Jeden z mnohých alebo jedinečný?

Strácate sa v dave a ste len súčasťou davu? Alebo ste niečím výnimočný? (Žalm 139)

Bohoslužba, , , Kreuzkirche Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

Sme my ľudia vo vesmíre sami? Existujú podobne inteligentné bytosti aj na iných planétach?

To, čo v prvom rade odlišuje ľudí od zvierat, sú tieto metafyzické otázky: otázka zmyslu a, samozrejme, otázka Boha. Podľa toho, čo dnes vieme, si zvieratá takéto otázky nekladú.

Možno niekde vo vesmíre existujú iné inteligentné bytosti, ktoré sa zaoberajú takýmito otázkami. Bolo už objavených mnoho planét mimo našej slnečnej sústavy, tzv. exoplanét. A niektoré z nich by mohli byť obývateľné vzhľadom na ich veľkosť a vzdialenosť od ich hviezdy.

Samozrejme, že to nevieme presne, pretože to môžeme určiť len veľmi nepriamo, ale aj keby sme to vedeli, pre náš život to nemá význam. Informácie sa nedajú prenášať rýchlejšie ako rýchlosťou svetla a aj keby na najbližšej susednej hviezde existoval inteligentný život, stále by bol vzdialený 4 svetelné roky. Komunikácia by potom bola zložitá.

Dobre, takže nie je dôležité, či je ľudstvo vo vesmíre jedinečné.

A čo konkrétny človek? Nakoľko jedinečný alebo dôležitý je jednotlivý človek?

Možno si niektorí z vás pamätajú na udalosť z roku 1977, keď došlo k teroristickým útokom RAF, tzv. nemeckej jesene.

Teroristická organizácia RAF uniesla Hannsa Martina Schleyera, vtedajšieho predsedu združenia zamestnávateľov, a následne ho zavraždila. Nebudem teraz zachádzať do podrobností, ale ak vás to zaujíma, môžete si o tom prečítať na Wikipédii.

Počas únosu bol zavraždený aj vodič a traja sprevádzajúci policajti.

Po Hannsovi Martinovi Schleyerovi bola vtedy pomenovaná koncertná sieň, ako aj nadácia a rôzne ulice.

Pýtal som sa sám seba: prečo hala nebola pomenovaná po vodičovi alebo po jednom z troch policajtov? Heinz Marcisz, Reinhold Brändle, Helmut Ulmer a Roland Pieler. Tieto mená nikto nepozná. Je Schleyer dôležitejší ako títo ľudia?

Okrem toho bol Schleyer počas Tretej ríše presvedčený nacista. Od roku 1943 bol napríklad aktívny v združení pre arizáciu českého hospodárstva a získavanie nútených robotníkov pre Nemeckú ríšu. Vypracoval sa na vedúceho predsedníctva tohto združenia. Bol tiež SS-Hauptsturmführer, po vojne strávil tri roky ako vojnový zajatec v USA a pravdepodobne by vo väzení zostal, keby počas denacifikačného procesu neklamal o svojej hodnosti SS.

Pomenovanie koncertnej sály po bývalom tvrdom nacistovi? Hmm. Ale keď sa nad tým zamyslíme inak: keby bola táto hala pomenovaná napríklad po vodičovi, ospravedlňovalo by to nejako vtedajšiu vraždu? To by tiež nebolo správne.

Ale aj tak by som bol rád, keby boli menšie osobnosti ocenené rovnako ako zjavné celebrity, aspoň z pohľadu médií. Prečo teda nie Heinz Marcisz Hall?

Opusťme teraz politiku a venujme sa tejto otázke: Kto je dôležitý a prečo?

Žalm 139

Chcel by som vám prečítať Žalm 139:

1 Pre zbormajstra: Dávidov žalm. Pane, ty si vyskúšal moje srdce a vieš o mne všetko. 2 Keď si sadám alebo keď vstávam, ty to vieš. Ty poznáš všetky moje myšlienky. 3 Keď chodím alebo keď odpočívam, ty to vidíš a poznáš všetko, čo robím. 4 A ty, Pane, vieš, čo chcem povedať, ešte skôr, ako to poviem. 5 Si predo mnou i za mnou a kladieš na mňa svoju ochrannú ruku. 6 Toto poznanie je pre mňa príliš obdivuhodné, príliš veľké, aby som ho pochopil! 7 Kam by som mal utiecť pred tvojím duchom a kde by som mohol uniknúť tvojej prítomnosti? 8 Ak vyletím do neba, ty si tam; ak zostúpim do ríše mŕtvych, ty si tam tiež. 9 Ak si vezmem krídla úsvitu alebo budem prebývať na najvzdialenejšom mori, 10 tvoja ruka ma povedie aj tam a tvoja silná ruka ma bude držať. 11 Keby som požiadal tmu, aby ma skryla, a svetlo okolo mňa, aby sa stalo nocou, 12 nemohol by som sa pred tebou skryť, lebo noc svieti rovnako jasne ako deň a tma ako svetlo. 13 Ty si vo mne stvoril všetko a formoval si ma v lone mojej matky. 14 Ďakujem ti, že si ma stvoril takého obdivuhodného a vynikajúceho! Obdivuhodné sú tvoje diela, to dobre viem. 15 Sledoval si, ako som sa utváral v skrytosti, ako som sa formoval v temnote lona mojej matky. 16 Videl si ma skôr, ako som sa narodil. Každý deň môjho života bol zapísaný v tvojej knihe. Každý okamih bol stanovený ešte skôr, ako sa začal prvý deň. 17 Aké vzácne sú tvoje myšlienky o mne, Bože! Je ich nekonečne veľa. 18 Keby som ich chcel spočítať, sú početnejšie ako piesok! A keď sa ráno prebudím, som stále s tebou! 19 Bože, keby si len zničil bezbožníkov! Preč s vami z môjho života, vy vrahovia! 20 Posmievajú sa ti a búria sa proti tebe. 21 Či by som nemal nenávidieť tých, čo ťa nenávidia, Pane, a či by som nemal pohŕdať tými, čo sa ti protivi? 22 Áno, nenávidím ich z celého srdca, veď tvoji nepriatelia sú aj mojimi nepriateľmi. 23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúmaj ma a poznaj moje myšlienky. 24 Ukáž mi, kedy blúdim, a veď ma po ceste k večnému životu.

Čo to má vlastne spoločné s príbehom zo 70. rokov?

Žalmista tu opisuje svoju osobnú blízkosť k Bohu. Prežíva, že je pre Boha nesmierne dôležitý; všemohúci Boh sa o neho osobne stará. Ale nie je dôležitý len ako jeden z mnohých, pre Boha je úplne jedinečný.

A verím, že to platí pre nás všetkých.

Prejdime si jednotlivé body:

Boh ma presne pozná

Skúšal moje srdce, čo znamená, že pozná môj postoj, moje zmýšľanie, vie, aký som v skutočnosti.

Pozná moje myšlienky a plány, moje ciele a tiež moje sny.

Bez ohľadu na to, čo hovoríme alebo robíme, chápe, prečo to robíme.

Možno to znie trochu ako sledovanie, ale ide skôr o to, že sa o nás pozitívne zaujíma, a preto nás pozná zvnútra.

Neexistuje tu žiadne posudzovanie konania a myslenia. Ide len o porozumenie.

Žalmista je presvedčený, že Boh ho chce chrániť.

Boh je vždy so mnou

Božej prítomnosti sa nedá uniknúť. Boh je tam hore v nebi alebo dole v ríši mŕtvych. Na najvzdialenejšom mori ani v temnote sa pred Bohom neskryjete. Na vrchu, na dne, v diaľke alebo v tme, to je veľmi poetický opis skutočnosti, že Boh je s vami, nech ste kdekoľvek.

Negatívny pohľad by bol, že Bohu nemožno uniknúť, pozitívny pohľad je, že Boha nemožno stratiť, a to ma teší.

Žalmista si je istý, že Boh ho bude viesť, aj keď je ďaleko. A aj v každej tme stále svieti Božie svetlo.

Človek ako Boží plán

A každý človek je Boží plán. Prečítam to ešte raz:

13 Všetko si vo mne stvoril a utvoril si ma v lone mojej matky. 14 Ďakujem ti, že si ma stvoril takého obdivuhodného a vynikajúceho! Obdivuhodné sú tvoje diela, to dobre viem. 15 Ty si videl, ako som vznikal v skrytosti, ako som bol utváraný v temnote lona mojej matky. 16 Videl si ma skôr, ako som sa narodil. Každý deň môjho života bol zapísaný v tvojej knihe. Každý okamih bol určený ešte skôr, ako sa začal prvý deň.

A sme späť pri tom jedinečnom.

Každý človek si zaslúži, aby po ňom bola pomenovaná koncertná sieň, dokonca aj planéta by mohla byť pomenovaná po každom človeku, pretože je úžasný, vynikajúci a nádherne stvorený, jedinečný.

Samozrejme, že to tak necítime. Možno máme nejaký neduh, možno sme už v živote hodili pár vecí o stenu. Nie sme predsa ničím výnimoční.

Áno, každý z nás je výnimočný, jedinečný a Boh to aspoň vie.

Božie myšlienky

Žalmista sa zamýšľa aj nad Božími myšlienkami.

17 Aké vzácne sú tvoje myšlienky o mne, Bože! Je ich nekonečne veľa. 18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku! A keď sa ráno prebudím, som stále s tebou!

Tento výraz "o mne" sa v iných prekladoch uvádza aj ako "pre mňa". Pôvodné hebrejské slovo umožňuje oba preklady.

Vedieť, čo si myslí Boh, sa zdá byť absurdné, však? Ako ste dospeli k takému záveru? Nejde o to, aby ste vedeli alebo analyzovali, ale o vedomie, že Boh na vás myslí, že Boh je tu so svojimi myšlienkami.

A Božie myšlienky sú aj s vami. Pretože ste dôležití a jedineční.

Hnev a nenávisť?

A potom prichádza trochu nevhodná pasáž tohto žalmu.

Hnev a nenávisť, ako sa to hodí?

"Bože, keby si len zničil zlých!..."

Tu si uvedomujeme, že takýto žalm nie je náučný text ani právny text. Sú ľudia, ktorí veria, že kresťania musia robiť všetko, čo je napísané v Biblii. Predstavujú si, že Biblia je kniha zákonov a kresťania sú zombie bez vôle, ktoré bez rozmýšľania všetko poslúchajú.

Tento žalm jasne ukazuje, že to tak nie je. Žalmista o všetkom intenzívne uvažuje.

Ale nad ľuďmi, ktorí odmietajú Boha, mu zhrdne hrdlo, hnevá sa. Aj z toho je jasné, že takéto žalmy sú vlastne piesne, v ktorých sa vyjadrujú myšlienky a pocity, a niekedy sa v človeku ozve agresia a hnev, čo je asi prípad každého človeka.

Mimochodom, Nový zákon jasne hovorí, že takéto pocity nemusia byť správne a určite nie sú užitočné.

List Rimanom 12,17-21; NL to krásne opisuje:

17 Neodplácajte zlým za zlé, ale snažte sa každému robiť dobre. 18 Usilujte sa žiť s druhými v pokoji, ako sa len dá. 19 Milí priatelia, nikdy sa nemstite, ale pomstu prenechajte Božiemu hnevu. Veď je napísané: "Ja sám sa pomstím, ja sám odplatím zlému", hovorí Pán. 20 Namiesto toho konajte tak, ako hovorí Písmo: "Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho. Ak je smädný, daj mu piť, a bude sa hanbiť za to, čo ti urobil." 21 Nedajte sa premôcť zlom, ale premáhajte zlo dobrom.

Skvelé verše, ale naozaj ťažké. Často by človek najradšej kričal spolu so žalmistom: Bože, daj im jednu.

Žalmista však nezostáva len pri hneve a nenávisti.

Skúmajte s Bohom a spoznajte moje srdce

23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúmaj ma a poznaj moje myšlienky. 24 Ukáž mi, kedy blúdim, a veď ma po ceste k večnému životu.

Naozaj chceme, aby nás Boh kontroloval?

Alebo sa nám viac páči "chcem zostať taký, aký som"? Alebo skrátka: "Som taký, aký som!"

Myslím si, že nie je správne takto žiť, často spôsobuješ sebe aj ostatným dosť trápenia.

Problém je, samozrejme, v tom, kto vám povie, čo je správne? Existuje veľa príkladov, keď sa pravda viaže na ľudí alebo skupiny. To je pekné a pohodlné. Existuje to aj v spoločnosti, kde niektorí ľudia hrdo tvrdia, že myslia sami za seba, ale v konečnom dôsledku sa spoliehajú len na podivné videá na YouTube od podivných ľudí.

Aká je cesta k večnému životu? Tu prichádza na rad otázka, ako to robiť správne.

A to nás privádza k Ježišovi Kristovi. Na začiatku Jánovho evanjelia sa o ňom hovorí, že je pravým svetlom, ktoré osvecuje všetkých ľudí (Jn 1,9). U Ježiša nachádzame cestu k večnému životu. On sám to hovorí (Jn 14, 6; NL):

Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi inak ako cezo mňa.

Samozrejme, bolo by jednoduchšie povedať, že pravda existuje tu v našej komunite, len tu na našom kanáli YouTube. Ale to by nebolo správne.

Tieto služby vykonávame podľa svojho najlepšieho vedomia a presvedčenia ako prirodzene nedokonalé a chybné ľudské bytosti. Určite aj niektoré body v tejto kázni boli také jasné, možno to porovnanie so Schleyerom na začiatku bol hlúpy úvod, len mi to prišlo akosi vhodné.

Ale my ako cirkev by sme sa chceli podeliť o túto pravdu, o tohto Ježiša Krista, s mnohými ďalšími a tiež pomôcť ľuďom praktickým spôsobom.

Praktická pomoc ľuďom a šírenie slova o Ježišovi patria k sebe. Cirkev, ktorá sa vzdá jedného alebo druhého, stratí svoju výhodu a nakoniec aj zmysel svojej existencie.

Aj tu si ako kresťania musíme položiť otázku: Čo je naším zámerom a cieľom?

Ak je tu niekto, kto by sa chcel pridať s nápadmi a energiou, aby povedal druhým o Ježišovi a pomohol ľuďom, kontaktujte nás.

Vieme len približne, koľko ľudí sa pozerá, ale len do určitej miery vieme, kto to je.

"Ukáž nám, keď ideme nesprávnou cestou, a veď nás cestou k večnému životu."

Zhrnutie

Dovoľte mi zhrnúť.