom čase úplne neznáme.
Okrem toho takéto domnelé vlastníctvo robilo dieťa v očiach okolia nečistým a vylučovalo ho z mnohých vecí. Ježiš preto mohol túto chorobu považovať za zlého ducha a uzdravenie vykonal prostredníctvom vyslovenej hrozby, aby dal okoliu jasne najavo, že chlapec je teraz uzdravený. Chlapca oslobodil, keď prichádzali ďalší a ďalší prizerajúci sa.
Ale to je len moja domnienka, možno to bol obyčajný exorcizmus.
V tomto príbehu je zaujímavý rozdiel medzi Ježišom a učeníkmi. Ježiš ho aktívne vyháňal, zatiaľ čo učeníci ho mohli vyháňať len modlitbou.
To je ďalšia otázka, ktorá sa tu vynára: Čo sa ešte dá vyriešiť len modlitbou? Kde sa aktívnym konaním nikam nedostaneme, kde sa môžeme len modliť?
Zhrnutie
Dostanem sa na koniec:
- Niekedy sa z hory premenenia dostane priamo do údolia každodenného života.
- Podobne ako učeníci, aj cirkev je niekedy obklopená pozorovateľmi, znepriatelená vševedmi a nerieši svoje problémy. Mnoho ľudí však vtedy hľadalo pomoc u Ježiša. Dnes je väčšina ľudí voči Ježišovi skôr ľahostajná alebo má od cirkvi prehnané očakávania.
- Napriek tomu je cirkev prvým miestom kontaktu pre ľudí, ktorí ešte nepoznajú Ježiša. A ukázať ľuďom na Ježiša je naším prvým poslaním.
- Pokiaľ ide o spory: Konštruktívne spory môžu byť užitočné, ale musia sa do nich zapojiť tí, ktorých sa týkajú. Pomoc je však dôležitejšia ako boj za pravdu.
- Neveriaca generácia: videli toľko zázrakov a stále neveria. Aj my sme toho asi všetci veľa zažili, a predsa sme často málo veriaci.
- Ježiš sa chlapcovi venuje, dokonca robí akúsi analýzu problémov a pomáha mu.
- "Zmiluj sa nad nami a pomôž nám. Urobte niečo, ak môžete." Čo môže urobiť Ježiš? Čo mu môžeme dôverovať, že urobí?
- "Tomu, kto verí, je všetko možné!" Chlapcov otec si uvedomuje svoju obmedzenosť a volá: "Verím, pomôž mojej nevere." Čo veríme, že Ježiš môže urobiť v našich životoch a v našej cirkvi v nadchádzajúcom roku?
- Na to, čo treba urobiť, potrebujeme viac ľudí. Preto sa zdá, že jednou z najdôležitejších modlitieb za našu cirkev je, aby sme prosili Pána žatvy o pracovníkov. Odkiaľ prídu, je Božia vec. On má veľa možností.