Sloboda verzus pravidlá?

Bohoslužba, Peter Schütt, Mathis Driesen, 2024-06-23, Kreuzkirche Leichlingen, viac...

Úvod (Peter)

Nedávno sa konali voľby do Európskeho parlamentu a všade boli volebné plagáty.

Pri väčšine z nich som mal akosi pocit, že nedostatok obsahu v nemeckej volebnej kampani dosiahol novú úroveň.

Ale jeden volebný plagát FDP mi utkvel v pamäti:

Európa prekvitá vďaka slobode. Nie od direktív

Tento slogan ma vlastne trochu prenasledoval, ale nie preto, že by som si myslel, že FDP je skvelá, ale skôr preto, že mi na tomto slogane niečo nesedí, ale neviem presne vysvetliť čo.

Copywriter plagátu možno dokonca dosiahol svoj cieľ, pretože tento slogan sa aspoň nestratil v mraku nepodstatných fráz volebnej kampane.

Po čase sa mi tento slogan v pamäti skrátil na "Sloboda namiesto usmernení" a až keď som si ho pri príprave kázne znovu vyhľadal, narazil som opäť na pôvodný slogan.

Sloboda a usmernenia, je to rozpor?

Čo sú to usmernenia? Prvé, čo mi napadlo, keď som to slovo počul, bola moja práca.

Existujú usmernenia, ktorých sa držíte, pretože sa ukázali ako užitočné. Máme na to pekný anglický výraz "best practice" (osvedčené postupy). Niektoré problémy sa riešia určitým spôsobom, pretože to jednoducho dáva zmysel. Takéto "osvedčené postupy" sa nájdu v každej profesii, či už ide o remeslo, starostlivosť, programovanie, administratívu atď. Pri mnohých problémoch by ste mohli vždy znova a znova premýšľať o optimálnom riešení, ale vo väčšine prípadov existuje osvedčený postup, ktorý sa zvyčajne dodržiava. A ten je samozrejme rozumný.

Existujú aj záväzné usmernenia, ktoré je asi lepšie označiť ako pravidlá. Musíte napríklad dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Aj v práci budú existovať pravidlá, ktoré sú záväzné. Patria sem aj štandardy, napr. normy, ktoré musia dodržiavať výrobcovia a dizajnéri výrobkov sa môžu v rámci týchto noriem vyšantiť. To mi znie rozumne a myslím, že práve to mi na tomto slogane FDP vadilo.

Aké ďalšie smernice alebo pravidlá existujú?

Akú úlohu zohrávajú pravidlá v našom živote ako kresťanov? Existuje dosť veľa ľudí, ktorí veria, že Biblia je len kniha zákonov, plná pravidiel, a že kresťan strávi svoj život snahou neporušovať žiadne pravidlá.

Vieme, že to tak nie je, a dnes by sme sa spolu s vami chceli bližšie pozrieť na tento zdanlivý rozpor medzi pravidlami a slobodou.

Oslava pravidiel: Ž 119 (Peter)

Začnime s pravidlami. V Biblii je žalm 119, ktorý je zďaleka najdlhšou knihou Biblie. Tento žalm má 176 veršov.

Zvyčajne sa opisuje ako chválospev na Božie slovo. Sú v ňom také známe verše ako (Žalm 119, 105; NL):

Tvoje slovo je lampou mojim nohám a svetlom na mojej ceste.

Väčšina veršov sa však menej zameriava na Božie slovo všeobecne, ale veľmi často na zákony a prikázania, napríklad (Ž 119, 73; NL):

Stvoril si ma a stvoril si ma. Teraz mi daj vhľad, aby som sa riadil tvojimi prikázaniami.

alebo (Žalm 119, 92; NL):

Bez radosti z tvojho zákona by som si zúfal vo svojej biede.

alebo nasledujúci verš (Ž 119, 93):

Nikdy nezabudnem na tvoje prikázania, lebo vďaka nim si mi dal obnoviť šťastie a zdravie.

Biblia teda kladie dôraz na zákony a pravidlá?

Pravidlá sú samy osebe dobrá vec. Uľahčujú mnohé veci, napríklad spoločné bývanie. Napríklad dopravné pravidlá umožňujú relatívne bezpečnú jazdu na našich cestách. Usmernenia, ako napríklad už spomínané "osvedčené postupy", pomáhajú rýchlejšie sa naučiť nejakú činnosť, pretože nemusíte nad všetkým premýšľať od začiatku.

Pravidlá sa často postarajú o zvyšok, takže sa môžete sústrediť na dôležité veci.

Pravidlá ako problém? (Peter.)

Takže usmernenia a pravidlá nie sú zlé a môžu byť veľmi užitočné, ale zaoberať sa pravidlami nie je vždy jednoduché. Často s nimi môžu byť problémy.

Pravidlá ako zdroj spásy?

Jedným z problémov je, keď sa pravidlá vnímajú ako zdroj spásy.

Niektorí ľudia si môžu naivne myslieť, že stačí dodržiavať všetky prikázania v Biblii a potom sa mi nemôže nič stať a všetko bude v poriadku.

Takúto situáciu nachádzame v liste Galaťanom. Na začiatku nie je celkom jasné, v čom je vlastne problém. Ale Galatským 2,16; NET hovorí:

Vieme však, že žiaden človek nemôže obstáť pred Bohom, ak sa snaží dodržiavať zákon. Obstáť môže len vierou v Ježiša Krista. A práve preto sme uverili v Krista Ježiša, aby sme mohli obstáť pred Bohom vďaka tejto viere - a nie plnením zákona. Nikto nemôže byť ospravedlnený pred Bohom dodržiavaním zákona.

Dodržiavanie pravidiel nikoho nespasí.

V nasledujúcom texte, Galatským 3,1-7; NL, to opäť objasňuje:

1 Ó, hlúpi Galaťania! Kto vás takto zmiatol? Tak jasne ste spoznali, čo pre nás znamená Kristova smrť, keď som vám postavil pred oči ukrižovaného Ježiša Krista! 2 Povedzte mi, či ste dostali Ducha Svätého tým, že ste dodržiavali zákon? Samozrejme, že nie. Duch Svätý na vás zostúpil po tom, čo ste počuli Kristovo posolstvo a uverili. 3 Naozaj tomu nerozumiete? Začali ste žiť život s Duchom Svätým. Prečo sa ho teraz zrazu chcete pokúsiť dokončiť vlastnými silami? 4 Veľa ste toho zažili prostredníctvom dobrej správy. Malo to byť márne? Chcete to teraz všetko zahodiť? 5 Opäť sa vás pýtam: Dáva vám Boh Ducha Svätého a koná medzi vami zázraky preto, že sa riadite Mojžišovým zákonom? Alebo to robí preto, že veríte posolstvu, ktoré ste počuli o Kristovi? 6 Veď tak to bolo aj s Abrahámom: "Abrahám uveril Bohu a Boh ho vyhlásil za spravodlivého pre jeho vieru." 7 Pravé Abrahámove deti sú teda tí, čo veria v Boha.

Pre Pavla to bolo také dôležité, že sa tomu v liste Galaťanom venuje oveľa podrobnejšie, ale rád by som to zhrnul takto:

Jednoduché dodržiavanie pravidiel môže viesť k tomu, že sa budete chcieť snažiť vlastnými silami. Božími deťmi sú tí, ktorí veria Bohu, a nie tí, ktorí sú dobrí v dodržiavaní pravidiel.

Tu už pravidlá nie sú užitočným nástrojom, ale sú povýšené na niečo spasiteľné.

Vzťahy a pravidlá (Peter)

V súvislosti s pravidlami existuje ešte jedno nebezpečenstvo.

Pozrime sa na List Rimanom 14, 1-3; NL:

1 Prijímajte toho, kto je slabý vo viere, a nehádajte sa s ním pre rozdielne názory.2 Napríklad, kým jeden človek si myslí, že môže jesť čokoľvek, iný sa zdržiava mäsa, lebo mu to zakazuje svedomie.3 Ten, kto si myslí, že môže jesť všetko, nech sa nepozerá zvrchu na toho, kto neje všetko. A tí, čo sa vyhýbajú niektorým jedlám, by nemali odsudzovať tých, čo jedia všetko, lebo ich Boh prijal.

Každý má svoje vlastné pravidlá. Jeden hovorí, že môžeš jesť všetko, a robí to, druhý hovorí, že moje svedomie mi zakazuje jesť mäso. Vegetariánska strava v tomto biblickom období pravdepodobne pochádza z toho, že veľká časť mäsa, ktoré sa dalo kúpiť, pochádzala z obetných zvierat pri pohanských obetných rituáloch, a preto ho mnohí kresťania nechceli jesť.

Je zaujímavé, že sa tu nediskutuje o tom, kto má pravdu. Objektívne povedané, pravdu má ten prvý. V Markovi 7, 19; NL Ježiš Kristus hovorí:

Jedlo neprichádza do styku s jeho srdcom, ale len prechádza žalúdkom a potom sa vylučuje." Ježiš teda vyhlásil, že každé jedlo je dovolené.

Na tom však v tomto prípade nezáleží. Text zo 14. kapitoly Listu Rimanom pokračuje takto:

4 Kto ste vy, aby ste súdili Božieho služobníka? Je zodpovedný Pánovi, preto nechajte na Boha, aby posúdil jeho správanie. Pán má moc pomôcť mu, aby robil to, čo je správne.5 Rovnako je to s niekým, kto považuje niektoré dni za svätejšie ako iné, zatiaľ čo pre niekoho iného sa všetky dni počítajú rovnako. Dôležité však je, aby bol každý presvedčený o tom, čo si myslí!6 Kto si na uctievanie Pána vyberie osobitný deň, chce si ho ním uctiť. A kto jedáva všetko bez výnimky, robí to na počesť Pána, lebo vzdáva Bohu vďaku za pokrm. A ten, kto neje všetko, chce tým tiež potešiť Pána a poďakovať mu.7 Veď nie sme sami sebe vlastníkmi, či už žijeme, alebo zomierame.8 Ak žijeme, žijeme, aby sme sa páčili Pánovi, a ak zomierame, zomierame, aby sme boli s Pánom. Či už žijeme, alebo zomierame: Patríme Pánovi.

Určite sú otázky, pri ktorých musíme zápasiť s tým, čo je správne. Počuli sme to už skôr na príklade Galaťanov, že viera v Ježiša Krista je správna cesta a nedodržiavanie zákonov vedie k cieľu.

Zdá sa však, že existuje mnoho pravidiel, kde si Boh celkom dobre rozumie s rôznymi náhľadmi. Ako sme práve spomenuli, mnohí kresťania považujú niektoré dni za výnimočné: Vianoce, Veľkú noc, Veľký piatok, Letnice a iné nie. Cirkevný rok vlastne neplatí pre všetkých kresťanov.

Pre mňa však tento bod nie je v tomto texte rozhodujúci, ale žijeme, tu veľmi moderne preložené, aby sme sa páčili Bohu. A zdá sa, že Boha nezaujíma, čo jeme alebo či slávime nejaké konkrétne sviatky. Ale nám osobne na tom záleží a je to v poriadku.

Rimanom 14, 12-15; NL

12 Áno, každý z nás sa bude musieť osobne zodpovedať Bohu. 13 Preto sa už navzájom nesúďte, ale žite tak, aby ste nikomu neprekážali a nikoho nezvádzali z Božej cesty. 14 Viem a som presvedčený skrze Pána Ježiša, že nič, čo Boh stvoril, nie je nečisté. Nečisté je to len vtedy, ak si niekto myslí, že je to nečisté. 15 A ak to, čo jete, zaťažuje svedomie niekoho iného, nekonáte z lásky, ak to aj tak robíte. Nedovoľte, aby to došlo tak ďaleko, že niekto iný, za koho Kristus zomrel, bude vaším správaním zničený.

Dôležitejšie ako vaše a moje pravidlá je, aby sme neubližovali iným. Dobro blížneho má vždy prednosť pred pravidlami.

Krásne to vystihujú nasledujúce verše (Rim 14, 16-17; NL):

16 To, čo vám Boh dal, je dobré a nemalo by sa z toho robiť niečo zlé.17 V Božom kráľovstve totiž nie je dôležité, čo jete alebo pijete, ale to, aby ste žili spravodlivým životom, pokojom a radosťou v Duchu Svätom.

Dôležitý je život v spravodlivosti, pokoji a radosti v Duchu Svätom, nie pravidlá. Pravidlá môžu a mali by byť len užitočným nástrojom, ktorý k tomu prispieva.

Okrem pravidiel... (Mathis)

List Rimanom 14 je podobný nasledujúcemu príkladu:

Dospelý kráča smerom k priechodu pre chodcov. Na semafore svieti červená, ale ulica je opustená; na míle ďaleko nie je vidieť ani počuť žiadne auto. Dospelý sa rozhodne ignorovať červené svetlo a prejde cez cestu.

Predstavte si dieťa, ktoré sa práve naučilo základné pravidlá cestnej premávky a beží k tomu istému semaforu. Má zastaviť alebo ísť? Pravdepodobne by malo uplatniť pravidlo, ktoré sa naučilo, a zastaviť.

Prečo však dospelý môže v tejto situácii nerešpektovať pravidlo?

Hlavný rozdiel medzi dieťaťom a dospelým v tomto príklade spočíva v tom, že dospelý vie, na čo slúži pravidlo: aby sa vyhol zrážke.

Dospelý vie, že účel tohto pravidla sa naplní, ak prejdete bez toho, aby ste ohrozili seba alebo iných; vďaka svojim skúsenostiam dokáže lepšie posúdiť dopravnú situáciu a tým, že prejde cez cestu, naplní účel pravidla bez toho, aby sa sám riadil pravidlom. Bolo by teraz dobré, keby sa dospelý pokúsil dieťaťu vysvetliť, že niekedy sa dá ísť aj na červenú? Nebolo by dieťa trochu preťažené tým, že by muselo zakaždým samo posudzovať dopravnú situáciu? A možno zmätené, pretože pravidlo, ktoré má byť také dôležité pre jeho bezpečnosť, zrazu prestalo platiť?

Vzniklo by riziko, že by sa nakoniec jednoducho samé rozhodovali, kedy chcú prejsť na červenú a kedy nie.

Tak ako sa pravidlo "zastav na červenú a choď na zelenú" dá zhrnúť ako "neohrozuj seba a ostatných pri prechádzaní cez cestu", tak by sa dali zhrnúť aj celé pravidlá cestnej premávky:

Chovajte sa tak, aby

nedošlo k nehode a aby sa všetci dostali na miesto, kam potrebujú, včas.

Ak by to všetci dodržiavali, k nehodám by už nedochádzalo.

Sme však len ľudia a nevieme, kto kam a kedy má ísť, ani čo má ten druhý v pláne urobiť ďalej a ako sa správať, aby všetko prebehlo hladko.

Potrebovali by sme akýsi "SuperGPS", ktorý by všetky tieto veci poznal a vždy by nám povedal, ako sa máme najlepšie zachovať. Museli by sme sa len riadiť jeho pokynmi a veriť, že všetko bude v poriadku.

Takéto zariadenie však neexistuje, a preto predsa potrebujeme StVo.

Tak ako som práve zhrnul pravidlá StVo, aj Ježiš v NZ zhrnul zákony SZ ako "Miluj Boha a svojho blížneho ako seba samého". Pavol to hovorí aj v liste Rimanom 13, 10:

Láska nerobí blížnemu nič zlé. Preto láska napĺňa celý zákon.

Keby sme sa všetci navzájom milovali, nebolo by už žiadnych hádok ani nenávisti. Znie to dosť jednoducho, ale podobne ako v príklade s dopravou to nemôže fungovať bez "SuperGPS".

Boh má však pre nás riešenie: (zo všetkého) v Ezechielovi 36,26.27 v Starom zákone:

26 Dám vám nové srdce a nového ducha: Vezmem ti z hrude kamenné srdce a namiesto neho ti dám živé. 27 Vložím do teba svojho ducha a spôsobím, že budeš poslúchať moje zákony a zachovávať moje ustanovenia.

Takto to máme! To je náš "SuperGPS"! Ak žijeme v jednote s Ježišom a dovolíme Bohu, aby nám dal nové srdce a nového ducha, potom môžeme robiť rozhodnutia naplnení Duchom Svätým bez toho, aby sme museli dodržiavať konkrétne pravidlá konania v Biblii.

Potom môžeme opustiť úlohu dieťaťa, ktoré sa riadi pravidlami, pretože nemá inú normu, a prevziať úlohu dospelého, ktorý vie, čo robí, a môže konať zodpovedne.

Stručne povedané, Boží Duch Svätý nám umožňuje plniť zákon bez toho, aby sme museli dodržiavať biblické zákony.

Zhrnutie

Zhrnieme to:

Najprv sme sa všeobecne zamysleli nad usmerneniami, pravidlami a nad tým, že môžu byť veľmi užitočné.
Krátko sme sa pozreli aj na Žalm 119, kde sa oslavuje Božie slovo, ale často so zameraním na pravidlá a zákony.
Potom sme sa pozreli na problémy, ktoré prináša zaobchádzanie s pravidlami. Prvým problémom je, keď dodržiavanie pravidiel vnímate ako niečo, čo prináša spásu. To odvádza od Ježiša Krista.
Druhým problémom môže byť, keď dodržiavanie pravidiel staviate nad dobro blížneho.
Boží Duch Svätý nám umožňuje plniť zákon bez toho, aby sme museli dodržiavať biblické zákony.