Kráľ alebo nie

Úvod

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o text, ktorý mi trochu pripomenul seriál Hra o tróny, ktorý začal silno a skončil tak slabo, že sa dokonca objavili petície za opätovné natočenie poslednej série. Iné petície by som považoval za dôležitejšie, ale aj posledná sezóna mi prišla hlúpa ;-)

V biblickom texte teda nie sú draci ani bieli chodci, ale ide o to, kto získa trón, a: Je to pravdivý príbeh.

Hlavnou postavou je Šalamúnov syn Rechabeám.

Väčšina ľudí určite počula o Šalamúnovi; jeho múdrosť sa stala príslovečnou, keď sa hovorí o Šalamúnovom úsudku. Jeho syn Rechabeám je pravdepodobne skôr neznámy.

Šalamún práve zomrel a jeho syn Rechabeám chcel prevziať trón, ako sa to často stáva. Niekedy pri takýchto príležitostiach súrodenci robia rozruch, pretože aj oni chceli trón, ale tentoraz bolo jasné, že Rechabeám je nástupcom.

Niekoľko slov o pozadí príbehu: Jeho otec Šalamún žil dlhý čas pokojným životom a v Izraeli a jeho okolí vládol pokoj. Potom sa Šalamún obrátil aj k iným náboženstvám. Oženil sa s mnohými ženami z iných kultúr a náboženstiev, žiaľ, v tom čase boli ešte bežné mnohodetné manželstvá, a staval im rôzne chrámy a bohoslužobné miesta a tiež sa tam s nimi modlil.

Po intenzívnom stretnutí s Bohom a dôslednom živote v mladosti sa v starobe stal svojvoľným.

Potom Boh prostredníctvom proroka menom Achiáš prisľúbil mladíkovi menom Jeroboám severnú časť Izraela ako svoje vlastné kráľovstvo, ktoré mal odobrať Šalamúnovým potomkom.

To sa nejako dozvedel a Šalamún chcel dať Jeroboáma zabiť, ale ten včas odišiel.

Predhistória sa končí nasledujúcimi veršami (1 Kráľ 11,42-43; NL):

Potvrdenie za kráľa

Všetko sa zdalo také jednoduché. Kráľom sa stal jeho syn Rechabeám. Ale ešte to nebolo celkom ono (1 Kr 12,1-5):

Ako teraz? Sú stanovené podmienky? Čo je to teraz? On je predsa právoplatný kráľ, nie?

A Jeroboám sa teraz zrazu opäť hrá. Poprední muži Izraela sa ho ujali. Alternatívy nie sú nikdy zlé, však? A možno z toho niečo vyťažíte aj pre seba.

Duchovné otázky, napr. čo chce Boh, sa tu vôbec nekladú. Zameriavajú sa výlučne na vlastný prospech.

Rehabeamova prvá reakcia je správna. Chce mať čas na rozmyslenie a konzultáciu. To v ťažkých situáciách nie je zlé.

Dobrá rada

(1 Kráľ 12,6.7):

To je určite dobrá rada. Situácia je dosť napätá.

Teraz by ste mohli povedať: "Ale ja som kráľ. To je moje právo, ako sa opovažujú. Mali by prijať moju autoritu!

Určite aj Rada v tomto prípade taktizuje. Hovorí o "dnešku". Buďte dnes priateľskí a vychádzajte im v ústrety, potom vám budú vernými poddanými.

Vidíme tu vlastne aj odkaz na Ježiša, ktorý o sebe hovorí (Mk 10,45; NEÜ):

Ježiš však prišiel aj ako kráľ, ako je to jasné aj z rozhovoru s Pilátom (Matúš 27,11):

Ježiš Kristus je kráľ služobník, tak to myslel a tak aj žil a žije.

Vráťme sa k Rechabeámovi. Mohol sa tu rozhodnúť správne, ale (1 Kr 12,8-11):

Prečo tak hovoria? Títo ľudia zrejme vyrastali v blahobyte a nikdy nezažili, aký ťažký je život v jednoduchých podmienkach. Zrejme nikdy nezažili perspektívu chudobných ľudí, inak si to neviem vysvetliť.

Pomáha len tlak, čo je to za logiku?

Tlak však zvyčajne smeruje len nadol, a tak je to aj dnes. Doba je zlá, musíme sa zaobísť bez peňazí atď., ale to väčšinou zasiahne tých chudobnejších. Prečo napríklad neexistuje daň z nadmerných ziskov z mimoriadnych ziskov v energetickom sektore? Vzorná kapitalistka Maggie Thatcherová to urobila už v 80. rokoch.

Tak vtedy, ako aj teraz, si niektorí ľudia mysleli, že "vyvíjanie tlaku" je dobrá vec, väčšinou tí, ktorí vyvíjali tlak. Rechabeámovi poradcovia podľa mňa neboli potrestaní bičom.

Okrem toho majú mladí ľudia často menej pochopenia pre problémy iných. Často sú absolútnejší a často viac čiernobieli.

Nečítame ani o tom, že by sa Rechabeám pýtal na Božiu vôľu. Mohol sa modliť ako jeho starý otec Dávid, mohol sa spýtať proroka, ale zdá sa, že Boh v tejto otázke nehrá žiadnu úlohu. Bol jeho otec zlým príkladom? Možno ho táto svojvôľa náboženstiev, ktorú mu Šalamún v posledných rokoch života dával za príklad, presvedčila, že nie je až také dôležité pýtať sa Boha. Môžeme sa však len domnievať.

Katastrofa si teraz vyberá svoj smer.

Potrebujete tlak

(1 Kráľova 12,12-15)

Čo si myslíte, že si myslel Rechabeám? Ľud nemá na výber, ja som v práve, môžem si robiť, čo chcem. Ja som kráľ!

Rozhoduje šéf. Teraz treba buchnúť do stola a povedať, ako sa to robí. Všetci sa musíme obetovať. Doba je ťažká.

V podnikaní, v závislosti od odvetvia, to už často neplatí. Ľudia, ktorí sú naozaj žiadaní, si kladú požiadavky, a ak ich nesplníte, odídu. A týchto ľudí potrebujete, pretože v niektorých odvetviach je naozaj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

A autoritatívny spôsob už nefunguje ani v cirkevnom sektore. V minulosti sme v kresťanskej sfére niekedy mali autoritatívny pohľad na svet v tom zmysle, že nám niekto musel povedať, kam máme ísť. Myslím si, že to nefunguje, aspoň nie dnes. Funguje to len spoločne a v partnerstve.

Pri tom všetkom nesmieme zabúdať, že samotné kráľovstvo, ako tu bolo opísané, t. j. jedno určené, nebolo vlastne Božou vôľou. Ľud si žiadal kráľa proti Božej vôli, pretože aj ostatné národy mali kráľov.

Kráľ je vlastne diktátor, ktorý sa nikomu nezodpovedá. Takáto moc musí byť z dlhodobého hľadiska skorumpovaná. V 1 Samuelovej 8 sa opisuje, ako ľudia chcú kráľa a aké je to zlo. A v 1 Samuel 8, 7; NL Boh hovorí Samuelovi, sudcovi, ktorý mal zaviesť kráľovskú moc:

Boh ako kráľ je pre jednotlivca oveľa ťažší. Musíte sami čítať Bibliu, aby ste ju mohli vložiť do svojho života, sami sa modliť, sami zápasiť s rozhodnutiami a tiež to robiť spolu s ostatnými v cirkvi.

Samozrejme, je oveľa jednoduchšie, ak nám niekto povie, kam máme ísť, ale to Boh pôvodne nechcel.

Sever je preč

Vráťme sa k Rechabeámovi.

Čo sa stane teraz? Ako reaguje Izrael

Sever je preč.

Reakcia Izraelitov by sa dala zhrnúť do výrazu "Choďte do prdele", ale to je pre bohoslužbu neprípustné ;-)

Rechabeám tomu zrejme veľmi neveril, pretože sa pokúsil o niečo iné (1 Kráľ 12,18):

Čo si o tom máme myslieť? Izrael sa Boha tiež nepýtal. Skôr sa nechali viesť tým, čo z toho mohli získať.

Pozrime sa na koniec:

Nakoniec Boh uskutočnil svoju vôľu bez toho, aby o to ľudia požiadali.

Stáva sa to dosť často, ale nemali by sme sa odvažovať interpretovať udalosti týmto spôsobom. Z času na čas Boh zdvihne oponu, aby sme mohli vidieť, prečo sa niečo stalo. Väčšinu času to však nevieme.

Zhrnutie

Prichádzam ku koncu a rád by som ešte raz vymenoval to, čo sa pre mňa z textu stalo dôležitým.

• Je len málo vecí, ktoré možno považovať za samozrejmé. To, že jeho otec a starý otec boli kráľmi celého Izraela, neznamená, že ním bude aj Rechabeám. A je len málo vecí, ktoré dnes môžeme považovať za samozrejmé. Svet sa mení a my musíme robiť to isté bez toho, aby sme sa odklonili od biblického posolstva.
• Jeden potrebuje pochopenie pre druhého. Toto "budeme viac tlačiť na pílu" je spôsob myslenia, ktorý odmieta akceptovať perspektívu druhej osoby, a tak človek stráca prístup k druhému. Nemusí ísť vždy o nátlak, podobné dôsledky môže mať aj "aj tak viem lepšie". Človek potom už nie je vypočutý, druhá osoba sa drží ďalej.
• Ježiš Kristus slúžil ľuďom, venoval čas jednotlivcom a hoci mal občas drsné posolstvo, vždy sa stretával s ľuďmi s láskou. A bol jediný, kto si zaslúžil byť kráľom.
• Autoritárske myslenie v tom zmysle, že človek verí, že má prirodzené právo rozhodovať, tiež nefunguje. Ostatní sa odvracajú, najmä v komunite. Fungovať môže len spoločne.
• A my chceme mať Ježiša Krista za Kráľa. Nepotrebujeme ľudského kráľa, ktorý nám všetko hovorí a všetko určuje. Chceme spolu zápasiť o to, kam chce Boh s nami ísť.