Úvod
Dnes hovoríme o budúcnosti.
Téma "budúcnosť" je pre rečníkov veľmi lákavá, pretože človek si môže farbisto predstavovať, čo príde, môže špekulovať, krútiť sa, a ak to urobí dobre, aj publikum to veľmi zaujme a možno aj zatlieska.
Ale rečník sa len veľmi zriedka vystaví riziku, že to, čo povie, bude musieť porovnať s nadchádzajúcou realitou. Kým budúcnosť príde, všetci už zabudnú, čo bolo povedané.
Dnes sa vyhnem predpovediam, najmä tým, ktoré sa týkajú budúcnosti.
Ale napriek tomu sme si ako tému tejto bohoslužby vybrali "Cirkev v budúcnosti, budúcnosť Cirkvi".
Niektorí ľudia sa pýtajú, čo bude s cirkvami. Odstúpenia z cirkvi, aspoň vo veľkých cirkvách, sú stále vysoké a čiastočne ich podnecujú nevyriešené škandály a utajované zločiny - napr. zneužívanie detí jednotlivými kňazmi.
Pri tejto téme si veľmi rýchlo uvedomíte, že o budúcnosti môžete hovoriť zle len vtedy, ak zablokujete minulosť a nepostavíte sa jej čelom.
Existuje to škaredé slovo "Nestbeschmutzer", ktoré je vlastne nesprávne. "Špiniteľ hniezda" nie je ten, kto špiní hniezdo svojimi zlými skutkami, ale ten, kto na špinu poukazuje. Takže je to vlastne nesprávne, zlé slovo.
Aby sme však boli spravodliví, treba jasne povedať, že existujú rôzne cirkvi a zbory, ktoré majú rôzne tradície a tiež rôznu minulosť. A každá cirkev a tiež každý jednotlivý zbor sa, samozrejme, musí vyrovnať s vlastnou minulosťou a ak má v skrini kostlivcov, priznať si ich a vyrovnať sa s nimi.
Pomerne veľa ľudí v našej krajine však cirkev plošne odmieta a víta všeobecné zmenšovanie počtu členov veľkých cirkví.
Otázka zmyslu
Zanikne teda v budúcnosti kresťanská cirkev?
Nemyslím si to, ale to by bola prognóza týkajúca sa budúcnosti, a tej som sa dnes chcel vyhnúť.
Podľa môjho názoru má cirkev budúcnosť, ak má v budúcnosti aj zmysel.
Možno ste počuli o mestskom kostole vo Wittenbergu, kde už 700 rokov visí veľmi urážlivá antisemitská invektíva. Diskutovalo sa o tom, čo s ňou treba urobiť, a súd rozhodol, že tento antisemitský obraz môže zostať visieť a tabuľka vedľa neho vysvetľuje pozadie.
Pýtam sa, na čo slúži táto budova kostola? Ak je to akési múzeum, zaujímavé miesto, potom by malo zmysel ponechať tento hanebný obraz s vysvetlením, pretože si myslím, že človek sa musí vyrovnať so svojou históriou.
Ak má budova kostola slúžiť cirkvi ako nástroj na ohlasovanie dobrej zvesti, potom by mal byť obraz skutočne odstránený. Potom patrí do múzea, kde sa zdokumentuje a prehodnotí minulosť.
Aký je účel cirkevnej budovy? Aký je účel cirkvi?
Začnite
Ako sa to všetko vôbec začalo? V Biblii, v Skutkoch apoštolov 2, je opísaný jej začiatok v Jeruzaleme. Stal sa tam zázrak Letníc. Tí, ktorí cestovali s Ježišom, zrazu mohli hovoriť inými jazykmi. To neznie zvláštne len dnešným ľuďom, aj vtedy si dosť ľudí myslelo, že apoštoli museli byť opití.
Apoštol Peter potom predniesol reč o Ježišovi Kristovi a poslucháčov sa to naozaj dotklo a potom sa pýtali, čo majú teraz robiť.
Peter na to odpovedal (Sk 2, 38. 39; NEÜ):
Začína sa jedným osobným: "Zmeňte svoj postoj", môžete to preložiť aj ako "Obráťte sa". A potom sa hovorí o odpustení hriechov, ktoré je spojené so znakom krstu, a o dare Ducha Svätého.
A v neposlednom rade sa zdôrazňuje, že Boh povoláva ľudí.
Zdá sa teda, že cirkev nefunguje len tak, že si niekto pomyslí: "Chcem sa zapojiť, tak vstúpim do cirkvi".
Začína sa to zmenou postoja, akýmsi pokáním, uvedomením si, že človek potrebuje odpustenie od Boha.
Som presvedčený, že každý z nás je jedinečná, hodnotná ľudská bytosť, pozitívny unikát, a myslím to vážne, som o tom naozaj presvedčený.
Ale neklamme sami seba: Dosť často sa to neodráža v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Naše činy a slová sem-tam druhým ublížia, neúmyselne alebo aj zámerne, často máme zlé myšlienky atď. Bohužiaľ, je to hlboko ľudské.
A Cirkev tvoria ľudia, ktorí sú ochotní uvedomiť si svoje chyby a hriechy a vydať sa na cestu zmeny. A Boh ide s nimi, Boh sľubuje odpustenie v Ježišovi Kristovi a sprevádzanie a silu.
Okrem toho Boh nejakým spôsobom, celkom individuálne, vyzýva ľudí, aby sa tiež vydali na túto cestu.
Na ceste
Čo je také zvláštne na tejto ceste, na ktorú sa vydalo pomerne veľa kresťanov, vrátane mňa? Vedľajším faktom je, že v začiatkoch sa kresťanská viera často nazývala "cestou". Človek je na ceste s Bohom.
Stretávaš sa s problémami, menšími i väčšími, niekedy máš strach, dosť často sa cítiš preťažený, ale takmer nikdy nestrácaš nádej a dosť často je život naozaj krásny.
Ale nie som sám, vtedy si uvedomím, že Ježiš kráča so mnou. Môžem mu vyliať svoje srdce, v Biblii skutočne nachádzam odpovede. A keď je naozaj dobre, ďakujem za to Bohu.
Možno to bude znieť niektorým ušiam zvláštne, ale ja to takto prežívam, s vzostupmi a pádmi, už vyše 40 rokov.
Nie je to o sebaoptimalizácii, je to o otvorenosti, počúvaní, tiež o uznaní chýb a prosbe o odpustenie od Boha a človeka, a ak je to potrebné.
Problémom však je, keď kresťan od začiatku stráca tento postoj, toto vedomie, že s Božou pomocou sa človek potrebuje zmeniť. Vtedy kresťan, ak si myslí, že je naozaj dobrý, môže zmutovať na sebaklam. Ale aj z takéhoto postoja sa človek môže opäť obrátiť späť.
Sme na ceste medzi strachom a nádejou, ale nádej v Ježiša Krista nás ňou prevedie. Stále sa učíme, nikdy nemusíme byť dokonalí a vždy si uvedomujeme, že Boh je s nami.
Budúcnosť Cirkvi?
A čo to má spoločné s budúcnosťou Cirkvi?Som presvedčený, že Cirkev má budúcnosť len vtedy, ak ľudia v nej nestratia tento začiatok, tento postoj začiatku s Bohom.
Ak je Cirkev len združením, možno neziskovým združením, ktoré robí rôzne veci, možno aj dobré veci, tak si myslím, že v určitom okamihu zanikne. Potom sa z cirkví stanú múzeá a ľudia, ktorí sa budú chcieť angažovať, pôjdu do organizácií, ktoré pracujú presne na tom účele, ktorý chcú.
Ale keď ľudia začnú s Bohom, uvedomia si, že potrebujú zmenu a odpustenie a vydajú sa na cestu s Ježišom, potom má cirkev budúcnosť.
A táto cesta človeka aj zmení a táto zmena môže samozrejme viesť k ďalšiemu angažovaniu sa, kde sa pre vás veci stanú dôležitými.
V našom zbore v súčasnosti veľa premýšľame o tom, ako by mal zbor alebo cirkev v budúcnosti vyzerať. Čo je súčasné a čo nie, aký štýl bohoslužieb má zmysel atď. To všetko sú dôležité myšlienky. A v žiadnom prípade nie sme jediní. Mnohé kresťanské cirkvi a zbory sa v súčasnosti zaoberajú takýmito otázkami.
Ale ak základ, začiatok, nie je správny, načo potom mať cirkev? Akosi chýba osobitný zmysel cirkvi a čo sa s ňou potom stane?