Vojna

Ako sa vyrovnávate s vojnou? A to ako kresťan?

Služba, , , Kreuzkirche Leichlingen, viac...

automaticky preložené

Úvod

Počuli ste už o otvorenom liste 28 celebrít zverejnenom na webovej stránke časopisu "Emma"?

Signatári tohto otvoreného listu vyzývajú nemeckú kancelárku, aby nedodávala ťažké zbrane na Ukrajinu.

Tento list v súčasnosti prechádza všetkými názorovými bublinami, podobne ako sa to stalo v prípade Corony. V skupinách a rodinách, kde by ste to nikdy nečakali, zrazu nastali rozpory a teraz sa zdá, že sa to deje znova.

Tieto osobnosti sú doma v úplne iných bublinách a sú to rôzne profesie, od umelcov po novinárov, právnikov a tiež vedcov.

Napríklad Alice Schwarzerová a Dieter Nuhr sa podpísali a nemajú spolu nič iné spoločné.

Čo sa v tomto liste píše? Prečo vyvoláva takú búrku v mediálnom svete?

(https://www.emma.de/artikel/offener-brief-bundeskanzler-scholz-339463)

Úryvok:

Stotožňujeme sa s verdiktom o ruskej agresii ako porušení základnej normy medzinárodného práva. Zdieľame aj presvedčenie, že existuje principiálna politická a morálna povinnosť neustupovať pred agresívnou silou bez boja.

Všetko, čo z toho možno odvodiť, má však svoje hranice v iných príkazoch politickej etiky. Sme presvedčení, že v súčasnosti boli dosiahnuté dve takéto hraničné línie: Po prvé, kategorický zákaz akceptovať zjavné riziko eskalácie tejto vojny do jadrového konfliktu. Dodanie veľkého množstva ťažkých zbraní by však mohlo spôsobiť, že Nemecko sa samo stane účastníkom vojny. A ruský protiútok by tak mohol vyvolať prípad vzájomnej pomoci podľa Zmluvy o NATO, a tým aj bezprostredné nebezpečenstvo svetovej vojny. Druhou hranicou je miera ničenia a ľudského utrpenia ukrajinského civilného obyvateľstva. Aj oprávnený odpor voči agresorovi je v určitom momente neúnosne neprimeraný.

Varujeme pred dvojakým omylom: po prvé, že zodpovednosť za nebezpečenstvo eskalácie do jadrového konfliktu nesie výlučne pôvodný agresor, a nie aj tí, ktorí mu s otvorenými očami poskytujú motív na prípadné zločinné konanie

.

A po druhé, že rozhodnutie o morálnej zodpovednosti za ďalšiu "cenu" v podobe ľudských životov medzi ukrajinským civilným obyvateľstvom patrí výlučne do kompetencie ich vlády. Morálne záväzné normy majú univerzálnu povahu

.

Na fórach čitateľských listov v rôznych novinách, ktoré o tomto liste napísali článok, je v súčasnosti naozaj rušno.

V hodnoteniach sa objavuje všetko od naivity až po oprávnené obavy, ale zdá sa, že zástancovia tohto listu sú v menšine.

Ani mne sa táto otázka nekladie ľahko a premýšľal som o tom, ako hodnotiť vojnu a dodávky zbraní, najmä ako kresťan?

Pred dobrými 100 rokmi ešte existovali ľudia, ktorí sa nazývali kresťanmi a žehnali zbraniam. Dnes mi to pripadá nesprávne. Alebo nemeckí kresťania sa modlili za víťazstvo v prvej svetovej vojne. Mnohí francúzski kresťania pravdepodobne robili to isté, ale to, samozrejme, nemôže byť správne.

Vojna v Starom zákone

V Starom zákone nájdeme pomerne veľa vojen opísaných v Biblii. Boli súčasťou reality života vtedajších ľudí. Občas sa dokonca vyskytli vojny, ktoré nariadil Boh, ale myslím si, že to musíme vidieť v kontexte vtedajších ľudí. Podobne je to aj s obetami zvierat. Tie nariadil Boh (v knihe Genesis je o tom veľa informácií), aby ľuďom v ich vtedajšom chápaní objasnil princíp hriechu a jeho odpustenia Bohom.

Takto krásne je to opísané v Liste Hebrejom (Hebr 10, 1-4; NL):

1 Zákon teda prinášal len tieň toho, čo malo prísť, nie skutočnosť nebeských dobier. Obety sa opakovali rok čo rok, ale nemohli priniesť dokonalé očistenie tým, ktorí sa im prišli pokloniť. 2 Keby to tak bolo, potom by už nebolo obetí, lebo obetujúci by boli raz a navždy očistení a mali by čisté svedomie. 3 Stal sa však pravý opak. Výročné obety im rok čo rok znova pripomínali ich hriechy. 4 Krv býkov a kozlov totiž nemôže odstrániť hriechy.

Správnou obetou je Ježiš Kristus, ako sa opisuje vo verši 10:

A Boh chce, aby sme boli raz navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista.

To je tá pravá obeta na odpustenie hriechov, zvieracie obety boli len jej zastretým symbolom.

Rovnako je to aj s vojnami v Starom zákone. Boh, ako sme už spomenuli, ich niekedy využil, lebo ľudia nepoznali iný spôsob, ale v skutočnosti Boh vojnu nechce a opisy vojen zo Starého zákona nám môžu poslúžiť ako obrazy pre náš každodenný boj, v boji proti zvádzaniu či pokušeniu, v boji proti tomu, aby sme sa nesprávali podlo voči iným atď.

Celý Starý zákon je pre nás dnes obrázkovou knihou so skutočnými príbehmi, z ktorých sa môžeme poučiť.

Ale aj v Starom zákone sú už univerzálne výroky o mnohých veciach, aj o vojne, napr. v Micheášovi 4, 1-4; kde sa opisuje budúci, nový svet:

1 V posledných dňoch však Chrámová hora svojou veľkosťou a výškou prevýši všetky ostatné vrchy. Vtedy sa na ňu budú hrnúť ľudia zo všetkých národov. 2 Mnohé národy sa vydajú na cestu a budú na seba navzájom volať: "Poďte, vystúpme na Pánov vrch, do chrámu Boha Izraela. Tam nás naučí svojim cestám, aby sme žili tak, ako on chce, aby sme žili." Lebo Pán vyšle svoje pokyny zo Siona a svoje slovo z Jeruzalema. 3 Vtedy bude sudcom mnohých národov a bude dávať spravodlivosť mocným národom, nech sú akokoľvek ďaleko. Vtedy budú kovať svoje meče na radlice a svoje kopije na nože. Žiadny národ už nebude útočiť na iný národ a nikto sa nebude učiť viesť vojnu. 4 Každý bude nerušene sedieť vo svojej vinici a pod svojím figovníkom, lebo sa už nebude mať čoho báť. Toto povedal Všemohúci Pán!

Kedy táto budúcnosť nastane, neviem, ale môžete vidieť, že vojna nie je súčasťou Božieho nového sveta. Nie je súčasťou skutočného Božieho plánu a zámeru.

Vojna dnes

Ale napriek tomu vojna vždy bola a je aj dnes a v Biblii je na niektorých miestach opísaná celkom triezvo.

Napríklad v knihe Kazateľ 3 je pasáž, ktorá sa začína výrokom "Na všetko je svoj čas", kde sú vymenované najrôznejšie veci každodenného života a vo v. 8 sa píše:

Je čas na milovanie aj na nenávisť. Vojna má svoj čas, rovnako ako mier.

Vlastne nechceme, aby vojna bola každodennou vecou. Už viac ako 75 rokov žijeme tu, v požehnanej krajine, bez vojny, a to až tak, že si ju už takmer nevšímame.

Ale za ten čas tu vždy bola vojna, dokonca aj tu, na našom prahu v bývalej Juhoslávii, ale tu akosi nebola.

A teraz nás dokonca ohrozuje nepriamo. A mnohí ľudia sa boja, že budú zatiahnutí do vojny.

Pred ôsmimi rokmi som mal kázeň na tému "vojna" a ukazoval som obrázky hrobového poľa pri Verdune vo Francúzsku. Toto hrobové pole určite poznáte z televízie.

Vojna je také svinstvo, toľko mladých ľudí, ktorí v nej zomierajú, za čo, pýtate sa!

Ale vojna nie je hra ako napríklad "Risk", kde sa ľudia vopred stretnú a rozhodnú sa: "Teraz sa budeme hrať na vojnu".

Nie, často je to tak, že armáda napadne inú krajinu a armáda napadnutej krajiny sa bráni. A v takomto scenári sa naozaj nikam nedostanete všeobecnými vyhláseniami typu "Uzavrite mier bez zbraní" alebo "Predstavte si, že je to vojna a nikto tam nejde." alebo "Musia svoj konflikt vyriešiť mierovou cestou." sa naozaj nikam nedostanete.

Niektorí ľudia sa môžu cítiť skôr ako v Žalme 68, 31; NL

Potrestajte nepriateľské národy - divú zver, ktorá číha v trstinách, a zástupy kniežat a vodcov národov. Ponížte tých, čo od nás žiadajú daň. Rozprášte národy, ktoré si pochutnávajú na vojne.

Žalmy sú osobné modlitby a piesne a často obsahujú veľa osobných emócií, ako tu dobre počuť.

Samozrejme, tento verš mi pripomenul aj vojnu na Ukrajine. Ale "rozptýliť národy, ktoré majú záľubu vo vojne."? Nie je to vždy len malá podlá skupinka vládcov, ktorá chce vojnu a chudobný ušľachtilý ľud nechce?

Neviem, ale dúfam, že áno. Bolo by hlúpe, keby sa 145 miliónov Rusov tešilo z vojny.

K vojne vždy patria vojaci a vojaci, ktorí sa vrátia z vojny, málokedy hovoria pozitívne o tom, čo tam zažili.

Aj v Novom zákone sa vojaci spomínajú len okrajovo. Napríklad keď sa rôzni ľudia pýtajú Jána Krstiteľa, čo majú robiť, spomínajú sa aj rímski vojaci (Lk 3, 14; NL):

"A čo máme robiť?" pýtali sa niektorí vojaci. Ján im odpovedal: "Nebuďte lupiči a vydierači. Buďte spokojní so svojím platom."

Nehovorí tu: zahoďte zbrane a dezertujte, ale zostaňte slušní v rámci svojej práce. Viem si však už predstaviť scenáre, keď je správne dezertovať.

Počas druhej svetovej vojny systematické vyvražďovanie Židov v okupovanom Sovietskom zväze vykonávali pracovné skupiny nacistickej bezpečnostnej služby, často v spolupráci s Wehrmachtom. A ak by kvôli tomu dezertovali odlúčení vojaci, mal by som pre to plné pochopenie.

Ale zostáva ťažké to všetko posúdiť. Vráťme sa k tomuto otvorenému listu. Sú v ňom v podstate dva argumenty.

Po prvé, dodaním zbraní sa dáva pôvodnému agresorovi motív na zločinné konanie.

Mne sa tento argument zdá absurdný, pretože agresor si aj tak robí, čo chce. Zdá sa, že nie je otvorený rokovaniam, napr. predtým vždy popieral, že dôjde k invázii na Ukrajinu.

A druhým argumentom je, že ukrajinský odpor nad mieru zvýši počet civilných obetí. Podľa súčasných poznatkov však v niektorých mestách, ktoré boli istý čas pod ruskou okupáciou, napr. v Bušte, boli civilisti zavraždení okupačnými silami. Ešte väčší odpor mohol zabrániť vzniku obetí.

Samozrejme, musí vám byť jasné, že môj úsudok o tomto liste a o tejto súčasnej situácii nemá veľkú cenu, pretože ani ja nemám žiadne hlbšie vedomosti a viem len to, čo sa píše v médiách, a robím si o tom úsudky.

Čo pre nás táto vojna znamená?

Viem si predstaviť tri roviny významu pre nás.

Modlitba

Prvá, najdôležitejšia, je, že sa za danú situáciu modlíme, pretože len Všemohúci Boh s ňou môže niečo urobiť. Za čo by sme sa však mali modliť?

Za pokoj? Za aký pokoj? O víťazný mier pre Rusko, o kompromis medzi agresorom a napadnutým? Kompromis medzi páchateľom a obeťou? To znie zvláštne.

Za víťazstvo Ukrajiny? Áno, s tým, samozrejme, sympatizujem, pretože páchateľ a obeť sa mi v tomto konflikte zdajú byť celkom jasní.

Ale stále sa cítim zdrvený touto situáciou, predsa len Boh vidí naše srdce, pozerá sa na naše pohnútky a chápe, ako to myslíme.

V mojom osobnom ohromení touto situáciou som prišiel na tri body, za ktoré by som sa chcel modliť:

Praktická pomoc

Druhou úrovňou dôležitosti je pre nás praktická pomoc. Do našej krajiny prichádza veľa utečencov z Ukrajiny a je dôležité ich prijať a pomôcť im.

Tiež si myslím, že je dobré, že naša krajina robí veľa a my sa tiež môžeme podieľať, podľa toho, čo každému človeku Boh kladie na srdce.

Naučiť sa niečo pre seba

A potom to tiež znamená, že sa snažíme naučiť niečo pre seba.

Pokora

Jedným z bodov je pokora voči iným názorom. Už som povedal, že argumenty tohto otvoreného listu nepovažujem za platné, ba dokonca si myslím, že sú v mojich očiach zjavne nesprávne, a to je už nebezpečné. Žijeme v dobe, keď si skupiny ľudí navzájom nadávajú, že sa zjavne mýlia, idioti, spiace ovce, zobuďte sa. Na takúto úroveň sme v našej spoločnosti už dávno dospeli.

V 1 Petrovom liste 5,5 sa píše: "Všade, kde sa stretávame, je veľa ľudí, ktorí sa na nás obracajú:

Ale vy všetci sa obliekajte pokorou ⟨vo vzájomnom styku⟩! Lebo "Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť".

A k pokore patrí aj to, že človek uzná, že sa môže aj mýliť, a že nepovažuje inak zmýšľajúceho za idiota.

Práve v tom by sme sa mali odlišovať od okolitého sveta.

Vojna v nás

A potom nás opäť môže vojna prinútiť uvedomiť si, že príčiny nie sú ďaleko (Jak 4, 1-3; NL):
1 Čo je príčinou vojen a hádok medzi vami? Či to nie sú mnohé žiadostivosti, ktoré vo vás bojujú? 2 Žiadostiví ste, a nič nemáte, sprisahanecky zabíjate, a nič nezískate. Závidíte druhým, čo majú, a nemôžete to získať; preto bojujete a hádate sa, aby ste im to vzali. Ale to, po čom tak veľmi túžite, vám chýba, lebo o to neprosíte Boha. 3 A aj keď o to prosíte, nedostanete to, lebo prosíte z nesprávnych dôvodov a hľadáte len svoje potešenie.

Uvedomili sme si, že je to tak a že potrebujeme odpustenie, a preto sme sa stali kresťanmi.

Modlime sa, aby sme na jednej strane mali reálny obraz o sebe samých a na druhej strane aby sme vždy dokázali spolu jednať v pokoji a láske.

Zhrnutie

Zhrniem to.