Osobná evanjelizácia Leichlingen, 9.6.97

Úryvky z Biblie
Mat 5, 13 ; - Soľ sveta
Mat 5, 14-16 ; - Svetlo sveta
Mk. 7, 36.37 ; - On všetko dobre urobil
- Ján Krstiteľ sa stal známym
Lk 4, 36.37 ; - Ježiš sa stal známym prostredníctvom vyháňania démonov.
Lk 5, 29 ; - Léviho pokrm pre jeho kolegov
Lk 9, 1-6 ; - poverenie pre 12 a 70
Lk 10, 16 ; - Kto vás počúva, mňa počúva.
Lk 12, 49-53 ; - rozdelenie
Lk 13, 17 ; - zástup sa raduje z Ježišových skutkov.
Lk 14, 13.14 ; - pozývajú chudobných k jedlu
Lk 16, 31 ; - Počíta sa len svedectvo Biblie.
Lk 19, 3 ; - Zachej hľadá Ježiša.
Lk 19, 48 ; - Všetok ľud sa priľne k Ježišovi a počúva ho.
Jn 1, 35-51 ; - Poďte a uvidíte
Jn 2, 1-12 ; - Ježiš a jeho učeníci boli pozvaní
Jn 2, 23 ; - Mnohí uverili v jeho meno pre to, čo urobil.
Jn 3, 1 ; - Nikodém prichádza k Ježišovi v noci.
Jn 4 ; - Rozhovor so Samaritánkou
Jn 4, 48 - Bez znamení a zázrakov by mnohí neuverili !
Jn 9 ; - Ten, čo sa narodil slepý: pasívne svedectvo skrze premenu

Úvod
V exkluzívnych bratských zhromaždeniach sú niektorí, ktorí sa domnievajú, že evanjelizácia nie je potrebná. Ak Boh chce, aby sa niekto obrátil a vstúpil do cirkvi, sám ho tam privedie. Samozrejme, hovoria, že život musí byť správny, svedectvo v činnosti atď. ale evanjelizácia v akejkoľvek forme nie je potrebná.
Čo si myslíte, je to pravda?
Mimochodom, len malá časť všetkých bratských zhromaždení v Nemecku je exkluzívna a len malá časť z nich zmýšľa tak, ako som práve opísal.
Máme evanjelizačné poslanie a teraz by som sa chcel spolu s vami zamyslieť nad evanjelizáciou, a to nie nad evanjelizáciou vo veľkom, s halami a podobne, ale nad osobnou evanjelizáciou.
Chcel by som použiť predovšetkým úryvky z evanjelií.

Naše poslanie (všeobecne)
Mat 5, 14 - 16 ; (prečítajte si)
Máme byť svetlom pre iných, aby smeoslávili Boha.
"Oslavovať" znamená, zjednodušene povedané, ukazovať, aký je Boh slávny, dobrý, veľký.
Môžete použiť všetky pozitívne výrazy, ktoré existujú, na opis Boha by nestačili.
Žiaľ, tento výraz "velebiť" existuje v našom hovorovom jazyku len v negatívnom význame, napríklad velebiť násilie. Vo filmoch, ktoré oslavujú násilie, je násilie prezentované ako dobré, ako riešenie. To je samozrejme nesprávne; my ako kresťania by sme mali oslavovať Boha, pretože on je dobrý a je riešením.
Možno nám tento jazykový paralelizmus pomôže lepšie pochopiť slovo"glorifikovať".
V biblickom texte, ktorý sme práve čítali, sa už hovorí o tom, ako má oslavovanie Boha fungovať.
Náš život by mal byť taký, aby nám nebolo trápne, ak by do nášho života hlboko nahliadol niekto zvonka. Naše skutky, teda to, čo sa v našom živote deje, môže byť zverejnené, mali by byť príkladné. Mali by sme mať charizmu, aby sa ľudia na nás pozerali a začali oslavovať nášho Otca v nebesiach.
Teraz som niekoľkokrát použil slovo "mali by". Aj v tomto kontexte to znie správne. Mali by sme robiť toto, mali by sme robiť tamto atď.
Nedávno som sa rozprával s dvoma svedkami Jehovovými, a pretože som už predtým viedol všetky rozhovory so svedkami Jehovovými na rôzne témy, chcel som sa s nimi porozprávať o ich praktickom živote viery. Ich odpovede boli, že by ste mali robiť toto, mali by ste robiť tamto atď. Tak som sa jedného z nich konkrétne opýtal: "Ako vyzerá váš život viery? Čo môžem vidieť, keď s vami strávim jeden deň?" Zdalo sa, že ho táto otázka trochu podráždila a zostal pri nej: "Mal by si robiť toto, mal by si robiť tamto atď."
Slovo "mal by" sa v biblickom texte, ktorý sme práve čítali, objavuje len raz:
"Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi". Máme viesť život, ktorý ostatní nemôžu prehliadnuť.
Teraz by som mohol povedať, podobne ako Svedkovia Jehovovi, že by sme mali robiť toto, mali by sme robiť tamto a ukončiť kázeň týmto.
Ale nechcem si to tak uľahčiť.

Naše poslanie (praktické)
Myslím, že veľkým problémom pre mnohých je, že Biblia bola napísaná v inej dobe. V Biblii nenájdeme príklad západonemeckého zamestnanca z 20. storočia, ktorý by žil svoj život s Ježišom. Doslova nám nehovorí, ako najlepšie hovoriť o Ježišovi v kancelárii, v škole alebo v dielni. Nehovorí, ktoré kresťanské knihy alebo ktorý traktát je najvhodnejší na zdieľanie.
V Biblii nie je nič o rozhlasovej alebo internetovej službe.
Napriek tomu je Biblia úplná; som presvedčený, že Boh na nič nezabudol, ani na jednu vetu.
My však nie sme počítače a Biblia nie je program pre nás. Niekedy by sme chceli, aby ňou bola: Najprv urobím toto, potom toto a potom toto a potom sa obráti.
Takto to však nefunguje. Biblia obsahuje všetko, čo potrebujeme vedieť. Ale na to, aby sme ju pochopili a použili, musíme patriť Ježišovi, inak nám Biblia nie je na nič.
Teraz by som sa s vami chcel pozrieť na tému osobnej evanjelizácie na niekoľkých biblických úryvkoch.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia uverili v Ježiša, bolo to, čo Ježiš urobil:
Napr. Lukáš 13,17b:"Celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych vecí, ktoré sa skrze neho stali." alebo Marek 7,37:"Boli veľmi ohromení a hovorili: On všetko dobre urobil, hluchých robí počujúcimi a nemých hovoriacimi."
Ježiš slúžil ľuďom; keď niekto potreboval pomoc a obrátil sa na Ježiša, Ježiš mu pomohol.
Teraz Ježiš vykonal aj mnoho veľkolepých zázrakov, ktoré priťahovali mnohých senzáciechtivých ľudí, hoci Ježiš nikdy nechcel robiť senzácie. Podľa opisu listov v Biblii sa teraz zdá, že senzačné zázraky sú skôr výnimkou než pravidlom, hoci sú stále rovnako možné, a ak to Boh uzná za vhodné, dejú sa aj dnes.
Čo môžeme urobiť, aby ľudia uverili v Ježiša?
Aby som sa priblížil k tejto otázke, chcel by som sa najprv pozrieť na Ježišove motívy.
Ježiš nepredpisoval službu sebe samému, ale služba a láska k blížnemu bola jednoducho jeho základným postojom a jeho činy z toho prirodzene vyplývali. A to určite priťahovalo mnohých ľudí, ktorí ho chceli počúvať.
Tento základný postoj od Ježiša určite nezískate zo dňa na deň. Neverím ani tomu, že oň raz požiadate a bác, máte ho. List Galaťanom 5,22 hovorí o ovocí Ducha a tento základný postoj lásky a služby blížnemu je určite jedným z nich. Rastie v úzkom vzťahu s Ježišom.
Teraz by som sa chcel na niekoľkých príkladoch pokúsiť odhaliť nedostatky v tomto smere v našich životoch.
V Jánovom evanjeliu 2,2 je Ježiš pozvaný na svadbu v Káne Galilejskej. Teraz to bola celkom veľká svadba, možno sa na nej dokonca zúčastnila celá dedina, ale napriek tomu sa výslovne uvádza, že Ježiš bol pozvaný. Na svadbu pozývate predovšetkým ľudí, ktorí sú pre vás dôležití. Kedy ste boli naposledy pozvaní na takúto porovnateľnú udalosť? Sú nejakí neveriaci v Ježiša, ktorí by vás pozvali na takúto udalosť? Ak to tak nie je, potom sa môže stať, že vám na vašom blížnom v skutočnosti nezáleží, a preto ani jemu na vás nezáleží. Nevylučujem z toho ani seba: Čím ste starší, zamestnanejší, ženatejší, tým menej ste v kontakte s ľuďmi, ktorí neveria v Ježiša.
Jedným z problémov je, že ku kontaktu často pristupujeme s takýmto postojom:
"Čo z toho budem mať ja?"
Ježiš povedal niekomu, kto ho pozval na večeru: (Lk 14, 12-14;)
"Keď budeš obedovať alebo večerať, nepozývaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani svojich príbuzných, ani svojich bohatých susedov, aby ťa aj oni nepozvali znova a nevymáhali si to na tebe.
Ale keď pripravuješ jedlo, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budete blahoslavení, lebo vám nemajú čím odplatiť, lebo vám bude odplatené pri vzkriesení spravodlivých."
V tom čase bolo zrejme zvykom pozývať bohatých a vážených ľudí, aby boli pozvaní späť. Deti niekedy robia to isté, pozývajú deti bohatých rodičov, aby dostali veľký darček a aby boli sami pozvaní na mega večierok.
Dospelí majú tendenciu pestovať známosti podľa zásady: "Aký zmysel má takáto známosť? Rozumiem si s ním dobre, je mi s ním príjemne? Máme rovnaké záujmy, môžeme sa dobre porozprávať?" A s neveriacimi v Ježiša je často málo spoločných tém na rozhovor.
Chudobní, mrzáci, chromí atď. v tej dobe boli väčšinou vyvrheli, nevzdelaní ľudia, ktorí nemali o ničom ani potuchy, pretože boli príliš zaneprázdnení každodenným prežívaním.
Určite neboli vo všeobecnosti atraktívnou spoločnosťou. Rovnako aj my si často myslíme, že je vhodnejšie vyhýbať sa spoločenskému styku s niektorými ľuďmi.
Kedy ste naposledy vyhľadávali kontakt s niekým, s kým ste nemali žiadny osobitný vzťah? Alebo takýto kontakt udržiavame len vtedy, keď je "oficiálny" a nevyhnutný?
Ani tu nevylučujem seba, aj ja mám v tejto oblasti veľa deficitov.
Ale aj keď máme kontakty, zostáva ťažké predstaviť ich Ježišovi.
Levi, mýtnik, pozval všetkých svojich priateľov po tom, čo ho Ježiš zavolal:
Lukáš 5,29;
"Levi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu a pri stole s nimi sedelo veľké množstvo mýtnikov a iných."
Lévi si pravdepodobne pomyslel: Moji priatelia a kolegovia potrebujú spoznať niekoho, ako je Ježiš. Vtedajší mýtnici boli zväčša skorumpovaní a robili veľa nelegálnych obchodov, preto nimi všetci ľudia opovrhovali a nenávideli ich.
A bolo ich veľa. Neviem, či by som ich chcel mať vo svojom byte toľko. Možno by ma okradli. Aký vplyv by to malo na moje deti, keby ONI boli v mojom byte? A aj vtedy sa našli skeptici, ktorí Ježišovo konanie odmietali. V 30. verši niektorí farizeji hovoria: "Prečo ješ a piješ s mýtnikmi a hriešnikmi?" Ježiš im odpovedal: "Áno, je to tak. Hej, s akými ľuďmi sa stýkaš?
V minulosti, ako viem z rozprávania, sa nehodnotilo, keď mali cirkevné deti neveriacich priateľov. Mali by mať radšej priateľov v cirkvi. Zaujímala by ma štatistika, či cirkevné deti, ktoré majú veľa neveriacich kamarátov, blúdia častejšie ako cirkevné deti, ktoré sa kamarátia len s inými cirkevnými deťmi. Som presvedčený, že jedno s druhým nemá nič spoločné. Prirodzené kontakty s neveriacimi v Ježiša sa v mladosti často rozvíjajú prirodzene a títo ľudia sú potom často pripravení zaoberať sa Ježišom a Bibliou. Určite existujú prípady, keď kontakt s konkrétnym človekom dieťaťu škodí, ale myslím si, že sú to výnimky.

Čo sa teda stane, keď prekonáme všetky tieto prekážky? Máme teda priateľov, ktorí neveria v Ježiša a ktorých by sme chceli predstaviť Ježišovi. Možno na večierku, aký mal Levi? Bohužiaľ, už nemôžeme pozvať Ježiša v tele. Ako sa však Ježiš na večierku správal? Veľmi rád by som tam bol. Ako sa Ježiš rozprával s hosťami? Ako sa vôbec delil o evanjelium ?
Existuje jedna dôležitá zásada:
Ježiš takmer nikdy nehlásal celé evanjelium, ale len jeho fragmenty. Ak mali ľudia záujem, kládli mu otázky a on im to potom vysvetlil.
My máme často tendenciu vysvetľovať celé evanjelium naraz. Takže to ešte musíš podpísať, potom si kresťan. Možno je za tým postoj: "Tak, teraz som mu povedal všetko, teraz som si splnil svoju povinnosť, fuj, hotovo." A tak sa to deje.
Mohlo by sa tiež stať, že motív, ktorý sa za tým skrýva, je: "V skutočnosti ma nezaujímaš, ale ako kresťan ti musím všetko povedať, aby som nebol na vine, ak sa stratíš."
Či existuje takýto motív, si, samozrejme, musí každý položiť otázku sám.
Ježiš sa vždy zaujímal o ľudí, ktorých navštívil alebo ktorí sa s ním stretli.
A to je skutočný tajný recept, ktorý nie je tajným receptom.
Prostredníctvom lásky k blížnemu, ktorá rastie ako ovocie Ducha, a z nej vyplývajúceho záujmu o blížneho vznikajú spoločenstvá a rozhovory, v ktorých sa potom dá hovoriť o Ježišovi.
Uvedené otázky, ako napríklad "Sme niekedy pozvaní?" alebo "S kým sme v kontakte?", by mali slúžiť na to, aby sme poukázali na deficity v našom živote.
Ak nie sme pripravení priznať si takéto deficity, keď existujú, potom Ježiš v našom živote nič nezmení.
A na tomto mieste by som sa rád vrátil k skutkom. Takže druh skutkov, ktoré robím, nehrá až takú veľkú úlohu, dôležitý je motív. Ak budem mať k blížnemu rovnaký základný postoj ako Ježiš, potom budú nasledovať aj správne skutky a potom sa aj títo blížni začnú zaujímať o nášho Pána.

A potom aj ľudia prídu a budú sa pýtať alebo dokonca hľadať pomoc.
Pravdepodobne prví, ktorí prišli za Ježišom, boli dvaja učeníci Jána Krstiteľa, Ondrej a nemenovaný muž (Jn 1, 35 - 51). Chceli sa o Ježišovi dozvedieť viac, pretože Ján Krstiteľ ich na neho upozornil. Ján Krstiteľ bol zrejme dôveryhodný človek a oni strávili s Jánom nejaký čas, preto boli ochotní ho vypočuť.
Ďalším príkladom je Nikodém. Počul Ježišovo kázanie a videl jeho skutky, a tak ho v noci navštívil, aby sa o ňom dozvedel viac (Jn 3, 1 - 21). Ježiš mu potom vysvetlil celé evanjelium, pričom zohľadnil jeho predchádzajúce znalosti Starého zákona.
Ďalším bol Zachej, ktorý zúfalo túžil vidieť Ježiša (Lk 19, 3). Dokonca sa zdalo, že po osobnom stretnutí s Ježišom bol pripravený obrátiť svoj život naruby a zreorganizovať ho. Chce vrátiť všetky peniaze, ktoré niekoľkokrát prešustroval svojím podvodom.
Ďalším príkladom je žena pri Jakubovej studni (Jn 4, 1 - 26), ktorá sa z bežného pohľadu "náhodne" stretne s Ježišom, on ju empatickým rozhovorom privedie k jej problému a ona sa vďaka tomu zmení.
Myslím si, že väčšina tých, ktorí žijú s Ježišom, už zažila, že Boh dáva príležitosti na dobré rozhovory. Človek naozaj žasne nad otvorenosťou, s akou ľudia kladú otázky. Len mám dojem, že ľudia sa často uspokoja s takýmito príležitosťami. Ale kde sú potom ľudia, s ktorými ste sa rozprávali? Nie sme príliš rýchlo spokojní? Samozrejme, nikoho nemôžete nútiť, ale väčšina ľudí konvertuje na kresťanstvo po dlhšom kontakte. Ježiš nebehal za každým, s kým sa rozprával, ale napríklad so svojimi učeníkmi trávil veľa času, všetko im podrobne vysvetľoval a dával im príklad.
V Skutkoch apoštolov sa na viacerých miestach opisuje, že Pavol sa pravidelne stretával s nekresťanmi a hovoril im o Ježišovi. Na jednom mieste (Sk 19, 31) sú pohanskí chrámoví kňazi opísaní ako jeho priatelia.
Sme pripravení investovať tento čas do nadväzovania nových vzťahov a priateľstiev? Ani v dospelosti to nie je ľahké. V detstve to bolo jednoduchšie: "Poď von a hraj sa?" A ako to bolo v detstve? To už ako dospelý človek nie je možné. O čom sa rozprávate so svojím "novým priateľom"? Bežná konverzácia, small talk? Alebo rozbalíte Bibliu a ak nový priateľ nechce počúvať, je koniec priateľstva?
Samozrejme, môžete sa ponúknuť aj nezáväzne: "Chcel by si si so mnou raz týždenne prečítať Bibliu?" A čo keď sa to stane? Poznám niekoľko ľudí, ktorí to robia a majú s tým veľmi dobré skúsenosti. Zdá sa, že pomerne veľa ľudí sa o Bibliu zaujíma, aj keď by to verejne nepriznali. Ale boli by sme ochotní čítať Bibliu pravidelne, neformálne, so záujemcami a rozprávať sa o nej? Alebo musíme čakať, kým sa toho ujme pastor?
Teraz som si položil veľa otázok: Nebolo to preto, aby som opäť upútal vašu pozornosť a aby som teraz prišiel s odpoveďou. Sú to otázky, ktoré ma rovnako znepokojujú a s ktorými ešte zďaleka nie som hotový a na ktoré sám nemám jednoduchú odpoveď.

Rád by som sa v krátkosti dotkol jedného bodu. Ak sa snažíte naďalej hovoriť o Ježišovi slovom a skutkom, potom sa samozrejme môže stať aj to, že sa dostanete do problémov.
Musíte si to uvedomiť. Môže to dokonca viesť k prenasledovaniu.
Poznám niekoho, kto v práci bez zábran rozdával kresťanské knihy. Svojim kolegom nelezol na nervy, ale jeho nadriadeným áno. Potom ho pod zámienkou vyhodili z miesta štátneho zamestnanca. Teraz pracuje ako zdravotná sestra a obdobie počas prepustenia asi nebolo pre neho a jeho manželku ľahké.
Prostredníctvom knihy, ktorú dostal ako darček, sa však skontaktoval s kolegyňou a stretol sa s ňou a jej priateľom, aby si prečítali Bibliu. Táto žena a jej priateľ vďaka tomu prišli k Ježišovi a založili domácu skupinu, prostredníctvom ktorej už pravdepodobne uverilo 30-40 ľudí, vrátane niektorých kolegov tejto ženy, a teda aj bývalých kolegov prepusteného muža.
Sme pripravení prijať kritiku alebo ešte väčšie ťažkosti?
V Lk 12, 49-53 Ježiš predpovedá, že aj najbližší príbuzní sa budú kvôli Ježišovi hádať a rozdeľovať. Ale v Lk 12, 4-6 Ježiš predpovedá aj to, že sa nemusíme báť ani tých, ktorí sa na nás chcú vykašľať, pretože Boh sa o nás osobne postará.

Myslím, že som sa v tejto kázni dotkol mnohých otázok, na ktoré sa nedá tak jednoducho odpovedať.
Dúfam, že nedostatky, ktoré vidím u seba a u iných, nebudeme len tak odsúvať, ale že budeme prosiť Ježiša o zmenu v našich životoch a v našej cirkvi.
Len tak môžeme byť svetlom a soľou v tomto svete.
AMEN