Etika, za čo a čo ma to stojí?

Úvod

Dnes by som chcel začať priamo biblickým textom (Mt 14,1-12;NEÜ):

Neviem, či som už niekedy počul kázeň na tento text. Na prvý pohľad to znie skôr ako Hra na hodinky než Biblia, ale je to skutočná udalosť a nie vymyslená, a jeden bod tohto textu ma obzvlášť oslovil, o čom by som chcel neskôr hovoriť podrobnejšie.

Ježišove zázraky

Vládca Galiley Herodes Antipas, ktorý bol mimochodom synom Herodesa Veľkého, o ktorom počúvame každý rok na Vianoce, si tieto zázraky vysvetľuje ako skutky vzkrieseného mŕtveho.

Je zrejmé, že ľudia v tom čase verili na zázraky oveľa viac a veľa vecí si vysvetľovali.

Z Biblie vieme, že skutočné vzkriesenie mŕtvych so zmenou podstaty bolo len jedno, a to vzkriesenie Ježiša Krista.

Boli aj iné prípady vzkriesenia mŕtvych, napríklad Lazára, ale títo ľudia zostali normálnymi ľuďmi a potom ďalej normálne žili a v určitom okamihu opäť zomreli.

Ako by si dnešní ľudia vysvetľovali takéto zázračné uzdravenia, ako to vtedy urobil Ježiš, a ako by o nich rozprávali ostatným?

Ezotericky založení ľudia by pravdepodobne rozprávali o duchovnom uzdravení, racionalisticky založení ľudia by sa možno snažili nájsť vysvetlenie, že to všetko bolo psychomatické, a tak ďalej.

Ľudia sa veľmi často snažia všetko vysvetliť, pochopiť a vedieť to ovládať.

Najmä pri nadprirodzených uzdraveniach na to narážam znova a znova. V skutočnosti aj dnes existujú dary uzdravovania, ako sa píše napríklad v 1 Kor 12, 28. Len si nie som istý, ako je to presne myslené. V niektorých prekladoch tohto úryvku sa píše, že Boh dáva dary na uzdravenie, v iných prekladoch sa hovorí, že existujú osoby, ktoré majú dar uzdravovania.

Dáva teda Boh nadprirodzené uzdravenia niektorým ľuďom v špeciálnych situáciách, alebo existujú kresťania, ktorí majú prakticky vždy dar uzdravovania a môžu ho vždy použiť?

Zdá sa, že základný grécky text umožňuje oba preklady. Druhý výklad sa mi zdá dosť zložitý, pretože mi pripadá ako ovládanie a dominancia Božích darov milosti. Ale možno sa mýlim.

Opusťme teraz vstupný bod tohto textu a dostaňme sa k jadru.

Nový človek

Znovu si prečítam 3. a 4. verš:

Ruku na srdce: kto z vás napríklad napísal takýto výrok bývalému nemeckému kancelárovi Schröderovi, keď si vyberal manželku číslo 5?

Schröder skutočne musel bývalej manželke svojej 5. manželky zaplatiť odškodné za bolesť a utrpenie, pretože podmienkou rozvodu bolo, aby sa táto manželka od Schrödera opäť odlúčila, pretože ešte počas ich manželstva už mala so Schröderom vzťah.

To sa nestalo, načo bývalý manžel zažaloval Schrödera a vyhral.

Pri takýchto správach sa človek čuduje, prečo sa vôbec stávajú novinkami. Našiel som o tom článok len na spravodajskom portáli Bild.de, ktorému sa zvyčajne vyhýbam.

Na prvý pohľad sa zdá, že ide o podobný prípad.

Herodes zrejme zobral manželku svojmu bratovi Filipovi a sám sa s ňou oženil, čo bolo proti vtedajším zákonom. A manželka s tým zjavne súhlasila, pretože podnietila Herodesa, aby Jána uvrhol do väzenia.

Nechcem sa zaoberať tým, či by takýto zákon mal zmysel aj dnes, alebo nie. Osobne si myslím, že zákonodarca by sa mal sústrediť na oblasti, ktoré zaručujú zachovanie spolužitia, a nie vládnuť až do otázok osobného života.

Osobne si vo všeobecnosti myslím, že rozvod je zlý a podľa Biblie nie je žiaduci. Všetci sme však chybujúci, hriešni ľudia a v dôsledku toho sa môžeme navzájom tak previniť, že to už nie je možné. Preto vždy budú existovať rozchody a podľa mňa je správne aj to, že princíp viny bol pri rozvodoch zrušený. Veď podľa akých kritérií by sa mala posudzovať vina pri rozchode?

Cena etiky

Teraz sa však konečne dostaňme k jadru textu.

Ujasnime si, za čo bol Ján uväznený. Kritizoval spôsob života vládcu.

Do väzenia sa dostal za etický problém.

Nebol zatknutý za evanjelium, za ľudské práva alebo niečo podobné, ale preto, že kritizoval osobné, nesprávne správanie vládcu.

Akú hodnotu má pre nás vlastne etika?

To je ťažké.

Ak by sme mali zakázané hovoriť o evanjeliu, potom by sme sa ho, dúfajme, nedržali.

Ale kritizovať osobné nesprávne správanie človeka, navyše dosť despotického vládcu, to by sme mali?

To je mimochodom nebezpečné aj dnes.

V Turecku napríklad existuje článok 299 tureckého trestného zákonníka, ktorý hrozí za urážku prezidenta až štvorročným väzením. Odkedy je Erdogan pri moci, používanie tohto paragrafu sa v porovnaní s jeho predchodcom zvýšilo o 500 % (zdroj: Wikipedia).

Akákoľvek kritika na jeho adresu už bola obvinená ako urážka.

Vezmime si napríklad pochybnosti o Erdoganovom akademickom titule. Podľa tureckých zákonov musí mať prezident vysokoškolský titul. Pravdepodobne dokument, ktorý predložil, nie je autentický, mená a dátumy nezodpovedajú skutočnosti. Takto sa to píše vo Wikipédii.

Z čisto právneho hľadiska by sa to dalo kritizovať, ale prinajmenšom v Turecku tým človek veľa riskuje, dokonca aj väzenie.

Oplatí sa to?

Bolo správne, že Ján kritizoval Herodesov spôsob života? Možno tiež zaujať stanovisko, že úrady si aj tak robia, čo chcú, my využívame čas na to, aby sme poukázali na Ježiša, čo bolo aj Jánovým poslaním.

Jánovým poslaním však nebolo len poukázať na príchod Mesiáša, ale aj jasne povedať, prečo ľudia Mesiáša potrebujú.

Príklad z Lukáša 3, 7.8; NL

Ján bol tiež výnimočný človek so zvláštnym poslaním. Nemohol by som takto hovoriť. Dúfam, že podľa môjho spôsobu života aspoň trochu vidíte, že som kresťan, že som vždy pripravený priniesť svoje chyby a hriechy Ježišovi a že som pripravený aj na to, aby som sa zmenil alebo aby som sa nechal zmeniť Bohom.

Azda len z Jánovho poverenia možno vidieť, že celkom bezbolestne držal svoje previnenie voči Herodesovi.

Ale opäť, akú cenu má pre nás etika?

Vezmime si napríklad otázku "potratov". V tábore zelených a ľavicových strán sa ozýva dosť hlasov, ktoré chcú úplne zrušiť paragraf 218 a považujú ho za základné právo žien.

Ak sa k tomu verejne vyjadríme, staneme sa nepopulárnymi. A aby to bolo v prípade tejto konkrétnej otázky ešte horšie, katolícka cirkev, ktorá bola vždy významným odporcom interrupcií, kvôli všetkým škandálom so zneužívaním úplne hazardovala so svojou dôveryhodnosťou, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv.

Samozrejme, nie je to vždy jednoduché. Verím, že v otázke odmietania interrupcií sa v podstate zhodneme, bez toho, aby sme zachádzali do prílišných detailov.

Pri iných etických otázkach je to zložitejšie. Ján odvodil svoj úsudok z prikázania v Starom zákone a nemyslím si, že by jeho úsudok sám o sebe bol vôbec spochybnený.

Dnes odvodzujeme svoje etické úsudky z celej Biblie, aj z našich skúseností, a tam sa často musíme veľmi brániť, pretože človek sa, samozrejme, môže mýliť.

A tiež sa mi zdá ťažké posúdiť, nakoľko je pochybenie závažné.

Ako príklad z politiky: berlínska politička Franziska Giffeyová podvádzala pri svojej doktorandskej práci, a preto jej bol odobratý doktorát. Skúšobná komisia rozhodla: "Doktorský titul získala prinajmenšom podmienečne úmyselným podvodom značného rozsahu. Dizertačná práca tak nespĺňa požiadavky Správnej vedeckej praxe."

Teraz sa ozývajú hlasy, že dobrú politiku môžete robiť aj bez doktorátu. Samozrejme, že je to tak.

Ale ako sa jej správanie hodí k vytúženej práci primátorky Berlína? Ako potom Berlín funguje ako centrum vedy?

Vidíme, že téma etiky zostáva zložitá a nezriedka sa musí posudzovať prípad od prípadu.

Vyrovnávanie sa s obvineniami z nevhodného správania

Pozrime sa, ako sa riešilo obvinenie z nevhodného správania.

Herodes by najradšej dal Jána zavraždiť, ale obával sa povstania. Zachovanie moci malo prednosť pred osobnými citmi, preto bol prezieravým despotom.

Ale aj jeho (novú) manželku naštvala Janova kritika, a tak Herodesa presvedčila, aby ho aspoň zavrel do väzenia. To jej však nestačilo. Využila svoju dcéru, aby Herodesa prinútila zavraždiť Jána.

Z tohto textu sa tiež dozviete, že by ste nemali bezdôvodne sľubovať všeličo: "Nech už chcete čokoľvek, dostanete to."

Takže určitá zvyšková triezvosť uprostred všetkej eufórie nikdy nie je na škodu.

Táto žena menom Herodias bola zrejme taká zranená vo svojej pýche, že konala bez ohľadu na to. Koniec koncov, stále tu bolo riziko povstania.

Teraz nikto z nás tu nie je despotom ani manželom despotu, ale kritika nás môže rozčuľovať, mňa tiež.

Osobne niekedy potrebujem deň, aby som sa spamätala z hnevu a potom s odstupom sama racionálne posúdila, či je kritika na moju adresu oprávnená alebo neoprávnená.

A tiež tón a tiež médium robí hudbu. Minule som si všimol, že som oveľa priateľskejší v analógu ako v chate. Áno, často tam píšete, čo vás dojme alebo rozčúli, a formulácie sú nezriedka nechtiac ostré.

Mne osobne ide o to, aby som sa naučil prijímať kritiku a pomerne rýchlo prekonal prípadnú fázu hnevu.

A tiež by som sa chcel znova a znova učiť vyjadrovať kritiku tak, aby sa druhý človek nerozčuľoval a určite nežiadal moju hlavu na tanieri.

Zhrnutie

Zhrniem to.

• Ježišove zázraky sa vykladajú rôzne, ale môžeme si byť istí, že Ježiš Kristus koná zázraky aj dnes.
• Na príklade nášho bývalého kancelára sme sa v krátkosti pozreli na to, že otázka pochybenia niekedy nie je pre verejnosť dôležitá.
• Jánovi veľmi záležalo na etickom pochybení vtedajšieho vládcu a išiel za to do väzenia. Teraz mal Ján za úlohu poukázať aj na hriešnosť ľudí, a teda na potrebu Mesiáša. A robil to bez ohľadu na následky.
• Aj keď nehovoríme ako Ján, niekedy musíme zaujať stanovisko k etickým otázkam a možno sa stať nepopulárnymi. Ďalší príklad z politiky nám ukázal, že dosť často treba etické správanie vidieť v jednotlivých prípadoch.
• Kritika môže vyvolať hnev a človek sa s ňou musí naučiť vyrovnať. Dôležitý je aj tón a médium. A mali by sme sa naučiť kritizovať takým spôsobom, aby sa druhý človek pokiaľ možno nenahneval.